Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Trestný_rozkaz_3T-80-2014.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/80/2014
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
Obvinený
C. R., nar. XX.X.XXXX v R., W. A., trvale bytom W., prechodne bytom O. na O. č. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna F. R., narodeného XX. mája XXXX a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. Nc 272/99 z 1. februára 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. februára 2000 a ktorým súd schválil rodičovskú dohodou, v zmysle ktorej zveril maloletého F. R. do výchovy matke a určil vyživovaciu povinnosť obvineného na maloletého F. R. v sume 500,- Sk (16,60 Eur) mesačne počnúc od 1. februára 2000, pričom výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky maloletého dieťaťa, pričom obvinený si túto vyživovaciu povinnosť neplní od mesiaca apríl 2011 vrátane až do 31. decembra 2014, nakoľko v januári 2014 sa maloletý F. R. presťahoval k svojmu otcovi a kedy obvinený začal poskytovať maloletému starostlivosť v naturálnej podobe, okrem obdobia od 21.11.2012 do 20.6.2013, počas ktorého bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a z ktorej evidencie bol vyradený pre nespoluprácu a vyživovaciu povinnosť si obvinený neplnil z dôvodu, že nemá na to finančné prostriedky, pretože nemá žiadnu prácu ani zamestnanie, pričom na úrade práce okrem uvedeného obdobia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nebol, o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal, žil z príležitostných prác a teda nevyvinul primerané úsilie v tom smere, aby si za uvedené obdobie zabezpečil pravidelný zdroj príjmu, v dôsledku čoho mu na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 431,60 Eur,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd obvinenému prikazuje, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil k rukám Y. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. na O. č. XXX, prechodne bytom L., G. č. XX zameškané výživné.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).