Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného B. K., nar. XX.XX.XXXX v C. nad C., trvale bytom H. č. XX, t.č. vo výkone väzby ÚVV Ilava, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno d) , na verejnom zasadnutí dňa 16. februára 2023 prejednal odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. a takto

rozhodol:

I. Podľa , sa zrušuje napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný

o d s u d z u j e

podľa , , a na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. , bol obžalovaný B. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno d) na tom skutkovom základe, že

„dňa 16.06.2022 v čase okolo 16:00 hodiny v pivničnej izbe rodinného domu č. XXX v obci H. pristúpil k poškodenému Z. S. ležiacemu na posteli a niekoľkokrát ho udrel päsťou do oblasti tváre, pričom sa mu vyhrážal slovami ,,keď aj 20 rokov za teba dostanem, tak aj tak ťa zabijem“, čo u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, pričom poškodený pri útoku utrpel drobné povrchové zranenia, a to pomliaždenie ľavej časti tváre a ľavej očnice, drobnú tržnú ranku na hornom viečku ľavého oka a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali jednorázové ošetrenie, pričom poškodený nebol v dôsledku spôsobených zranení závažnejším spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa s použitím , , k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov

nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd obžalovanému uložil podľa písmeno c) ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný a prokurátor podali proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Proti označenému rozsudku podávam v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu, že súd moje konanie v rozsudku správne skutkovo vymedzené nesprávne právne kvalifikoval, čo sa potom premietlo aj do nesprávneho výroku o uloženom treste. Podotýkam, že spáchanie skutku tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku nepopieram a plne sa stotožňujem aj s tým, ako súd pri odôvodnení rozsudku čo do výroku o treste stanovil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, najmä z akého dôvodu neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ako aj s tým ako odôvodnil moje zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zo základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, tak ako je vymedzená v § 360 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že sa tohto prečinu páchateľ dopúšťa formou slovného útoku na poškodeného, pričom už samotný charakter tohto útoku vylučuje, že je možné dopustiť sa ho fyzickým násilím. Súčasné použitie aj fyzického násilia voči poškodenému nezostáva pritom bez právnej relevancie, keďže má význam jednak pre posúdenie naplnenia znaku základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania v tom smere, či vyhrážka bola prednesená spôsobom, ktorý u poškodeného mohol vzbudiť dôvodnú obavu, jednak sa môže za predpokladu, že súčasný fyzický útok má u poškodeného za následok aj ublíženie na zdraví podľa § 123 ods.2 Tr. zák., prípadne ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods.3 Tr. zák., premietnuť do posúdenia konania páchateľa aj ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155, prípadne 156 Tr. zák. Dovolím si nad rámec toho, čo uviedol môj obhajca v záverečnej reči pred vynesením rozsudku poukázať aj na to, že ak by mal, pokiaľ ide o kvalifikáciu môjho konania, pravdu súd, potom by aj pri trestných činoch ublíženia na zdraví spáchaných v súvislosti so zároveň prednesenou vyhrážkou zabitím, či spôsobením ťažkej ujmy, prichádzala vzhľadom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák. kvalifikácia konania páchateľa aj podľa § 155 ods.2 písm. a) Tr. zák., resp. podľa § 156 ods.3 Tr. zák. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. zák. zrušil a sám podľa § 322 ods.3 Tr. zák. rozhodol tak, že ma na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku uzná vinným iba z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák. a sám mi v rámci do úvahy prichádzajúceho rozpätia trestnej sadzby od 0 do 8 mesiacov uloží nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby a pre výkon tohto trestu ma zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom mi zároveň uloží aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.“ Prokurátor zdôvodnil podané odvolanie v neprospech obžalovaného nasledovne:

„Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.12.2022 uznal obžalovaného B. K. vinným zo prečinu prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podľa s poukazom na , , vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody podľa s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bolo obžalovanému uložené ochranná psychiatrické liečenie ambulantnou formou podľa . Súd pri určení výšky trestu vychádzal najmä zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v , pričom u obžalovaného skonštatoval prítomnosť poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno l) , avšak priťažujúcu okolnosť podľa už o obžalovaného nevzhliadol, hoci v trestnom rozkaze sp. zn. zo dňa 30.11.2022 táto priťažujúca okolnosť bola Okresný súdom Bánovce nad Bebravou skonštatovaná. Z uvedeného dôvodu došlo v prípade rozsudku k preváženiu pomeru poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, hoci podľa právneho názoru prokurátora, ako aj právneho názoru prvostupňového súdu vyjadreného v trestnom rozkaze, táto priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného prítomná.

