Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-20-2014.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/20/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom: Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C., P. č. XXX, exekúcii vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad so sídlom Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.05.2011 pod č. k. 7Er/229/2011-10, EX 320/11, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.477,50 Eur odo dňa 17.04.2007 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.477,50 odo dňa 17.04.2007 do zaplatenia zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. II/2009-649 zo dňa 28.05.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.477,50 Eur, úroky vo výške 94,49 Eur, spolu s úrokmi vo výške 16,5 % p.a. zo sumy 1.477,50 Eur odo dňa 17.04.2007 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.477,50 odo dňa 17.04.2007 do zaplatenia, poplatky vo výške 37,74 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 61,08 Eur, a to do 3 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ako právnická osoba - podnikateľ a povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzavreli zmluvu o úvere, ktorá bola prvostupňovým súdom posúdená podľa obsahu ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa podriadil predmetný právny vzťah právnej úprave ochrany spotrebiteľa, pričom právne ho odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 2, § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú dôvodnými iba v časti vymoženia istiny, v časti zmluvnej pokuty a trov rozhodcovského konania, pričom v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne z istiny, návrh oprávneného a následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie sú dôvodné, pretože sú v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia argumentujúc tým, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
V podrobných dôvodoch odvolania v prvom rade uviedol, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd pri vydaní uznesenia o udelení alebo neudelení poverenia súdnemu exekútorovi skúma jedine formálnu a materiálnu stránku rozsudku, no nemá právomoc skúmať obsahovú stránku rozsudku. V žiadnom prípade nemá exekučný súd právomoc rozhodnúť, že v časti poverenie vydá a v časti žiadosť o vydanie poverenia zamietne, pretože by tým došlo de facto k zmene povinnosti uloženej právoplatným o vykonateľným rozsudkom, čo by viedlo v podstate k rozhodnutiu súdu vo veci, ktorú už právoplatne rozhodol iný súd. Taktiež poukazoval na tú skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka spravuje vždy Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, či dlžníkom je alebo nie je spotrebiteľ a teda i výška úrokov z omeškania sa akceptuje z dohody účastníkov v zmluve.V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia tunajších okresný a krajských súdov ako i Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie (podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP). Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 z.č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V preskúmavanej veci došlo k čiastočnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. V prvom rade je potrebné súdu I. stupňa vytknúť, že v napadnutom rozhodnutí posudzoval len súladnosť so zákonom jednotlivých plnení priznaných rozhodcovským rozsudkom, ale vôbec sa nezaoberal naplnením základného predpokladu existencie exekučného titulu, a to právomocou orgánu, ktorý ho vydal, t.j. účinnosťou exekučného titulu. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Pri neúčinnosti exekučného titulu pritom nie je rozhodujúci čas, kedy k nej došlo, a nie je ani podstatné, či neúčinnosť nastala pred alebo po vydaní exekučného príkazu. Na druhej strane však súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, považuje sa teda za dodávateľa a povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.
V spotrebiteľských zmluvách, je potrebné podrobiť kontrole prednostne rozhodcovskú doložku, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Podľa odseku 2 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní (244/2002 Z.z.) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej v predmetnej veci rozhodoval rozhodcovský súd, je obsahom článku 9 bod 9.5 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, a podľa tejto akékoľvek spory ktoré vzniknú zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR (teraz Slovenskej bankovej asociácie ) podľa jej vnútorných predpisov. Strany rozhodcovského konania sa rozhodnutiu tohto súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné. Súd prvého stupňa však vôbec túto rozhodcovskú doložku nepreskúmal z hľadiska, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Ak by rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom a nejednalo by sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ale zmluvnú podmienku, ktorá je súčasťou vopred určených všeobecných zmluvných podmienok, spôsobovala by značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo by malo za následok jej neprijateľnosť, a teda v zmysle § 53 ods. 4 OZ aj jej neplatnosť. V prípade, ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko by takáto exekúcia ( v prípade udelenia poverenia ) potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvého stupňa pochybil v súvislosti s preskúmavaním exekučného titulu tým, že sa dôsledne nezaoberal účinnosťou exekučného titulu a nepreskúmal ho v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, nevykonal dostatočné preskúmanie exekučného titulu s prihliadnutím na charakter a povahu zmluvného vzťahu medzi nimi. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vec právne posúdil tým, že predovšetkým nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní) a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vec opätovne posúdi s poukazom na vyššie uvedené a vo veci opätovne rozhodne, pričom posúdi spôsob dojednania rozhodcovskej doložky s prihliadnutím na to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu je v súlade s právnym poriadkom SR a či dojednaná rozhodcovská doložka je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov, a či je teda exekučný titul účinným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.