Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-81-2021.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: QALT s.r.o., Baška 168, 040 16 Baška, IČO: 31 690 220, zast.: JUDr. Veronika Tóthová, Ku Potoku 5, 040 16 Košice, proti žalovanému: Komplexný bezpečnostný servis, s.r.o., Šoltésova 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 35 829 800, zast.: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 980,06 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/239/2014-404 zo dňa 14.10.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/239/2014-404 zo dňa 14.10.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 980,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 980,06 € od 21.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 980,06 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.03.2012 do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry č. 412200555 z 01.03.2012 splatnej dňa 20.03.2012 za opravu motorového vozidla a za prekročenie počtu kilometrov najazdených pri zapožičaní náhradného vozidla. V žalobe uviedol, že v zmysle zákazkového listu č. 1200810 zo dňa 21.02.2012 si žalovaný objednal u žalobcu opravu motorového vozidla Škoda Superb Elegance II, EČV: X., išlo o vykonanie servisných prác pri predbežnej cene opravy 1.500,- eur, s čím žalovaný na zákazkovom liste súhlasil. Zároveň žalobca prenajal žalovanému náhradné vozidlo na obdobie od 28.02.2012 do 01.03.2012, pričom v zmluve si dohodli, že žalovaný zaplatí za každý naviac prejdený kilometer na deň sumu 0,15 eur bez DPH. Žalovaný najazdil o 666 km viac ako bolo dohodnuté. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 412200555 z 01.03.2012 na sumu 980,06 eur, ktorá zahŕňa cenu opravy vozidla spolu s nájomným za nájom náhradného vozidla. Žalovaný vo vyjadrení z 13.04.2015 rozporoval oprávnenosť fakturovanej sumy, nakoľko je presvedčený, že fakturované práce a náhradné diely neboli žalobcom pri predmetnej oprave vôbec montované a v čase, kedy sa vozidlo u žalobcu nachádzalo došlo k poškodeniu vodnej pumpy, čo si vyžiadalo bezprostrednú opravu v inom autoservise, čo žalovaného stálo 392,40 eur. Žalovaný musel zaplatiť spoločnosti AUTOMAXIM, s.r.o. sumu 2.093,83 eur za výmenu rozvodov, napínacích kladiek, klzných líšt, krytu rozvodov a i., ktoré sú aj predmetom spornej faktúry žalobcu, zaplatenie ktorej
je predmetom tohto konania. Mechanici uvedenej spoločnosti uviedli stručný popis stavu motorového vozidla (v marci 2013), z ktorého bolo zrejmé, že diely, ktoré sa nachádzali vo vozidle pred ich zásahom, boli dielmi pôvodnými od výrobcu, o čom svedčia dátumy na kryte rozvodov a napináku rozvodov (súhlasili s rokom výroby celého vozidla) a rovnako aj stav a spôsob nanesenia tesniaceho materiálu na kryte rozvodov (presnosť tesnenia ako pri výrobe vozidla už v servisných podmienkach nemožno dosiahnuť). Naviac, pôvodný tesniaci materiál bol úplne neporušený. Rozporoval aj to, že dohodnutý limit najazdených kilometrov náhradným vozidlom prekročil len o 516 km (dohodnutý limit bol 450 km za celé obdobie, žalovaný najazdil spolu 966 km). Žalobca vo vyjadrení zo 07.05.2015 uviedol, že vozidlo bolo dané do jeho servisu s nepravidelným chodom motora. Zistil, že zapaľovacie sviečky boli žalovaným zamenené za rôzne neoriginálne sviečky. Ďalej sa preukázalo preskočenie rozvodovej reťaze o tri zuby, čiže ju musel vymeniť za novú. Vymeniť za nové musel aj napinák reťaze a spodný kryt rozvodu. Vrchný kryt rozvodu je možné opätovne použiť, preto je na ňom