Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-31-2022.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXX/X, D., zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXX/X, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, okres Košice III, obec D. – E. F., kat. územie B., a to parcela č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 486 m2, druh pozemku záhrada a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX.
II. V y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, okres Košice III, obec D. – E. F., kat. územie B., parcelné č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 486 m2, druh pozemku záhrada a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX predajom, s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi žalobcu a žalovaného v pomere každému 1.
III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronickým podaním dňa 1.7.2022 domáhal, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXX/X, D. a žalovaného E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXX/X, D. k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Košiciach a zapísaných Okresným úradom Košice, kat. odborom na LV č. XXXX, v okrese Košice III, obci D. – E. F., kat. území B., konkrétne: rodinného domu so súp. č. XXX ležiacom na parc. registra C č. XXX, parc. registra C č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra C č. XXX o výmere 486 m2, druh pozemku záhrada, pričom žalobca i žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v rozsahu podielového spoluvlastníctva 1 k celku., zrušil a nariadil vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, nachádzajúcich sa v Košiciach a zapísaných Okresným úradom Košice, kat. odborom na LV č. XXXX, v okrese Košice III, obci D. – E. F., kat. území B., konkrétne: rodinného domu so súp. č. XXX ležiacom na parc. registra C č. XXX, parc. registra C č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra C č. XXX o výmere 486 m2, druh pozemku záhrada, predajom, s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi žalobcu a žalovaného rovným dielom v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, každému v rozsahu jednej polovice.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, a zapísaných Okresným úradom Košice, kat. odborom na LV č. XXXX, v okrese Košice III, obci D. – E. F., kat. území B., konkrétne: rodinného domu so súp. č. XXX ležiacom na parc. registra
C č. XXX, parc. registra C č. XXX o výmere 431 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra C č. XXX o výmere 486 m2, druh pozemku záhrada, pričom žalobca i žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v rozsahu podielového spoluvlastníctva 1 k celku. Žalobca mal záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam mimosúdne, preto zaslal žalovanému prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 12.12.2021 žiadosť o uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a navrhol dve alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného, s tým, že žalovaný vyplatí žalobcovi odplatu vo výške aktuálnej trhovej ceny jeho spoluvlastníckeho podielu, alebo predajom nehnuteľností, s tým, že výťažok z predaja by sa rozdelil medzi strany sporu v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, každému v rozsahu jednej polovice. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 2.3.2022 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom uviedol, že on má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam druhou alternatívou, t.j. predajom a rozdelením výťažku medzi podielových spoluvlastníkov. Následne sa uskutočnilo niekoľko stretnutí právnych zástupcov a strán sporu, vrátane obhliadky nehnuteľnosti za účasti pracovníkov realitnej kancelárie, avšak následne žalovaný bezdôvodne prestal poskytovať súčinnosť pri predaji nehnuteľností a nereagoval už ani na výzvy svojej právnej zástupkyne, preto k spoločnému predaju nehnuteľnosti nedošlo a žalobca nemal inú možnosť ako podať túto žalobu a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo súdnou cestou. Napriek tomu, že žalobca a žalovaný sú blízkymi osobami, súrodencami, medzi nimi sú dlhodobo konfliktné vzťahy, žalobca sa aktívne snažil vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimosúdne, čo sa mu však vzhľadom na správanie žalovaného nepodarilo. Ako podielový spoluvlastník uvedených nehnuteľností žalobca nemá žiaden záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca má taktiež za to, že vzhľadom na dispozičné riešenie stavby a jej umiestnenie na pozemku, ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného a skutočností, že medzi nimi súd dlhodobo konfliktné vzťahy, reálna deľba nehnuteľností neprichádza do úvahy.
3. Žalobca predložil výpis z LV č. XXXXX, kat. územie B., pokus o zmier, žiadosť o uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, odpoveď žalovaného.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcov, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:
6. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie B., obec D. – E. F., G. D. H., a to parc. č. XXX o výmere 431 m2 zastavaná plocha a nádvoria a parc. č. XXX reg. C o výmere 486 m2 druh pozemku záhrada a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, obaja v podiele 1/2, titul nadobudnutia uznesenie OS KE I č. 23D/399/2019 Z1568/2020.
7. Z výpovede žalobcu súd zistil, že po ukončení dedičského rozhodnutia sa chcel so žalovaným dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, najprv sa dohodli, že dom sa predá, následne žalovaný zmenil svoj postoj, vyjadril sa, že dom sa predá vtedy, keď on o tom rozhodne a nevpustil do domu realitného agenta. V dome býva sám žalovaný. Ide o starší rodinný dom, ktorý nie je reálne deliteľný. Žalobca nemá záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetného domu, podľa neho žalovaný nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady.
