Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/12/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad, so sídlom Hraničná 664/16, 058 58 Poprad, IČO: 31 688 268, právne zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému-: v rade 1/ Inštitút na ochranu kresťanských hodnôt a. s., so sídlom Brodno 482, 010 14 Žilina, IČO: 48 091 171, v rade 2/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. B.. L. XXX/XX, XXX XX U. X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.02.2023 doručený Okresnému súdu Žilina dňa 03.02.2023 z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2023 žalobca navrhol vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa nadobúdania ďalších akcií žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k 2 akciám N.: U ktoré boli prevedené na Inštitút na ochranu kresťanských hodnôt a. s., so sídlom Brodno 482, Žilina 010 14, IČO: 48 091 171 exekučnou dražbou; a žalovanej v rade 2/ povinnosť zdržať sa predaja akcií spoločnosti: Inštitút na ochranu kresťanských hodnôt a. s., so sídlom Brodno 482, Žilina 010 14, IČO: 48 091 171, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k 2 akciám N.: U ktoré boli prevedené na Inštitút na ochranu kresťanských hodnôt a. s., so sídlom Brodno 482, Žilina 010 14, IČO: 48 091 171 exekučnou dražbou.

2. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je emitentom zaknihovaných cenných papierov na meno v počte XXXXX ks, v menovitej hodnote 50 Eur/ks. Žalovaný v rade 1/ je akcionárom žalobcu od roku 2015, ku dňu podania návrhu s počtom akcií 2, N.: U Žalovaná v rade 2/ je zapísaná v zozname akcionárov žalobcu od prvej emisie akcií, t.j. 17.04.1998, ku dňu podania návrhu s počtom akcií 19. Dňa 24.09.2015 žalovaný v rade 1/, ktorý do tohto času nebol akcionárom žalobcu, nadobudol od žalovanej v rade 2/ dve akcie žalobcu prostredníctvom dražby v rámci exekučného konania. Podľa stanov žalobcu platí, že akcie žalobcu je možné previesť len na iného akcionára, prípadne zamestnanca alebo rodinného príslušníka akcionára a na nadobudnutie akcií je potrebný súhlas predstavenstva žalobcu. Dňa 21.10.2022 bol žalobcovi doručený list žalovanej v rade 2/ o udelenie súhlasu s prevodom ďalších štyroch akcií na žalovaného v rade 1/. Dňa 15.11.2022 predstavenstvo žalobcu schválilo neudelenie súhlasu s prevodom ďalších akcií na žalovaného v rade 1/, nakoľko existuje dôvodná obava, že žalovaný v rade 1/ nie je legitímnym akcionárom žalobcu. Nakoľko má žalobca záujem na tom, aby nadobudnutie akcií uvedeným spôsobom neovplyvnilo riadenie spoločnosti, má záujem podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k akciám, ktoré žalovaný v rade 1/ nadobudol exekučnou dražbou bez súhlasu a vedomia predstavenstva žalobcu. Z dôvodu, aby exekúcia

rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníckeho práva v akciám nebola ohrozená, žalobca sa domáha nariadenia tohto neodkladného opatrenia.