dátum korešpondujúci s dátumom výroby vozidla. Montáž uvedených dielov nie je možná bez použitia nového tesniaceho materiálu. Žalobca sa reklamáciou žalovaného dôkladne zaoberal a po prešetrení stavu reklamáciu neuznal. Pri výkone servisných prác sa vykonávali výlučne práce demontáže a montáže rozvodu, nie oprava vodného čerpadla, čiže nemožno dôjsť ani k jeho poškodeniu. Žalovaný pred podaním žaloby skutočnosti zistené zo strany AUTOMAXIM, s.r.o. nenamietal, pričom servis uvedenou spoločnosťou bol vykonaný až po roku ďalšieho používania vozidla. Keďže bolo náhradné vozidlo používané 44 hodín (žalovanému bolo odovzdané dňa 28.02.2012 o 15:21 hod. a žalobcovi vrátené dňa 01.03.2015 o 11:21 hod.), preto bol maximálny limit kilometrov za dva dni používania 300 km. Vzhľadom k tomu, že za tento čas žalovaný najazdil 966 km, je povinný zaplatiť 666 km za cenu 0,15 eur bez DPH na km. Vo vzťahu k žalobcovi sa na vozidlo žiadna záruka nevzťahovala, na čo bol žalovaný upozornený a poučený, že opravu v rámci záručnej doby si môže uplatniť u predajcu, od ktorého vozidlo kupoval (AUTOKOMPLEXX, spol. s r.o.). Žalovaný však prejavil vôľu s vykonaním servisných prác a so zaplatením za vykonanie servisných prác objednávkou zo dňa 21.02.2012. Svedok T.R.. L. T., konateľ AUTOMAXIM, s.r.o. pri výsluchu dňa 08.09.2015 uviedol, že nanesenie tesniaceho tmelu na veko rozvodov bolo v danom prípade originálne, nakoľko v servise technik nanesie tmelu viac, čím sa povytláča a je to viditeľné. Staré autodiely nemal k dispozícii, ale dalo by sa porovnať veko motora, ktoré je nalepené fabrickým spôsobom a veko motora nalepené servisným spôsobom. Uvedenú situáciu si pamätal, žalovaný je stály klient, predmetné auto servisoval ten istý technik. Ustanovený znalec Ing. T. Z. v znaleckom posudku č. 24/2017 zo 04.02.2018 konštatoval, že nie je možné relevantne posúdiť kvalitu a rozsah opravy predmetného vozidla vykonanej žalobcom vo februári 2012 s ohľadom na časový odstup. Z technického hľadiska nie je možné s určitosťou stanoviť, či v období od vykonania servisu žalobcom po vykonanie servisu spol. AUTOMAXIM, s.r.o. žalovaný alebo iný servis nevykonal na vozidle iný servisný zásah. Znalcovi nebola predložená žiadna dokumentácia technického stavu vozidla, nie je preto možné objektívne zhodnotiť stav vozidla v čase pred vykonaním servisu žalobcom, a to ani s ohľadom na počet najazdených kilometrov 183 523 km. Uviedol, že je možné opätovne použiť ten istý kryt rozvodového mechanizmu, ak nie je mechanicky alebo inak poškodený. Zároveň konštatoval, že nie je pravdepodobné, že pri výmene rozvodového mechanizmu došlo k poškodeniu „vodnej pumpy“. Výmena obehového čerpadla („vodnej pumpy“) je pri počte najazdených 180 000 km bežnou opravou. Interval výmeny rozvodového mechanizmu a vodného čerpadla nie je výrobcom predpísaný a závisí od možných prejavov ako sú zvukové prejavy, nepravidelný chod motora, svietiaca kontrolka elektroniky motora, príp. netesnosť na vodnom čerpadle. Znalec na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedol, že vozidlo neohliadal, pričom v posudku boli otázky, ku ktorým sa vedel vyjadriť a otázky, ku ktorým sa nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, ako sa montujú kryty v prvovýrobe. Výrobca zariadenia nelimituje prevádzku reťazového rozvodu žiadnymi podmienkami. