Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/59/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky A. L., rod. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. Z., G. XXX/X, zastúpenej JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, advokátkou so sídlom v Y., G. XX proti odporcovi Ing. W. L., PhD., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., G. XXXX/X, zastúpenému Mgr. Miroslavou Dubócziovou, advokátkou so sídlom v Y., K. J. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. -228 zo dňa 8. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým W., ako aj vo výroku o výživnom, p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov a maloletého W. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné na maloletého v sume 120,- eur mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každú párnu sobotu v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 9,00 hod. do 17,00 hod. po dobu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vychádzal z ust. s použitím ust. , a Zákona o rodine, keď pri určení výživného prihliadol na možnosti a schopnosti otca, ako i na potreby maloletého dieťaťa. Pri úprave styku otca s maloletým prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že maloleté dieťa sa v čase rozhodovania s otcom stretávalo asi jedenkrát mesačne v rozsahu 1 - 2 hodín v prítomnosti matky, a preto rozhodol o prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom po dobu prvých dvoch mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom zrušiť, v tejto časti mu vec vrátiť na ďalšie konanie, poprípade zmeniť a zaviazať otca na výživné v sume 200,- eur mesačne s tým, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod.. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania mala za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými právnymi otázkami, skutkovými okolnosťami a argumentáciou navrhovateľky,

týkajúcich sa odôvodnených potrieb maloletého, nákladov potrebných na zabezpečenie jeho bežnej výživy, zdravotnej starostlivosti, ako i zvýšených nákladov, týkajúcich sa jeho socializácie. Otec maloletého okrem predbežným opatrením určeného výživného vo výške 80,- eur žiadnym iným spôsobom neprispel na výživu a potreby maloletého dieťaťa. Súd nedostatočným spôsobom zohľadnil, že okrem vyživovacej povinnosti sa u maloletého za bežné náklady musia považovať aj náklady na zabezpečenie liečby, lieky, ktorých špecifikáciu matka v konaní preukazovala, zabezpečenie zdravotných topánok, ortopedickej obuvi a pod.. K odvolaniu pripojila i vyčíslenie nákladov spojených s kúpeľnou liečbou. Taktiež pri rozhodovaní o úprave styku súd nezohľadnil okolnosti na strane maloletého, najmä vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu a dennému režimu. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ale najmä na jeho slabú komunikáciu žiadala aj v tejto časti potom napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť. Akékoľvek tvrdenia navrhovateľky o vyššom príjme odporcu sa nezakladajú na pravde, pretože čistý príjem odporcu nie je fixný, ale pohyblivý, pretože ako vysokoškolskému pedagógovi sa tento rozsah mení s poukazom na rozvrh hodín pre študentov v tom ktorom semestri. Výživné vo výške 120,- eur mesačne v plnom rozsahu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti odporcu. Nie je pravdou, že iba navrhovateľka uhrádza sama všetky náklady na zdravotné pomôcky pre maloletého, lebo i jemu záleží na zdravotnom stave syna a vždy keď bolo treba, navrhovateľka požiadala a finančnú pomoc na zdravotnú starostlivosť, tak odporca prejavil ochotu a nikdy neodmietol pomoc pre svoje dieťa. Keďže bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, tak si musel zakúpiť aj nové vybavenie a i napriek tomu žije veľmi skromným spôsobom života, nemá žiadne luxusné veci, nedopraje si ani žiadne dovolenky. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým upravil styk otca s maloletým a v tejto časti žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend od piatku 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. bez prítomnosti matky, lebo je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutých častiach podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v napadnutých častiach, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany účastníkov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Výživné vo výške 120,- eur mesačne pre dieťa vo fyzickom veku 4 rokov je i podľa názoru odvolacieho súdu primerané, pričom zohľadňuje i zdravotné problémy a s tým spojené náklady maloletého, tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. V priebehu odvolacieho konania neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul iný príjem otca, než aký konštatoval prvostupňový súd, a preto ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom, keď prihliadol najmä na fyzický vek dieťaťa a frekvenciu doterajších stretnutí otca s maloletým, a preto i v tejto časti odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Stretávanie otca s maloletým v rozsahu ako ho určil prvostupňový súd nemôže narušiť pravidelný režim dieťaťa a na druhej strane zároveň umožňuje prehĺbiť citový vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom do budúcna. Každý rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale i tu je spočiatku vždy potrebné prihliadať najmä na vzťahy, ktoré tu boli vytvorené vzájomným spolužitím rodičov, ako i na fyzický vek dieťaťa. Pri zmene týchto okolností (pri zmene pomerov) na strane účastníkov konania môže dôjsť potom i k zmene súdneho rozhodnutia ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

V ostatných častiach, pokiaľ bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.