Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/745/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EUROPÔŽIČKA s.r.o., IČO: 36 588 504, Hradbová 19, Košice, zast.: JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti žalovaným: 1/. Z.Á., W.. X.X.XXXX, F. XXX/XX, Y. W. F., X/Peter Z., W.. X.XX.XXXX, F. XXX/XX, Y. W. F., v konaní o zaplatenie 141 eur s prísl.

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 100 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 27.8.2013 do 13.11.2013 a 5,25% ročne od 14.11.2013 až do zaplatenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, U.:XXXXXXXXXX trovy konania v sume 46,32 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 34,62 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť mu sumu 141 eura spolu z omeškania 5,5% ročne od 27.8.2013 do 13.11.2013 a 5,25% ročne od 14.11.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalovaní sa k veci nevyjadrili.

Súd po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1000 eur) a že o veci je možné rozhodnúť na základe listinných podkladov, rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.8.2014.

Súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 26.7.2013 žalobca poskytol žalovaným pôžičku v sume 100 a to Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Túto pôžičku sa zaviazali vrátiť žalobcovi v lehote do 26.10.2013 s dojednaným úrokom a to formou pravidelných splátok vo výške 47 eur. Zmluvne dojednané RPMN z tejto zmluvy predstavuje 736,50% a celková čiastka, ktorú žalovaní mali žalobcovi vrátiť k dohodnutému termínu, činila 141 eur. Žalovaní nezaplatili ani jedinú splátku, čím sa dňom 27.10.2013 dostali do omeškania. S odkazom na čl. II ods. 2 zmluvy ak bude dlžník v omeškaní s platením jednej splátky po

dobu 3 mesiacov , v deň nasledujúci po uplynutí tejto doby sa stáva splatným celý neuhradený zostatok, čo v tomto prípade nastalo dňa 28.11.2013.

Za účelom preukázania vyššie uvedených tvrdení žalobca súdu predložil listiny, z ktorých vyplynuli tieto skutočnosti:

Dňa 26.7.2013 žalobca s oboma žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej (čl. I. bod 1) žalobca poskytol žalovaným sumu 100 eur s ročným úrokom 232,36 eura na dobu 3 mesiacov a to naraz v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaní sa zaviazali túto sumu vrátiť do 26.10.013 splátkami vo výške 47 eur, ktoré, ako je zrejmé zo splátkového kalendára (čl. 8), boli splatné: dňa 26.8.2013, 26.9.2013 a 26.10.2013. Podľa bodu 4 zmluvy o pôžičke RPMN vyplývajúca z tejto zmluvy je 736,50%, priemerná hodnota RPMN v danom sektore platná ku dňu podpisu zmluvy je -%.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Hlavný právny vzťah založený zmluvou o pôžičke vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah nepodlieha ani režimu spotrebiteľských úverov podľa , pretože:

Podľa §1 ods. (3) Spotrebiteľským úverom nie sú o.i.: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Bez ohľadu na právnu formu však bezvýhradne posudzovaná vec podlieha aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa : Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zo skutkových zistení nie je sporné, že žalobca požičal žalovaným sumu 100 eur na dobu presne 3 mesiacov čo znamená, že lehota splatnosti celého dlhu nepresiahla 3 mesiace. Túto sumu však mali vrátiť v celkovej výške 141 eura, takže úrok za dobu 3 mesiacov činil 41 eur. Navonok sa môže javiť, že sa jedná o relatívne nízku sumu avšak to len preto, že tento úrok sa týkal nízkeho výpočtového základu a relatívne krátkeho obdobia.

Principiálne ale: dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. s ustanovením okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky ( ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento

princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade žalobca sám prezentoval a aj zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že výška ročnej úrokovej sadzby je 232,36%, ktorú okolnosť je možné hodnotiť ako úžeru.

Podľa § 39 Obč. zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Obč. zákonníka:

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Z citácie vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od ostatného obsahu.

Za daného stavu preto, ak žalovaným bola poskytnutá suma 100 eur a nezaplatili ani jedinú splátku, ich dlh predstavuje sumu 100 eur, ktorú ich súd zviazal zaplatiť aj s úrokom z omeškania. Vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba žalobcu pre rozpor so zákonom zamietnutá.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z účinného od 1.2.2013: výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Z dlžnej sumy 100 preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania tak, ako navrhol v žalobe.

Žalobca bol v konaní prevažne úspešný v pomere 70,92% k pomeru neúspechu 29,08 eura, a preto súd podľa trovy konania pomerne rozdelil.

Z dôvodne žalovateľnej sumy 100 eur je súdny poplatok 16,50 eura a po odrátaní sumy 4,80 eura (29,08% neúspechu) zostáva k náhrade 11,70 eura.

Právnemu zástupcovi patrí odmena za jeden úkon 16,6 eura plus 7,81 eura režijný paušál, čo za dva úkony 1/ príprava a prevzatie zastúpenia a 2/ podanie žaloby činí spolu 48,82 eura a po odrátaní 29,08% neúspechu vo výške 14,20 eura zostáva k náhrade 34,62 eura. Trovy konania celkom: 46,32 eura.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.