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Predmetom konania bolo zaplatenie faktúry č. 412200555 v sume 980,06 eur s prísl. vystavenej dňa 01.03.2012 a splatnej dňa 20.03.2012, ktorou žalobca fakturoval opravu motorového vozidla na základe objednávky žalovaného. Svoj žalobný nárok preukázal prostredníctvom objednávky žalovaného zo dňa 21.02.2012, z ktorej je zrejmé, že žalovaný objednal opravu vozidla Škoda Superb ev.č. X. v rozsahu, v akom to bolo prekonzultované v servise žalobcu dňa 21.02.2012 a zároveň zaslal fakturačné údaje žalovaného. V servise žalobcu bol dňa 21.02.2012 spísaný zákazkový list podpísaný zástupcom žalobcu aj žalovaného, pričom je z neho jasná predbežná cena opravy 1500,- eur a je v ňom uvedené, aké sú konkrétne požiadavky na prácu a aké súčiastky budú na opravu potrebné. Zároveň je v ňom zreteľne uvedené, že pôjde o bežnú opravu, pričom závadou bol nepravidelný chod motora. Medzi sporovými stranami bola tiež uzavretá zmluva o nájme motorového vozidla, ktorý umožňovala žalovanému využívať po dobu opravy vozidla náhradné vozidlo pri cene 0,15 eur bez DPH za každý najazdený kilometer nad limit
150 km denne. Náhradné vozidlo malo v čase odovzdania dňa 28.02.2012 najazdených 8252 km a v čase vrátenia dňa 01.03.2012 celkovo 9218 km, čiže o 666 km viac ako bolo v zmysle nájomnej zmluvy určené v rámci dohodnutého nájomného. Cena opravy vrátane nájomného tak dosiahla sumu 980,06 eur. Žalovaný listom zo dňa 08.05.2012 reklamoval vykonanie predmetnej opravy s odôvodnením, že v dôsledku nesprávnej montáže došlo dňa 26.03.2012 k poruche vozidla - k poškodeniu vodnej pumpy. Žalobca po vykonaní šetrenia uplatnenú reklamáciu žalovaného neuznal, nakoľko servisnou činnosťou žalobcu (výmenou rozvodu) nedošlo a ani nemohlo dôjsť k poškodeniu vodného čerpadla. Žalovaný v priebehu konania nezaplatenie predmetnej faktúry odôvodňoval tým, že žalobca fakturované servisné práce nevykonal riadne a že náhradné diely nenamontoval a že pri tom došlo k poškodeniu vodnej pumpy, oprava ktorej žalovaného stála 392,40 eur. Zároveň tvrdil, že v marci 2013 mu mechanici spoločnosti AUTOMAXIM, s.r.o. uviedli stručný popis stavu vozidla, z ktorého bolo zrejmé, že diely, ktoré sa nachádzali vo vozidle pred ich zásahom boli dielmi pôvodnými od výrobcu, o čom svedčia dátumy na kryte rozvodov, ako aj spôsob nanesenia tesniaceho materiálu na kryte rozvodov. Zároveň namietal, že prekročil len o 516 km dohodnutý limit najazdených kilometrov náhradným vozidlom, keďže dohodnutý limit bol 450 km na celé obdobie. Žalovaný však svoje tvrdenia v priebehu konania podľa názoru súdu relevantným spôsobom neosvedčil. Opieral sa napríklad o vyjadrenie konateľa AUTOMAXIM, s.r.o., ktorý pri výsluchu uviedol, že nanesenie tesniaceho tmelu na veko rozvodov bolo v danom prípade originálne, nakoľko v servise technik nanesie tmelu viac, čím sa povytláča a je to viditeľné (t.z. že rozvody nemohli byť menené). Pripustil zároveň, že kryt rozvodov je možné použiť aj opakovane. Staré autodiely však k dispozícii nemal. Súd uvedené vyjadrenie svedka nepovažoval za presvedčivé, predovšetkým s ohľadom na závery znalca ustanoveného v tomto konaní. Znalec vo svojom znaleckom posudku totiž konštatoval, že už nie je možné relevantne posúdiť kvalitu a rozsah opravy predmetného vozidla vykonanej žalobcom vo februári 2012 s ohľadom na časový odstup. Uviedol, že nie je možné vylúčiť, či na vozidle bol vykonaný iný servisný zásah v čase od vykonania opravy žalobcom do vykonania opravy spoločnosťou AUTOMAXIM, s.r.o. Vzhľadom na to, že znalcovi nebola predložená žiadna dokumentácia technického stavu vozidla, nebolo možné objektívne zhodnotiť stav vozidla v čase pred