Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2T-5-2023.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného M. AN?S.ĆA, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1 Pv 327/22/4404 zo dňa 23.01.2023, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 16.02.2023 takto
rozhodol:
T. M. AN?S.Ć nar. XX.XX.XXXX v N., M. republika, trvale bytom M. republika, O., I. E. Q. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
je vinný, že
ako vodič motorového vozidla značky W.-Z. M., bielej farby, imatrikulovaného v W., EČ: R.-XXX, O.: D dňa 18.08.2022 v čase asi o 11:00 hod. umožnil 27-im osobám vydávajúcim sa za: S. F., nar. XX.XX.XXXX; K. F., nar. XX.XX.XXXX; J. F., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; F. S., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; W. W., nar. XX.XX.XXXX; W. F., nar. XX.XX.XXXX; S. F., nar. XX.XX.XXXX; G. F., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; F. L., nar. XX.XX.XXXX; J. L., nar. XX.XX.XXXX; K. F., nar. XX.XX.XXXX; S. F., nar. XX.XX.XXXX; K. F., nar. XX.XX.XXXX; A. F., nar. XX.XX.XXXX; Z. F., nar. XX.XX.XXXX; N. F., nar. XX.XX.XXXX; A. F., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; A. F., nar. XX.XX.XXXX; K. F., nar. XX.XX.XXXX; S. K., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; F. F., nar. XX.XX.XXXX; W. F., nar. XX.XX.XXXX pôvodom zo M. arabskej republiky, ktorí nie sú štátnymi občanmi M. republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie, nedovolene prekročiť štátnu hranicu medzi W. a M. republikou a to tým spôsobom, že tieto osoby dňa 18.08.2022 v ranných hodinách nechal nastúpiť do motorového vozidla značky Mercedes-Benz M. EČ: R.-XXX v W. na presne nezistenom mieste a tieto previezol cez hraničný priechod Letkés - Salka na územie Slovenskej republiky v úmysle ich za odmenu vo výške 450 € previesť cez územie Slovenskej republiky na nezistené miesto, pričom vozidlo bolo hliadkou Obvodného oddelenia PZ Štúrovo dňa 18.08.2022 v čase o 11:15 hod. na ceste z obce Salka v smere na obec Kamenica nad Hronom zastavené,
t e d a
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu a inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekračovanie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 7 (sedem) rokov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. K. F.-Y (identifikovaný ako model K. B Y.), R. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, R. 2: XXXXXXXXXXXXXXX, S/N: XWVXNXXXXXXXXXXX bez M. karty, ktorá vec sa nachádza v úschove na Prezídiu PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky proti nelegálnej migrácii v rovnopise vyšetrovacieho spisu J.:UHCP-97/NJ-Z-2022.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 23.01.2023 pod sp.zn. 1Pv/327/22/4404 obžalobu na obvineného M. F. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek X písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom (záujmu štátu na tom, aby jeho hranice osoby prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi), tým, že v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu a inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekračovanie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a taký čin spáchal závažným spôsobom konania (na viacerých osobách). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.
Obžalovaný po jeho zadržaní dňa 18.08.2022 dobrovoľne vydal na účely trestného konania osvedčenie o registrácii vozidla W. M., S.: R.-XXX v W. č. N a mobilný telefón zn. K. F.-Y R. X:XXXXXXXXXXXXXXX, R. 2: XXXXXXXXXXXXXXX, S/N: XWVXNXXXXXXXXXXX so M.-kartou A. č. XXXX/XXXX/XXXX/ XXXX/XXX, pričom obžalovaný sa k zaistenému mobilnému telefónu vyjadril tak, že tento je jeho vlastníctvom, avšak bez SIM-karty, ktorá nie je jeho. Z fotodokumentácie predmetného mobilného telefónu, obsiahnutého v spise mal súd preukázané, že obžalovaný tento používal na komunikáciu s ostatnými osobami, organizujúcimi nelegálne prekročenie štátnych hraníc Slovenskej republiky migrantmi, ktorých prevážal v ložnom priestore ním riadeného motorového vozidla.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru elektrotechnika R.. V. W. súd zistil, že zaistený mobilný telefón znalec identifikoval ako model Huawei P20 Lite a M. kartu v ňom pod č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXF. Z v prípravnom konaní zadováženej evidencie k motorovému vozidlu Mercedes - Benz, ktoré bolo zaistené pri odhalení trestnej činnosti obžalovaného, súd zistil, že ide o motorové vozidlo W.-Z. M. XXX H. s O. číslom: D S.:R.-XXX, ktorého majiteľom je právnická osoba F.-testvér S., kft. So sídlom Z. utca XXX, Z., R.: XXXXXXXXXX.