S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine, výrokom o uloženom ochrannom psychiatrickom liečení ako i konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa v plnom rozsahu stotožňujem a nemám voči nim žiadne výhrady, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súd v rozsudku podľa môjho názoru u obžalovanému nedôvodne vypustil priťažujúcu okolnosť podľa písmeno m) , čím došlo k aplikácii ustanovenia namiesto aplikácie ustanovenia , pričom prevaha poľahčujúcich okolností napokon viedla k uloženiu trestu odňatia slobody kratšieho trvania, než tomu bolo v prípade trestu uloženého obžalovanému trestným rozkazom. Neprihliadnutie na priťažujúcu okolnosť podľa súd odôvodnil najmä tým, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. bol obžalovaný odsúdený za zločin znásilnenia podľa a zločin sexuálneho zneužívania v štádiu pokusu podľa k na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 11.7.2014 za uloženia probačného dohľadu so skúšobnou dobou 3 roky, po uplynutí ktorej sa 22.8.2017 osvedčil, pričom obžalovaný si podal návrh na zahladenie uvedeného odsúdenia, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. a o tejto zatiaľ súdom nebolo rozhodnuté. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie a skutočnosť, že obžalovaný sa po prepustení z výkonu predchádzajúceho trestu po dobu piatich rokov (t.j. do 12.7.2019) nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku, a teda je dôvodné predpokladať, že jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia bude vyhovené, hoci o žiadosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Z tohto dôvodu ustanovenie písmeno m) už pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní neaplikoval. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 19.12.2022 nevyplýva, kedy si obžalovaný podal žiadosť o zahladenie odsúdenia a táto skutočnosť nie je zrejmá ani z podaného odporu proti trestnému rozkazu, v ktorom obhajca obvineného uvádzal len, že obvinený „si toho času“ podal žiadosť o zahladenie odsúdenia. Ak však k podaniu žiadosti o zahladenie predchádzajúceho odsúdenia došlo ešte pred vydaním trestného rozkazu sp. zn. zo dňa 19.11.2022, táto skutočnosť musela byť súdu rovnako známa už v čase vydávania trestného rozkazu, pričom v trestnom rozkaze na túto priťažujúcu okolnosť súd prihliadol. Ak by sme aj odhliadli od skutočnosti, či si obžalovaný podal žiadosť o zahladenie odsúdenia pred vydaním trestného rozkazu alebo až medzi vydaním trestného rozkazu a vyhlásením rozsudku, táto skutočnosť v čase rozhodovania súdu v tejto veci je právne bezvýznamná, nakoľko o žiadosti o zahladenie odsúdenia nebolo v čase vyhlásenia rozsudku sp. zn. ešte rozhodnuté, a to ani len neprávoplatne, a preto je na existenciu predchádzajúceho odsúdenia potrebné zo zákona prihliadať. O to viac, že v prípade predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného sa nejednalo o trestnú činnosť nízkeho stupňa závažnosti, ale práve naopak, obžalovaný bol v predchádzajúcom konaní odsúdený za závažnú trestnú činnosť, konkrétne za zločin znásilnenia podľa a zločin sexuálneho zneužívania v štádiu pokusu podľa k na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Za uvedeného stavu je potrebné konštatovať, že obžalovaný sa opätovne (a v čase, kým ešte nebolo vydané rozhodnutie o zahladení jeho predchádzajúceho odsúdenia) dopustil násilnej trestnej činnosti. Priťažujúca okolnosť podľa spočíva v recidíve, pre ktorú vo všeobecnosti postačuje už samotné zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za akýkoľvek trestný čin. Pre konštatovanie tejto priťažujúcej okolnosti sú navyše osobitne významné prípady, kedy páchateľ spácha rovnaký druh trestného činu alebo rovnaký trestný čin, a teda druhová a špeciálna recidíva. Hoci z hľadiska systematiky členenia sú zločiny znásilnenia a sexuálneho násilia zaradené medzi trestné činy proti ľudskej dôstojnosti a prečin nebezpečného vyhrážania medzi trestné činy proti iným právam a slobodám, ich spoločným menovateľom je násilná povaha týchto trestných činov, pričom súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať existenciu recidívy podľa materiálneho, nie formálneho hľadiska. Len pre úplnosť poznatkov o osobe obžalovaného dodávam, že obžalovaný sa v období medzi jeho predchádzajúcim odsúdením a aktuálnym (zatiaľ neprávoplatným) odsúdením dopustil tiež niekoľkých priestupkov, nakoľko z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má od roku 2020 v evidencii priestupkov 3 záznamy, z ktorých je významný predovšetkým priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, z čoho je tiež zrejmé, že obžalovaný má sklony k páchaniu násilnej protiprávnej činnosti rôzneho stupňa závažnosti. Za daného stavu je jednoznačne namieste u obžalovaného zohľadniť aj priťažujúcu okolnosť podľa a pri určovaní výmery trestu vychádzať v tomto prípade z rovnováhy pomeru

