Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-211-2014.pdf
PDF · 78.81 KB
No categories available
17C/211/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej vec navrhovateľa: K.. D. F., nar. XX.XX.XXXX, T. X, D., zastúpená advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, proti odporcovi: X.. Š. F., nar. XX.XX.XXXX, T.Á. X, D. o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.07.2014 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva z dôvodu, že v prípade účastníkov konania si inštitút bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel, keďže účastníci sú v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevytvárajú spoločne žiadne majetkové hodnoty, pričom iba odporca sám využíva predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva, navrhovateľke odmieta vydať kľúče od spoločného bytu. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 07.09.1968. V konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 51C/182/2013 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že medzi manželmi došlo k odcudzeniu, prestali si rozumieť, žijú spolu iba zo zvyku, obnovu manželského spolužitia považuje navrhovateľka za vylúčenú z dôvodu hlbokého a trvalého rozvratu, ktorého príčinou je neochota odporcu tolerovať iný názor. Odporca sa zúčastnil iba jedného rozvodového pojednávania, na ďalšie sa nedostavuje. Rozhodnutie podať návrh na rozvod manželstva ovplyvnil aj fakt, že odporca v roku 2013 podal na ich spoločného syna žalobu o vrátenie daru - 2- izbového bytu, ktorý mu daroval, pričom na darovaní sa v jednej polovici finančne podieľala aj navrhovateľka. Napriek tomu, že návrh bol následne vzatý späť považovala navrhovateľka postup odporcu za neprimeraný okolnostiam. Odporca v tejto napätej rodinnej atmosfére podal dňa 24.09.2013 proti navrhovateľke návrh, ktorým sa domáha určenia, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla do svojho výlučného vlastníctva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Proti navrhovateľke podal tiež podnet na prejedanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (robenie si schválností pred manželským rozvodom ), ktoré je evidované na OO PZ Ružinov - východ pod č. OR/-P-733/BA II-0PP2-2013.
Od podania návrhu na rozvod, t.j. od 15.07.2013 účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka sa odsťahovala. Až do júna 2014 sa podieľala na platení polovice nákladov na spoločný byt, v ktorom zostal odporca bývať sám. Obaja účastníci v súčasnej dobe hospodária samostatne a nevytvárajú žiadne spoločné majetkové hodnoty. Odporca, hneď ako zistil že navrhovateľka sa z bytu odsťahovala, vymenil zámky na byte aj na garáži. Na opakované výzvy navrhovateľky reagoval ironicky s tým, že môže prísť len vtedy, keď je on doma.
2
Dňa 04.08.2014 podala navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania smerujúceho brániť vstupu navrhovateľky do spoločného bytu výmenou zámku. Poukázala na to, že byt v Bratislave na T. B.. Č.. X získala v roku 1972 v dedičskom konaní po sestre a za trvania manželstva s odporcom bol byt následne nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva. Od podania návrhu na rozvod manželstva, t.j. od 15.7.2013 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka sa odsťahovala do podnájmu. Odporca bráni navrhovateľke vo vstupe do bytu tak, že vymenil bez jej vedomia zámok a navrhovateľke odmieta vydať kľúče. Navrhovateľa teda nemá prístup do bytu ani k svojím osobným veciam, ktoré si v spoločnom byte nechala, ani k veciam spoločným. Situáciu odporca vyhrotil aj tým, že podal oznámenia na polícii na navrhovateľku, ktorá si potrebovala z bytu vziať svoje osobné veci. Odporca výzvy navrhovateľky na sprístupnenie bytu ignoruje, z čoho je zrejmé, že bez intervencie súdu nie je možné dosiahnuť pokojný stav a zabezpečiť výkon vlastníckeho práva navrhovateľky.
Na podporu svojich tvrdení navrhovateľka založila do spisu čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. W. č. XXXX pre katastrálne územie W., predvolanie k výsluchu pre OO PZ Bratislava II, z obsahu ktorých súd zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí byt č. XX nachádzajúci sa v D. na T. B.. Č.. X, X.N., ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 51C/182/2013 súd zistil, že navrhovateľka dňa 15.07.2013 podala návrh na rozvod manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo si neplní svoje funkcie, keďže medzi nimi došlo k vzájomnému odcudzeniu z dôvodu rozdielnych názorov na riešenie vecí týkajúcich sa bežného rodinného života, nakladania s majetkom a komunikácie s deťmi. Poukázala na neochotu odporcu tolerovať iný názor, čo viedlo v rodine k neustálym názorovým konfrontáciám, v dôsledku čoho v domácnosti pretrvávala atmosféra napätia a nespokojnosti. Rozhodnutie navrhovateľky tento stav radikálne riešiť ovplyvnil fakt, že odporca podal na syna žalobu o vrátenie daru, čo sa navrhovateľky veľmi dotklo. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že odporca sa dostavil iba na jedno pojednávanie, na ďalšie pojednávania sa už nedostavoval.
Navrhovateľka doložila do spisu predvolanie na výsluch pred Obvodné oddelenie PZ W. - východ v D. II za účelom vysvetlenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vo veci robenia si schválnosti pred manželským rozvodom. Samotnú zápisnicu o vykonanom výsluchu, prípadne oznámenie akého konania sa mala navrhovateľka dopustiť do spisu založené neboli.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 4 O. s. p. ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia , ktorý má náležitosti i podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
3
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Predbežným opatrením sa zabezpečuje predbežná, nie konečná úprava pomerov účastníkov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie dočasnej ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Osvedčenie predbežnej dôvodnosti uplatňovaného nároku v danom prípade navrhovateľka nepreukázala. V návrhu iba tvrdila, že odporca vymenil zámok na byte a že jej neumožňuje vstup do bytu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Tieto svoje tvrdenia však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Súd si pripojil aj rozvodový spis, z obsahu ktorého tiež nezistil skutočnosti tvrdené navrhovateľkou. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v konaní neosvedčila danosť práva a potrebu predbežnej úpravy, súd jej návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
4
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.