vykonaním servisu žalobcom. Taktiež potvrdil, že je možné opätovne použiť ten istý kryt rozvodového mechanizmu, ak nie je mechanicky alebo inak poškodený. Znalec dospel k záveru, že nie je pravdepodobné, že pri výmene rozvodového mechanizmu došlo k poškodeniu obehového čerpadla („vodnej pumpy“), keďže pri počte najazdených 180000 km je jej výmena bežnou opravou. Interval výmeny rozvodového mechanizmu a vodného čerpadla nie je výrobcom predpísaný a závisí od konkrétnych prejavov ako napr. zvukové prejavy, nepravidelný chod motora a i. Znalec ďalej na pojednávaní vypovedal, že vozidlo neohliadal, pričom v posudku boli otázky, ku ktorým sa vedel vyjadriť a otázky, ku ktorým sa vyjadriť nevedel. Uvedené považuje súd za logické, keďže od opravy vozidla v roku 2012 uplynul dlhý čas, pričom vozidlo bolo pravidelne používané a vykonané na ňom ďalšie opravy. Podľa názoru súdu zo znaleckého posudku jasne vyplýva nepravdepodobnosť, že pri výmene rozvodového mechanizmu žalobcom došlo k poškodeniu obehového čerpadla žalobcom. Zároveň je možné opätovne použiť ten istý kryt rozvodového mechanizmu, ak nie je mechanicky alebo inak poškodený. Žalovaný mal možnosť znalcovi položiť otázky, ktoré mohli byť predmetom jeho znaleckého dokazovania, mal možnosť mu odovzdať predmetné motorové vozidlo na znalecké dokazovanie spolu s celou dokumentáciou, ktorá sa týka tak vozidla, ako aj opráv na ňom vykonaných. Žalovaný však túto možnosť nevyužil. Súd preto považuje za nehospodárne doplňovať znalecké dokazovanie prostredníctvom položenia ďalších otázok tak, ako to žalovaný vo vyjadrení z 26.04.2018 požadoval. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nevykonal opravu predmetného vozidla tak, ako to vyplýva zo žaloby a preto nemá nárok na zaplatenie jej ceny v zmysle vystavenej faktúry č. 412200555 zo dňa 01.03.2012, musí svoje tvrdenia preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Vyjadrenie konateľa AUTOMAXIM, s.r.o. samé osebe, ako súd uviedol vyššie, nespochybňuje relevantným spôsobom servisné práce žalobcu na predmetnom vozidle, pričom iné dôkazy žalovaný v priebehu konania nepredložil. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že prekročil len o 516 km dohodnutý limit najazdených kilometrov náhradným vozidlom, nakoľko z uzavretej nájomnej zmluvy je nepochybné, že denný limit bol dohodnutý na 150 km (čl. VII ods. 3). Z odovzdávajúceho a preberacieho protokolu je zrejmé, že náhradné vozidlo bolo používané len 44 hodín, preto bol maximálny limit kilometrov za dva dni používania 300 km. Žalovaný za tento čas najazdil 966 km, teda je povinný zaplatiť 666 km za cenu 0,15 eur bez DPH na km. V danom prípade nešlo o záručnú opravu vozidla, keďže tú si mohol žalovaný uplatniť u predajcu, od ktorého vozidlo kupoval. Išlo len o bežnú opravu, čo vyplýva zo zákazkového listu, s čím žalovaný súhlasil, inak by tento list nepodpísal a nedošlo by ani k vystaveniu objednávky na opravu vozidla. Súd má za to, že žalobca riadnym spôsobom vykonal opravu vozidla, za čo mu vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej ceny, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 980,06 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa predmetnú