3. Žalobca vo svojom návrhu ďalej poukazuje na postup pri nadobúdaní akcií žalobcu, kde samotné stanovy žalobcu explicitne v bode 4.7 ukladajú povinnosť predstavenstvu neudeliť súhlas na prevod akcií mimo spoločnosti. Úprava v stanovách žalobcu neumožňuje predaj akcií tretím osobám a taktiež predaj akcií bez vedomia a súhlasu predstavenstva. Nakoľko žalovaný v rade 1/ nadobudol akcie bez splnenia uvedených podmienok, žalobca má za to, že táto skutočnosť je v rozpore s ustanoveniami (ďalej aj len „OBZ“), ako aj stanovami žalobcu. Žalobca poukázal na svojho bývalého zamestnanca, N.. T. I., ktorý sa napriek ukončeniu jeho pracovného pomeru zúčastňoval ako zástupca akcionárov na valných zhromaždeniach žalobcu, pričom získané informácie z valných zhromaždení údajne následne zneužíval tak, aby svojím konaním poškodil žalobcu. Žalobca disponuje informáciou o prepojení p. I. na žalovaného v rade 1/, pričom s ohľadom na uvedené sa domnieva, že práve on oslovil žalovanú v rade 2/ a koordinoval zorganizovanie exekučnej dražby so žalovaným v rade 1/, za cieľom nadobudnúť akcie žalobcu. Žalobca v návrhu preukazuje tvrdený záujem p. I. získať akcie žalobcu a jeho úmysel vedome ho poškodzovať listom zo dňa 15.10.2007 adresovaným akcionárom žalobcu, žiadosťou p. X., akcionára žalobcu, o súhlas s prevodom akcií na p. I. zo dňa 14.09.2009, výpoveďou svedka v trestnom konaní vedenom pod zn. 6R XXX/XX a výpoveďou svedka v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a doložené listiny sa žalobca domnieva, že žalovaná v rade 2/ bola v prípade predaja akcií na exekučnej dražbe oslovená p. I., za účelom vytvorenia dlhu a zorganizovania exekučnej dražby, ktorou sa previedli akcie na tretiu osobu. To, že konanie oboch žalovaných bolo účelové a koordinované žalobca odôvodňuje aj skutočnosťou, že žalovaný v rade 1/ vznikol len necelý mesiac pred tým, ako Okresný súd Banská Bystrica poveril exekútora vykonaním exekúcie, pričom je podľa jeho tvrdení neobvyklé, aby novovzniknutá spoločnosť mala záujem investovať do segmentu, v ktorom pôsobí práve žalobca, najmä s ohľadom na predmet činnosti žalovaného v rade 1/. Nakoľko je žalovaná v rade 2/ osoba poberajúca starobný dôchodok, ktorá predtým dlhé roky pracovala u žalobcu, je podľa jeho názoru podozrivé, že exekvovaný dlh bol voči spoločnosti, ktorá poskytuje ekonomické poradenstvo v oblasti získania grantov a dotácií, a to najmä pre podnikateľské subjekty. Podľa jeho tvrdení je vzhľadom na výšku dlhu zrejmé, že existovalo množstvo iných spôsobov ako sa žalovaná v rade 2/ mohla vyhnúť exekúcií, kedy mohla napríklad ponúknuť akcie na predaj akcionárom žalobcu. Žalovaná v rade 2/ si zároveň, podľa tvrdení žalobcu, krátko pred vznikom exekvovaného dlhu zmenila trvalý pobyt do Banskej Bystrice, pričom po konaní exekúcie si ho zmenila naspäť do U. X.. S ohľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že exekúcia bola účelová a preto má obavu, že žalovaný v rade 1/ nie je v súčasnosti legitímnym akcionárom žalobcu. Žalobca neudelil súhlas na nadobudnutie ďalších akcií žalovaným v rade 1/, nakoľko je podľa jeho tvrdení dôvodné obávať sa, že by to bolo v rozpore s , stanovami žalobcu, ako aj s oprávnenými záujmami spoločnosti a ostatných akcionárov.

4. Žalobca v návrhu uvádza, že v záujme ostatných akcionárov podá žalobu o určenie vlastníckeho práva k akciám, ktoré žalovaný v rade 1/ nadobudol exekučnou dražbou, avšak do času rozhodnutia vo veci samej existuje dôvodná obava, že žalovaný v rade 1/ nadobudne ďalšie akcie žalobcu a exekúcia rozhodnutia vo veci samej tak bude ohrozená. Aktuálny stav preto predstavuje nebezpečenstvo budúceho porušenia práv a povinností žalobcu a jeho akcionárov, hrozí navýšenie vplyvu na chod spoločnosti akcionárom, ktorý pravdepodobne nie je legitímnym akcionárom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené má žalobca právny záujem na tom, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/.

5. Podľa , , (ďalej len „“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , a : Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , : V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa : Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , : Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa : Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa Článku 17 : Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Ustanovenie upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom k návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Neodkladné opatrenie je teda právnym inštitútom, účelom ktorého je zabezpečiť rýchlu úpravu právnych pomerov strán v spore alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale má povahu osvedčovania. Súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu neodkladného opatrenia. Ďalším predpokladom, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie je stav, kedy sledovaný účel opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

14. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

15. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobcu, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Podľa názoru súdu žalobca vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil reálnosť obavy z ohrozenia svojich práv, keď dostatočne nepreukázal, že subjekty, ktorým navrhuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením konajú tak, že môže skutočne dôjsť k znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, prípadne k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.

16. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca potrebu úpravy pomerov medzi ním a žalovanými v rade 1/ a 2/ odôvodnil obavou navýšenia vplyvu na chod spoločnosti žalobcom v rade 1/, ktorý podľa jeho tvrdení pravdepodobne nie je legitímnym akcionárom žalobcu. Žalobca v návrhu spochybňuje zákonnosť postupu, ktorým žalovaná v rade 2/ previedla jeho akcie na žalovaného v rade 1/. Žalobcovo odôvodnenie obavy a potreby nariadenia neodkladného opatrenia spočíva predovšetkým v predpoklade, že žalovaný v rade 1/ v budúcnosti nadobudne ďalšie akcie nezákonným spôsobom, čím dôjde k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu a exekúcia rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva k akciám bude ohrozená. Žalobca dôvodnosť nariadenia neodkladného v značnej miere opiera o domnienky, ktorými sa snaží preukázať záujem tretej osoby škodiť žalobcovi, a tým poukázať na obavu z možného ohrozenia jeho práv. Súd poukazuje na skutočnosť, že hoci z tvrdení žalobcu a z pripojených listinných dôkazov vyplývajú možné pochybnosti o spôsobe prvotného prevodu akcií medzi žalovaným v rade 1/ a 2/, na ktoré nadväzuje i otázka legitimity žalovaného v rade 1/ ako akcionára žalobcu, avšak skúmanie tejto skutočnosti nie je úlohou súdu v tomto konaní, ale bude predmetom dokazovania prípadného konania o určenie vlastníckeho práva k akciám žalobcu. Súd ďalej uvádza, že z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa týkajú postupu žalovanej v rade 2/ pri jej snahe previesť akcie žalobcu na žalovaného v rade 1/ nijako nevyplýva postup, ktorý by odporoval zákonu či stanovám žalobcu. Žalovaná v rade 2/ postupovala v súlade s bodom 4.7 stanov žalobcu, keď podľa jeho tvrdení, listom zo dňa 21.10.2022 požiadala predstavenstvo o udelenie súhlasu s prevodom akcií. Nakoľko žalobca vo svojom návrhu nijako neosvedčil ďalšie skutočnosti, ktorými by preukázal konanie žalovanej v rade 2/, z ktorého by bolo zrejmé, že aj napriek neudelenému súhlasu podniká kroky smerujúce k prevodu akcií v rozpore so zákonom a stanovami žalobcu, súd nemá osvedčenú reálnu potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Súd uvádza, že samotné podmienenie prevodu akcií súhlasom predstavenstva predstavuje mechanizmus, ktorým vie žalobca brániť navyšovaniu vplyvu žalovaného v rade 1/ ako jeho akcionára v spoločnosti. Bez súhlasu predstavenstva žalovaná v rade 2/ nie je schopná previesť akcie žalobcu. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie správnosti uskutočnenej exekučnej dražby a legitimity žalovaného v rade 1/ ako akcionára žalobcu. Naopak, v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, súd musí prihliadať na výsledok exekučnej držby, do ktorej sa žalovaný v rade 1/ prihlásil, a podľa ktorého sa stal akcionárom žalobcu. Samotné pochybnosti o spôsobe nadobudnutia akcií žalobcu bez ďalšieho nepredstavujú dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu nijakým spôsobom nepreukázal konanie žalovaných, ktoré by malo nasvedčovať tomu, že napriek neudelenému súhlasu predstavenstva žalovaná v rade 2/ prevedie akcie na žalovaného v rade 1/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd preskúmaním uvedených tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu v žalovaným v rade 1/ a 2/ tak, ako žalobca navrhuje.

17. Neuniklo pozornosti súdu, že žalobca sa vo svojom návrhu odvoláva na list zo dňa 21.10.2022, v ktorom žalovaná v rade 2/ žiada o udelenie súhlasu s prevodom akcií na žalovaného v rade 1/. Táto skutočnosť predstavuje základnú argumentáciu žalobcu, z ktorej vyvodzuje predpoklad ďalšieho konania žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorým môže dôjsť k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu. Nakoľko však

uvedený list k návrhu nepripojil, možno konštatovať, že v návrhu absentujú listiny na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré mal pripojiť v zmysle . Listinné dôkazné prostriedky pritom majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Hoci uvedená vada návrhu nepredstavuje prekážku, pre ktorú by nebolo možné v konaní ďalej pokračovať, pri aplikácií striktnej zodpovednosti navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh, ide o možný dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov zo strany žalovaných, prípadne tretej osoby, smerujúce k obmedzeniu práva žalobcu. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Splnenie uvedeného predpokladu žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia svojim návrhom nepreukázal, ani neosvedčil. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, tak ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru nevzhliadol súd priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich v požiadavke, podľa ktorej by sa nariadeným neodkladným opatrením nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov účastníkov a aby nariadeným neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , súd konštatuje, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Uvedené však súd konštatuje pri zohľadnení primárneho argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorým je absencia skutočnej potreby úpravy pomerov prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojitosti s , nakoľko ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pričom v spojení s ustanovením nárok na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešnou stranou boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovaným ani nedoručuje, žalovaným teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovaným z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline ( ).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).