Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sd-74-2013.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sd/74/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: T. E., I.. XX.X.XXXX, Z. K. Č.. XXX, XXX XX Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, t a k t o
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.9.2013 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25.9.2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 20.6.2010.
V odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporkyňa poukázala na ňou zistený skutkový stav veci a argumentujúc ustanoveniami § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a taktiež ustanoveniami § 94 ods. 1 a § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Ďalej odporkyňa konštatovala, že ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
II.
Navrhovateľ napadol hore uvedené rozhodnutie odporkyne včas podaným opravným prostriedkom, v ktorom označil rozhodnutie odporkyne z 25.9.2013 za nezákonné, nerešpektujúce právny stav a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike. Poukázal na rozsah obdobia jeho dôchodkového poistenia od 1.9.1962 do 1.2.2000 a tvrdil, že mu prináleží starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
Na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach konanom 8.8.2014 navrhovateľ uviedol:
„Mne nie je jasné, za ktoré roky sociálna poisťovňa priznáva dôchodok bývalým vojakom a policajtom. Neviem, či ide o roky vykonanej služby v Policajnom zbore alebo v civilnom sektore. Toto mi nevie nikto objasniť. Som však toho názoru, že dôchodok mi patrí, pretože som odpracoval isté obdobie aj pred nástupom do Policajného zboru v profesiách v civilnom sektore, čo som dokladoval svojimi dôkazmi. Predtým som absolvoval učňovskú školu a po vyučení som nastúpil ako robotník do Pozemných stavieb Košice. V roku 1966 som išiel na základnú vojenskú službu na 26 mesiacov, z ktorej som sa vrátil v roku 1968 a potom som nastúpil ako robotník do Pozemných stavieb Poprad. Tam som odpracoval 4 roky, a v 1972 som odišiel pracovať na JRD Honce. Po odpracovaní štyroch rokov na tomto pracovisku od 25.11.1976 som nastúpil do terajšieho Zboru národnej bezpečnosti. Až do 30.4.1999 som pracoval ako príslušník Policajného zboru. Vtedy mi bol priznaný výsluhový príspevok a po tomto termíne som sa už nezaradil do pracovného procesu. Opravujem svoje vyjadrenie v tom, že od roku 2001 som aktívny v pracovnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce až doposiaľ.“
III.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 18.11.2013 k obsahu opravného prostriedku argumentovala nasledovne:
„Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. septembra 2013 bola navrhovateľovi podľa § 259 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 20. júna 2010.
Navrhovateľ nesúhlasí s predmetným rozhodnutím a namieta, že rozhodnutie je nezákonné a neodôvodnené dostatočne, nakoľko si Sociálna poisťovňa vykladá zákony a rozsudky po svojom.
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 20. júna 2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 20. júna 2010.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPOU-OSZ-33.895-12/2013-VZ z 2. júla 2013 navrhovateľovi boli od 1. mája 1999 priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok.
Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. júla 1966 do 1. augusta 1968 a doba služobného pomeru od 25. novembra 1976 do 30. apríla 1999. Doba služby od 29. júla 1966 do 1. augusta 1968 a od 25. novembra 1976 do 30. apríla 1999 bola zaradená do I. kategórie funkcií.
Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a v služobnom pomere vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcii, právne významnou skutočnosťou je to, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 28. februára 2002 vo veku 55 rokov, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.
Podľa § 250 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.
Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona v znení neskorších predpisov.
Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.
Z uvedeného dôvodu nárok navrhovateľa na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok bola žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietnutá.“
IV.
Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 25.9.2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 20. júna 2010 je potrebné zrušiť, a to z právnych dôvodov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd je predovšetkým toho názoru, že existencia meritórneho administratívneho rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa z 20. júna 2013 o priznanie starobného dôchodku vydaného odporkyňou, ktorá nie je vecne príslušným správnym orgánom na rozhodnutie o predmetnom nároku navrhovateľa, predstavuje sama o sebe takú vadu konania, ktorá môže mať v konečnom dôsledku vplyv na meritórne rozhodnutie
orgánu verejnej správy vecne príslušného na rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 25. 9. 2013, ako aj z písomného vyjadrenia odporkyne z 18.11.2013, odporkyňa správne dospela k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a to dňom 28.2.2002, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zároveň vyplýva, že po vydaní preskúmavaného rozhodnutia z 25.9.2013 odporkyňa podaním zo 7.7.2014 postúpila žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Bratislava.
Súd je toho názoru, že zákon č. 461/2003 Z.z. v dotknutých zákonných ustanoveniach neumožňuje odporkyni na jednej strane meritórne rozhodnúť o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a na strane druhej, vec postúpiť príslušnému orgánu verejnej správy na rozhodnutie. V tejto súvislosti súd poukazuje okrem iného aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 9So/103/2011 z 26.9.2012, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného v právne identickej veci uviedol:
„Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“
Žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok bolo preto potrebné postúpiť na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čo napokon odporkyňa uskutočnila podaním zo 7.7.2014. Odporkyňa preto po zrušení napadnutého rozhodnutia nebude mať právnu povinnosť vykonávať ďalšie procesné úkony súvisiace s postúpením veci, keďže ich realizácia nastala už jej samotným písomným podaním zo 7.7.2014, adresovaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Bratislava. Existencia preskúmavaného rozhodnutia z 25.9.2013 však podľa názoru súdu nemá oporu v zákone, a preto ho súd zrušil z procesnoprávnych dôvodov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech nepriznal náhradu trov konania, keďže navrhovateľ si žiadne trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s ods. 1, druhá veta O.s.p. a contrario).