faktúru žalobcovi nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku. Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne od 21.03.2012 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Žalovaný napáda Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 22Cb/239/2014 zo dňa 14.10.2020 v celom rozsahu. Ako dôvody odvolania označil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný je presvedčený o tom, že napadnutý rozsudok nie je správny, nakoľko súd prvej inštancie síce vykonal pomerne rozsiahle a dlho trvajúce dokazovanie, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, v čoho dôsledku dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo ho činí nezákonným. Konkrétne nedostatky napadnutého rozsudku vidí žalovaný najmä v nižšie analyzovaných dôvodoch: Žalovaný v prvom rade namieta záver súdu prvej inštancie, ktorý je uvedený v odseku č. 8 napadnutého rozsudku, a ktorý hovorí: „Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený.“ Žalovaný vidí zjavný rozpor medzi najprv uvedeným opisom vykonaných dôkazov a záverečným vyhodnotením týchto dôkazov súdom prvej inštancie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 980,06 EUR s príslušenstvom, na základe faktúry č. 412200555 zo dňa 1.3.2012, je opodstatnený. Tento záver je pritom v zrejmom nesúlade s konštatovaniami súdu prvej inštancie, ktoré sú uvedené v odseku č. 5 napadnutého rozsudku: „Ustanovený znalec Ing. T. Z. v znaleckom posudku č. 24/2017 zo 4.2.2018 konštatoval, že nie je možné relevantne posúdiť kvalitu a rozsah opravy predmetného vozidla vykonanej žalobcom vo februári 2012 s ohľadom na časový odstup“ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu úplne nepochopiteľne nesmeroval dokazovanie k preukázaniu skutočného vykonania žalobcom fakturovaných prác a dielov, ale uspokojil sa iba s opakovanými tvrdeniami žalobcu o tom, že tento skutočne diely dodal a prácu vykonal. Súd prvej inštancie zrejme iba jednoducho uveril tvrdeniam žalobcu o tom, že predmet fakturácie bol aj dodaný, pričom od tohto svojho predpokladu ďalej odvíjal všetky ďalšie svoje úvahy. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení a žalobných dôvodov navrhol ako dôkaz vypracovanie znaleckého posudku, ale tento posudok vôbec nedal odpoveď na základnú otázku, či práce a diely fakturované žalobcom žalovanému skutočne aj boli dodané, keď znalec iba konštatoval, že: „Znalcovi nebola predložená žiadna dokumentácia technického stavu vozidla, nie je preto možné objektívne zhodnotiť stav vozidla v čase pred vykonaním servisu žalobcom, a to ani s ohľadom na počet najazdených kilometrov 183 523 km.“ Znalec tiež v posudku uviedol nasledujúce konštatovanie: „Už nie je možné relevantne posúdiť kvalitu a rozsah opravy predmetného vozidla vykonanej žalobcom vo februári 2012 s ohľadom na časový odstup.“. Súd prvej inštancie toto vyjadrenie znalca odcitoval v odseku 8. napadnutého rozsudku, ale vyvodil z neho úplne nelogický záver o tom, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca nevykonal práce na vozidle tak, ako ich vyfakturoval - takéto hodnotenie znaleckého záveru je neprijateľné, zavádzajúce a zo strany súdu účelové. Žalovaný nenavrhoval znalecké dokazovanie, nemal záujem ním čokoľvek dokazovať, avšak so znalcom do maximálnej možnej miery spolupracoval a zúčastnil sa aj so svojim právnym zástupcom pojednávania, na ktorom bol znalec súdom prvej inštancie vypočutý. Súd prvej inštancie ďalej v odseku č. 8 napadnutého rozsudku konštatuje nasledovné: „Žalovaný mal možnosť znalcovi položiť otázky, ktoré mohli byť predmetom jeho znaleckého dokazovania, mal možnosť mu odovzdať predmetné motorové vozidlo na znalecké dokazovanie spolu s celou dokumentáciou, ktorá sa týka tak vozidla, ako aj opráv na ňom vykonaných.