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom po zohľadnení všetkých hľadísk ukladania trestov v zmysle považujem v prípade obžalovaného za primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody, spĺňajúci výchovný, ako aj preventívny účel trestu, trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ako bol obžalovanému uložený už v trestnom rozkaze a aký mu bol ponúknutý aj v konaní o dohode o vine a treste na tunajšej prokuratúre. Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa a nie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom podľa , v tomto smere v zásade nemám výhrady voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu a s týmto zaradením sa možno stotožniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem trest odňatia slobody uložený rozsudkom okresného súdu za nezákonný, a preto n a vrh uje m, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno e) zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou č.k. -243 zo dňa 19.12.2022 vo výroku o treste a podľa sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa s poukazom na , a trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa .“

K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné:

„Okresný súd Bánovce nad Bebravou ma rozsudkom sp. zn. -201 zo dňa 19.12.2022 uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkom základe bližšie uvedenom v rozsudku, pričom mi za túto trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ma zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mi uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal čo do výroku o treste odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v odôvodnení ktorého navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. -243 zo dňa 19.12.2022 vo výroku o treste a podľa sám rozhodol tak, že mi uloží podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., Tr. zák. a Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého ma zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa Tr. zák. Odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že súd pri ukladaní trestu nesprávne neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., pretože aj pokiaľ som si skutočne podal žiadosť o zahladenie odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , je táto skutočnosť právne bezvýznamná, nakoľko o tejto žiadosti v čase vyhlásenia rozsudku nebolo ešte rozhodnuté a to ani neprávoplatne. Pre konštatovanie prítomnosti priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. postačuje vo všeobecnosti už samotné zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za iný trestný čin, pričom za osobitne významné pokladá prokurátor tú skutočnosť, že išlo aj v predchádzajúcom prípade o odsúdenie za násilnú a naviac závažnú trestnú činnosť. Pri zohľadnení označenej priťažujúcej okolnosti mal preto súd vychádzať z rovnováhy pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a mal mi uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 10 mesiacov, ktorý považuje prokurátor za primeraný a spravodlivý. Z mnou dňa 3.1.2023 podaného odvolania je zrejmé, že sa domáham zrušenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 19.12.2022 nielen čo do výroku o treste ale aj čo do výroku o vine, pričom pokiaľ sú moje argumenty v smere právnej kvalifikácie môjho konania dôvodné, je aj trest uložený mi napadnutým rozsudkom súdu prvého stupila neprimerane prísny. Ak sa ale pre účely ďalšej argumentácie zameriam iba na výrok o treste z pohľadu skutočností namietaných prokurátorom v ním podanom odvolaní, som presvedčený, že súd v rámci posudzovania priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. môže vzhľadom na zákonné znenie tohto ustanovenia veta za bodkočiarkou skúmať a prihliadať na to, či sú vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu splnené podmienky na jeho zahladenie a to nielen v prípade, kedy v čase rozhodovania už žiadosť o zahladenie odsúdenia bola