8. Z pokusu o zmier súd zistil, že žalobca listom zo dňa 15.12.2021 navrhol žalovanému uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, s tým, že navrhol žalovanému dve alternatívny, a to, že nehnuteľnosť by nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný, s tým, že vyplatí žalobcovi vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške aktuálnej trhovej ceny a v druhej alternatíve navrhol žalovanému predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja medzi obidvoch podielových spoluvlastníkov a vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu v lehote 30 dní, prípadne navrhol iný spôsob vyporiadania, s tým, že v prípade márneho uplynutia lehoty podá žalobca návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
9. Žalovaný listom zo dňa 2.3.2022 prostredníctvom advokátky JUDr. Miriam Jachimovej oznámil žalobcovi, že žalovaný má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva druhou alternatívou, t.j. predajom a rozdelení výťažku medzi podielových spoluvlastníkov.
10. Podľa ust. § 136 ods. 1,2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa ust. § 137 ods. 1,2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
12. Podľa ust. § 141 ods. 1,2 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa ust. § 142 ods. 1,2 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Posledným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj spoločnej veci, za predpokladu, že žiaden zo spoluvlastníkov nemá záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k vyporiadavanej veci.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a medzi stranami nebolo rozporované, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v podiele 1. Žalobca mal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom navrhol žalovanému dve alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj možnosť vyporiadania iným, žalovaným navrhnutým spôsobom. Žalovaný na výzvu reagoval a oznámil žalobcovi, že má záujem vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo jej predajom a rozdelením výťažku. Žalovaný napriek súhlasu s predajom nehnuteľnosti, žalobcovi neposkytol súčinnosť na realizáciu predaja predmetnej nehnuteľnosti, neumožnil vstup realitným agentom za účelom ponúknutia predmetnej nehnuteľnosti na predaj a nehnuteľnosť nepretržite užíva.
18. Po posúdení charakteru a technického stavu rodinného domu (ide o starší, menší, jednogeneračný rodinný dom) mal súd za to, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Súd mal za nesporné, že ani jeden zo spoluvlastníkov nemá záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca zotrval na svojom postoji prezentovanom v návrhu na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj v priebehu súdneho konania. Žalovaný v odpovedi na návrh žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prezentoval svoj postoj ohľadom spôsobu zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti, pričom v priebehu súdneho konania nebol bol pasívny.
19. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a vykonal jeho vyporiadanie nariadením predaja a rozdelením výťažku podľa podielov, t.j. každému v jednej polovici, keďže mal za preukázané, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemá záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
20. Súd poukazuje na to, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu.
22. Pri rozhodovaní o nákladoch trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (iudicium duplex) nejde o klasické sporové konanie, v ktorom je možné určiť víťaza alebo porazeného, rovnako platí, že žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto ani nemôže sankcionovaný za iniciovanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o trovách konania teda nie je možné vychádzať z procesného úspechu, keďže strany sporu nemôžu ovplyvniť výsledok sporu. Súd nie je viazaný ich návrhmi a právna norma umožňuje súdu rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. Náhradu trov konania je možné priznať iba vo výnimočným a odôvodnených prípadoch, v ktorých sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo ide o šikanózny výkon práva.
23. Správanie žalovaného v posudzovanej veci súd považoval za takéto konanie. Aj keď je pravdou, že žalovaný reagoval na návrh žalobcu na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva oznámením, že súhlasí s predajom nehnuteľnosti, následne zmenil svoj postoj a oznámil žalobcovi, že on sám rozhodne o tom, kedy sa nehnuteľnosť predá a neposkytol žalobcovi súčinnosť na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehnuteľnosti užíva, žalobca nemá prístup na nehnuteľnosti a nevie zabezpečiť jej sprístupnenie potenciálnym kupujúcim za účelom obhliadky.
24. Ak by žalovaný riadne poskytol súčinnosť pri predaji nehnuteľností, došlo by k zrušeniu a vyporiadaniu dohodou a strany sporu by sa vyhli súdnemu konaniu. Vzhľadom na obštrukcie žalovaného, jediným právny prostriedkom, ktorým môže dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je podanie žaloby.
25. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil postoj žalovaného za obštrukčný, odôvodňujúci priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému.
26. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 162 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.