“ Na tomto mieste žalovaný upozorňuje na ďalšie nesprávne zistenie skutkového stavu veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý citovaným konštatovaním implikuje, že žalovaný má predmetné vozidlo vo svojej dispozícii, ale so znalcom odmietol spolupracovať. Toto nie je pravdivý záver súdu, pričom žalovaný znalcovi deklaroval, že od roku 2015 nemá akúkoľvek vedomosť o predmetnom vozidle, keďže toto vozidlo predal tretej osobe, ktorej odovzdal aj všetku dokumentáciu. Žalovaný taktiež zdôrazňuje tú skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo v tejto veci navrhnuté žalobcom až v roku 2016 a znalec bol súdom ustanovený dňa 30.06.2016. Toto sa udialo zo strany žalobcu z dôvodu jeho dôkaznej núdze, keďže žalovaný zrejme úspešne spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu. O tomto svedčí aj skutočnosť, že všetky náklady spojené so znaleckým dokazovaním znášal v priebehu prvostupňového konania žalobca. Žalovaný však trvá na tom, že znalecký posudok nepotvrdil oprávnenosť fakturácie
žalobcu, a že žalobou uplatnený nárok žalobcu zostáva preto nepreukázaný. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, ktoré je zrejmé z nasledujúceho konštatovania uvedeného v odseku č. 8 napadnutého rozsudku (str. 5): „Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nevykonal opravu predmetného vozidla tak, ako to vyplýva zo žaloby a preto nemá nárok na zaplatenie jej ceny v zmysle vystavenej faktúry č. 412200555 zo dňa 1.3.2012, musí svoje tvrdenia preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Vyjadrenie konateľa AUTOMAXIM, s.r.o. samé osebe, ako súd uviedol vyššie, nespochybňuje relevantným spôsobom servisné práce žalobcu na predmetnom vozidle, pričom iné dôkazy žalovaný v priebehu konania nepredložil.“ Z citovaného textu je zrejmé, že súd prvej inštancie preniesol nepochopiteľne dôkazné bremeno v celej tejto veci zo žalobcu na žalovaného. Tvrdí, že ak by sme prijali logiku súdu prvej inštancie, znamenalo by to vznik stavu, kedy bude žalobca v podanej žalobe iba stroho tvrdiť dodávku prác a materiálu, „akože dôkazom“ bude faktúra, a na žalobcovi bude bremeno dokázania skutočnosti, že faktúra je vystavená neoprávnene. Takáto konštrukcia je v priamom rozpore s jednou zo základných zásad civilného sporového konania, ktorá je vyjadrená v Čl. 8 CSP .Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie v tejto časti celú vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zo všetkých vyššie popísaných nedostatkov je zrejmé, že súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozsudku nevychádzal zo skutočne zisteného skutkového stavu veci, ale pokúsil sa podoprieť svoje svojvoľné arbitrárne rozhodnutie vykonštruovanými úvahami, ktoré však v odôvodnení napadnutého rozsudku logicky nesedia. Nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie otázky unesenia alebo neunesenia dôkazného bremena, majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že bol súdnym rozhodnutím nespravodlivo zaviazaný k finančnému plneniu v prospech žalobcu, čo prirodzene nemôže akceptovať. Napadnutý rozsudok trpí vadou, a preto sa prostredníctvom inštitútu odvolania (ako revízneho postupu súdu) žalovaný domáha jeho nápravy. Keďže podľa vyššie prezentovaných argumentov je I. výrok napadnutého rozsudku nesprávny, logicky žalovaný namieta aj II. výrok rozhodnutia, t. j. priznanie náhrady trov žalobcovi, nakoľko toto nie je opodstatnené a spravodlivé. Žiada odvolací súd, aby vyniesol nasledovný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
4. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril najmä nasledovne: Stotožňuje sa napadnutým rozsudkom. Obranu žalovaného považuje za účelovú a zmätočnú, keďže počas konania menil svoju argumentáciu. Nevyprodukoval jediný dôkaz o dôvodnosti svojich tvrdení. Obrana ja zavádzajúca. jediného svedka, ktorého označil je Mgr. L. T.. Poukazuje na svoje vyjadrenia ako aj závery znaleckého posudku. Znalec jednoznačne vyvracia tvrdenia žalovaného ohľadne existencie dielov priamo od výroby, poškodenia vodnej pumpy, technického stavu vozidla v čase opravy u žalobcu a potreby opravy vodnej pumpy. Znalec vyvrátil tvrdenia žalovaného. Navyše nebol súčinný pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Rozsudok žiada potvrdiť ako správny.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.1.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odôvodnenie odvolania nie je spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na ne odkazuje. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, zaoberal sa početnými
skutkovými tvrdeniami strán sporu a správne aplikoval právnu úpravu. Vzhľadom na rozsah vyjadrení a skutkových tvrdení strán sporu, nie je účelné odpovedať na každé skutkové tvrdenie, ak to nemá vplyv na rozhodnutie vo veci a nie je tým porušené právo na spravodlivý proces a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia sporné a nesporné náležite a riadne vymedzil, posúdil, vyhodnotil a v spore vecne správne rozhodol s tým, že predmetom sporu sa zaoberal detailne, zohľadňujúc potrebný rozsah skutkových tvrdení strán sporu.
9. Na doplnenie odvolací súd k nároku na zaplatenie opravy uvádza: V zmysle zákazkového listu žalovaný súhlasil s objednanou opravou a predbežnou cenou 1.500,- EUR. Nepreukázal nesprávne vykonanie opravy, nepoužitie fakturovaných dielov ani poškodenie motorového vozidla žalobcom, príp. iné pochybenie, ktoré by nárok žalobcu na zaplatenie ceny opravy znížilo alebo vylúčilo.
10. Súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku (č. l. 225) znalec nemal možnosť vozidlo po oprave vo februári 2012 osobne obhliadnuť alebo zúčastniť sa procesu opravy, nie je možné relevantne posúdiť kvalitu a rozsah opravy predmetného motorového vozidla vykonanej navrhovateľom vo februári 2012 s ohľadom na časový odstup. Podľa znaleckého posudku (č. l. 226) znalcovi boli pri riešení zadávateľom stanovených úloh predložené protikladné svedecké výpovede, na základe ktorých nie je možné hodnoverne určiť technický stav motorového vozidla. Nakoľko znalcovi nebola predložená žiadna fotodokumentácia a ani iná dokumentácia technického stavu motorového vozidla, nie je z predložených dokumentov možné zhodnotiť stav motorového vozidla v čase pred vykonaním servisu žalobcom, a to ani s ohľadom na počet najazdených kilomentrov 183.523 km. Vznik poruchy rozvodového mechanizmu však pri tomto počte najazdených kilometrov, nie je možné vylúčiť.
11. Podľa čl. 8 CSP: Strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorým spočíva tento zákon.
13. Podľa čl. 17 CSP: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
14. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že žalovaný nepreukázal ním uvádzané skutkové tvrdenia, ktoré by vylúčili nárok žalobcu na zaplatenie opravy vozidla. V zmysle čl. 8 CSP bol povinný svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti. Žalovaným uvádzané skutkové tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom žalovaný mohol znalcovi položiť otázku na preukázanie svojich tvrdení, mal možnosť predložiť podklady pre znalecké dokazovanie.
