Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sd-10-2014.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sd/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: J. P. X.. XX.X.XXXX, L. S. XX, XXX XX F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11.11.2013.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.11.2013 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 30.9.2013 o priznanie starobného dôchodku.
V odôvodnení uvedeného rozhodnutia z 11.11.2013 odporkyňa uviedla:
„Žiadosťou z 30. septembra 2013 ste požiadali o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2010.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403002744100 z 9. júla 2013 Vám bol od 1. apríla 1994 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa starobný dôchodok od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok.
Na určenie sumy starobného dôchodku Vám bola zhodnotená celá doba zamestnania, t.j. celá doba služby v rozsahu 37 rokov, z toho 30 rokov v I. kategórii funkcií a 7 rokov v II. kategórii funkcií.
Nakoľko ste získali najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, Váš dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ste dosiahli dovŕšením 55 rokov veku, t.j. 23. januára 1994.
To znamená, že podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1088 Zb. posúdil a sumu dôchodku už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Starobný dôchodok, ktorý je Vám naďalej vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého ste k 1. aprílu 1994 splnili všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania Vám preto nevznikol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Vám nárok, uplatnený na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava žiadosťou z 30. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 31. júla 2010 nevznikol a predmetnú žiadosť preto zamietame tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
II.
Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom z 5.12.2013 namietal správnosť a zákonnosť označeného rozhodnutia odporkyne a reagujúc na obsah potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403002744100 z 9.7.2013, podľa ktorého mu bol od 1. apríla 1994 priznaný starobný dôchodok tvrdil, že „pravda je, že to tak napísané bolo, no v skutočnosti vôbec nešlo o starobný dôchodok, ale o výsluhový dôchodok, čoho dôkazom sú uvedené iba moje odslúžené roky u armády. Keby sa jednalo skutočne o starobný dôchodok, musel by som mať do doby dôchodkového poistenia zarátanú strednú školu (Jedenásťročná stredná škola s maturitou), ktorú som absolvoval a ktorá bola podmienkou pre ďalšiu činnosť v armáde. Do doby dôchodkového poistenia sa zaratúva okrem doby zamestnania i príprava na povolanie, teda učňovka, stredná škola, vysoká škola, teda štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky, čo v mojom prípade zarátané nebolo a výpočet rokov Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia len potvrdzuje, že nejde o starobný, ale výsluhový dôchodok“.
III.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 11.2.2014 uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných skutkových a právnych dôvodov:
„Zo spisového materiálu navrhovateľa vyplýva, že žiadosťou z 30. septembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2010.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403002744100 z 9.7.2013 bol navrhovateľovi od 1. apríla 1994 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa starobný dôchodok od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok.
Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená celá doba zamestnania, t.j. celá doba služby v rozsahu 37 rokov, z toho 30 rokov v I. kategórii funkcií a 7 rokov v II. kategórii funkcií.
Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t.j. 23. januára 1994.
To znamená, že podmienky nároku na dôchodok navrhovateľa s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku už určil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 1. Aprílu 1994 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi preto nevznikol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľovi nárok, uplatnený na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava žiadosťou z 30.9.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 31. júla 2010 nevznikol a predmetnú žiadosť Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava preto zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
O starobnom dôchodku bolo rozhodnuté správne na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne a v súlade s platnými právnymi predpismi.
Na námietku navrhovateľa, ktorou namieta údaje na potvrdení Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava zo dňa 9. júla 2013 č. 65403002744100 (v prílohe) uvádzame, že Sociálna poisťovňa nemá žiaden dôvod spochybňovať údaje v ňom uvedené a potvrdenie v plnom rozsahu rešpektovala.“
Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci odporkyňa navrhla, aby súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 11.11.2013 ako vecne správne.
IV.
Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Na základe obsahu dávkového spisu odporkyne súd konštatoval, že obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 11.11.2013 a jej písomného vyjadrenia z 11.2.2014 je v plnom súlade so skutkovým a právnym stavom v preskúmavanej právnej veci.
K obsahu opravného prostriedku súd, právne sa stotožňujúc s hore uvedenými závermi odporkyne vzťahujúcimi sa na danú právnu vec uvádza:
Je nesporne, že navrhovateľ po získaní najmenej 20-tich rokov služby v prvej kategórii funkcií získal dôchodkový vek v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 55 rokov, t.j. 23. januárom 1994. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne, z opravného prostriedku navrhovateľa, ani z iných tvrdení účastníkov konania a prípadných dôkazov nevyplýva, že by navrhovateľ po splnení podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 1. 4. 1994, vykázal ďalšie doby dôchodkového poistenia započítateľné podľa zákona č. 461/2003 Z.z., resp. podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Súd k obsahu opravného prostriedku navrhovateľa ďalej uvádza, že platný právny stav vyplývajúci zo zákona č. 461/2003 Z.z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a taktiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnej problematike starobných dôchodkov bývalých vojakov a príslušníkov Policajného zboru neobsahuje právnu možnosť duplicitného započítania obdobia dôchodkového poistenia v konaní o nárokoch účastníkov konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z. na starobný dôchodok (prípadne predčasný starobný dôchodok), ak ide o obdobie dôchodkového poistenia, ktoré založilo v minulosti nárok účastníka konania na starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho poistenia, tak ako to bolo v prípade navrhovateľa.
Argumentácia navrhovateľa, že v jeho prípade nejde o starobný dôchodok ale o dôchodok výsluhový nemá oporu v zákone, a to predovšetkým vzhľadom na nespochybniteľný stav vyplývajúci z obsahu dávkového spisu odporkyne, podľa ktorého starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom vychádzajúc z ustanovení § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a z § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok iba považuje za výsluhový dôchodok. Právnym zámerom zákonodarcu pritom v súvislosti s uvedenými zákonnými ustanoveniami nesporne bolo pojmoslovne zosúladiť označenie starobných dôchodkov priznaných v kvalifikovanom právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s právnou terminológiou zákona č. 114/1998 Z.z. a následne zákona č. 328/2002 Z.z. v časti vzťahujúcej sa na výsluhové dôchodky danej kategórie zamestnancov.
V tejto súvislosti súd konkrétne konštatuje, že z obsahu potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 9.7.2013 č. 65403002744100 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 1.4.1994 podľa ustanovenia § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa ustanovenia § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1.5.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1.7.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola podľa obsahu daného potvrdenia pre výmeru dôchodku zhodnotená doba 37 ukončených rokov, z toho v I. kategórii funkcií 30 rokov a v II. kategórii 7 rokov.
Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd zhodne s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli splnené právne podmienky pre postup odporkyne podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., v zmysle ktorého v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. O nárokoch navrhovateľa na starobný dôchodok totiž už bolo rozhodnuté podľa právneho stavu daného zákonom č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd pritom opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ tým, že po priznaní nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. nevykázal žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., nebol preskúmavaným rozhodnutím odporkyne ukrátený na svojich právach ani z ústavnoprávneho pohľadu vyplývajúce z článku 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (napr. rozsudok NS SR č.k. 9So/138/2011 z 22.8.2011).
Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.