podaná, ale aj v prípade, že podaná nebola. Aj keď je pravdou, že moje predchádzajúce odsúdenie bolo za trestnú činnosť závažného charakteru násilného charakteru, nepochybne treba vziať do úvahy, že k odsúdeniu za skutok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. došlo pred viac ako 11 rokmi a k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody zaň uloženého došlo viac ako pred 8 rokmi (v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia som sa osvedčil). S poukazom na tieto skutočnosti pokladám odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou za nedôvodné a navrhujem ho podľa zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa (ďalej len „“) ako nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa (ďalej len „“), na podklade podaného odvolania obžalovaného a prokurátora na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora a obžalovaného napadnutého výroku o vine a treste rozsudku okresného súdu, z obsahov oboch odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, čím namietal porušené ustanovenie Tr. zák. v zmysle Spáchanie skutku tak, ako je opísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu nepopiera a plne sa s ním stotožňuje a doznáva sa k nemu.

Podľa názoru obhajoby spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania je možné spáchať len verbálne, čím je vylúčená možnosť spáchanie tohto činu aj fyzickým násilím v zmysle § 360 ods. 2 Tr. zák..

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania (násilím).

S argumentáciou obhajoby sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania sú konkretizované v § 360 ods. 1 Tr. zák., pričom jej naplnenie je možné akýmkoľvek konaním páchateľa, ktoré môže byť subsumovateľné pod danú skutkovú podstatu trestného činu. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ by došlo aj k ublíženiu na zdraví poškodeného zo strany obžalovaného, ktorý počas svojho verbálneho útoku na neho zaútočil, jednalo by sa o súbeh trestných činov a to nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. Z toho dôvodu nepovažoval odvolací súd za dôvodné námietky obhajoby voči správnosti právneho posúdenia skutku podľa § 360 ods. 2 Tr. zák.

Z dôvodov podaného odvolania zo strany prokuratúry vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranú miernosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle

Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie prokurátora dôvodné v zmysle , keďže odvolací súd zistil porušenie ustanovenia Tr. zák., ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nedôvodne nepriznal aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti už súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne p. zn. , kde bol odsúdený za zločin znásilnenia podľa a zločin sexuálneho zneužívania v štádiu pokusu podľa k na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 11.07.2014 uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. podmienečne prepustený. V skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa obžalovaný osvedčil.

Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. spočíva v recidíve, pre ktorú je rozhodné samotné zistenie, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu odsúdený za akýkoľvek trestný čin.

Argumentáciu okresného súdu, že na toto odsúdenie nie je možné prihliadať, lebo si obžalovaný podal návrh na zahladenie vyššie uvedeného odsúdenia, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. , považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Zo spisového materiálu vyplýva, že o tomto návrhu na zahladenie zatiaľ súdom nebolo rozhodnuté, preto je táto skutočnosť v čase rozhodovania súdu v tejto veci bezvýznamná. Preto je na existenciu predchádzajúceho odsúdenia nutné zo zákona prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu bol preto nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého je neprípustné prihliadať na vyššie uvedené predchádzajúce odsúdenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na základe vyššie uvedeného rozhodnutím okresného súdu porušené ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zák. v prospech obžalovaného.

Pokiaľ by okresný súd správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, dospel by k záveru, že je vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 odsek 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a v tom prípade zostáva nezmenená dolná a horná hranica trestnej sadzby. V danom prípade potom prichádzalo do úvahy ukladať trest v rámci zákonom ustanovenej zákonnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle § 360 ods. 2 Tr. zák. od 6 mesiacov do 3 rokov.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodol vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného sám a to tak, že podľa § 360 odsek 2, § 38 odsek 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov ( pri spodnej hranici trestnej sadzby) na výkon ktorého ho zaradil v zmysle § 48 odsek 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil samotné priznanie obžalovaného ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nakoľko recidíva bez tejto poľahčujúcej okolnosti by odôvodňovala uloženie trestu pri strede trestnej sadzby.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo vzťahu k obžalovanému v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorý bol doposiaľ už súdne trestaný, bol aj vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a to pre zločin znásilnenia a zločin sexuálneho zneužívania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zrušil výrok o treste a sám rozhodol v zmysle a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti pod bodom I. tohto rozsudku.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.