15. Ďalšie znalecké dokazovanie by vzhľadom na časový odstup a rozsah vykonaného dokazovania bolo nehospodárne a nadbytočné. Dokazovanie je sťažené aj skutočnosťou, že žalovaný nemá od r. 2015 o vozidle vedomosť, keďže ho predal tretej osobe.
16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil znalecký posudok a dospel k záveru, že nárok žalobcu, pokiaľ ide o vykonanie opravy motorového vozidla (vychádzajúc najmä z objednania servisu, charakteru opravy, zákazkového listu, faktúry za opravu, znaleckého posudku, navrhnutého dokazovania, uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a útoku stranami sporu, koncentrácie) je dôvodný s tým, že tvrdený nárok žalovaného (poškodenie vozidla pri oprave) preukázaný nebol.
17. Reklamácia žalovaného zo dňa 8.5.2012 bola žalobcovi doručená dňa 15.5.2012, pričom faktúra bola vystavená 1.3.2012 a splatná 20.3.2012. V reklamácii uviedol, že v dôsledku nesprávnej montáže došlo k poruche vozidla, teda šesť dní po oprave, pričom musela byť vymenená poškodená vodná pumpa montážou v hodnote 392,40EUR. Žalobca reklamáciu zamietol listom zo dňa 16.5.2012, v ktorom uviedol, že pri návšteve dňa 21.2.2012 sa vykonávali práce a montáže rozvodu, ktoré nemajú vplyv na poškodenie uvedené v reklamácii.
18. Žalovaný listom zo dňa 3.7.2012 žalobcovi oznámil, že sa jedná o záručnú opravu a teda sa obrátil na zmluvného partnera so žiadosťou, aby opravu vykonanú žalobcom zaplatil priamo na účet žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 3.7.2012 požiadal AUTOKOMPLEXX, spol. s r. o. o zaplatenie záručnej opravy v prospech účtu žalobcu.
19. Vyjadrenie Automaxim, s. r. o. je až z 26.3.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný splatnú faktúru nezaplatil a až s časovým odstupom reklamoval.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené sa procesná obrana žalovaného odvolaciemu súdu javí ako účelová.
21. Žalovaný nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, ktoré nárok žalobcu popierajú. Vzhľadom na hodnotenie znalcom v znaleckom posudku nemožno dospieť k záveru, že vyjadrenie Automaxim, s.r.o. z 26.3.2015 preukázalo tvrdenia žalovaného.
22. Odvolací súd preskúmal nárok žalobcu z titulu nájmu motorového vozidla a na doplnenie uvádza: Žalovaný užíval motorové vozidlo menej ako 48 hodín, t. j. 2 dni (nie 3 dni), preto limit najazdených km za dva dni (300 km) prekročil o 666 km a teda bol povinný za navyše najazdené km zaplatiť vo zvýšenej sadzbe nájomné 0,15 EUR bez DPH/km, t. j. nájomné je vo výške 0,09 EUR bez DPH (za dva dni) + (666 km x 0,15 EUR bez DPH) = 119,99 EUR s DPH (čl. VII nájomnej zmluvy), t. j. v súlade s faktúrou č. 41200555.
23. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobe vyhovel a to aj v rozsahu zákonného príslušenstva, čiže úrokov z omeškania. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe vyhovel a vecne správne posúdil aj nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, pritom dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu na rozhodnutie sporu. Odvolací súd posúdil nárok uplatňovaný žalobou v súlade s názorom súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu dôvodný. Obrana žalovaného je zjavne nedôvodná, pretože žalovaný svoje skutkové tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázal a to aj vzhľadom na skutočnosť, že reklamáciu opravy uplatnil až so značným časovým odstupom, pričom nebolo preukázané zavinenie žalobcu v súvislosti s touto poruchou a nepreukázal ani namietaný rozsah servisných prác žalobcu, keďže vozidlo nebolo ani poskytnuté znalcovi na znalecké dokazovanie.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
25. Na záver odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).