T. M. F., príslušníkom ozbrojených síl tohto štátu a otcom dvoch dospelých detí. Obžalovaný v odpise z registra trestov nemá žiadny záznam a na území Slovenskej republiky nebol postihnutý za spáchanie priestupku. Obžalovaný nemá evidovaný žiadny záznam pre odsúdenie ani v európskom informačnom systéme registrov trestov, podľa vlastného vyjadrenia však bol v domovskom štáte v minulosti postihnutý za protiprávne konanie v súvislosti s jazdou motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená peňažná sankcia.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval), priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 9 rokov, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.
Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 7 rokov. V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu v prejednávanej veci, kedy tento priznal bez výhrad nielen v prípravnom konaní od začiatku, ale aj na hlavnom pojednávaní, urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (čo súd zohľadňoval podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017). Obžalovaný pritom v priebehu celého trestného konania prezentoval svoj postoj k vlastnej trestnej činnosti ako výrazne kritický, uvedomujúc si nesprávnosť svojho konania a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na vyššie uvedený postoj obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu, jeho osobu, ktorá dosiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody ako aj ním uvádzaný motív páchania trestnej činnosti, ktorý nebol vyvrátený (snaha získať finančné prostriedky nielen na úhradu peňažnej sankcie za jazdu po vplyvom alkoholu, ale aj na operáciu očí svojho syna) a súčasne mu ukladané aj iné druhy trestov (trest vyhostenia a trest prepadnutia veci) dôvodne očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody v nižšej výmere než 7 rokov a za dostatočný v tomto smere považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý súčasne
dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí od páchania trestnej činnosti (generálna prevencia). Na druhej strane ukladaniu ešte nižšieho trestu v rámci zákonom stanoveného limitu ako aj uloženiu tohto trestu ako podmienečného podľa názoru súdu bránili viaceré faktory, týkajúce sa osoby obžalovaného ako aj okolností samotnej jeho trestnej činnosti. Z tohto hľadiska súd osobitne zdôrazňuje charakter trestnej činnosti obžalovaného, ktorá koristí z nelegálnej migrácie ľudí, opúšťajúcich svoje domovské štáty s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi alebo aj z ekonomických dôvodov a ktorá trestná činnosť, majúca cezhraničný a vysoko organizovaný charakter, zaznamenáva zvýšený trend, pričom obžalovaný sa do tejto zapojil napriek tomu, že je príslušníkom ozbrojených síl Srbskej republiky. V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje, že obžalovaný uvedeným skutkom naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, keďže sa tohto dopustil na viacerých osobách, a to na 27 osobách. Na druhej strane súd ukladaním trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo vyššie uvedenej výmere sledoval prevažne výchovný účinok, snahu na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby jeho aktuálne prezentovaný kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti u neho pretrvával a boli tak vytvorené podmienky preto, aby obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody v budúcnosti už viedol riadny život, a to aj v spojení s ukladaným trestom vyhostenia a trestom prepadnutia veci s cieľom zabezpečiť ochranu spoločnosti dovŕšením nápravy obžalovaného a eliminácie akéhokoľvek jeho kriminogénneho správania aj týmto osobitným spôsobom, zameraným na konkrétnu osobu obžalovaného.
Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nemal preukázané, že by obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Súd mal u obžalovaného (ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana) splnené všetky zákonné podmienky na uloženie aj trestu vyhostenia podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaného vzhľadom na charakter ním spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej činnosti je možné dôvodne považovať za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. U obžalovaného neboli zistené žiadne prekážky pre uloženie tohto druhu trestu podľa § 65 odsek 2 Trestného zákona a preto mu súd uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 7 rokov, ktorú výmeru súd považuje za dostatočnú na splnenie jeho účelu, predovšetkým v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.
Súd v súlade s ust. § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona vyslovil aj trest prepadnutia mobilného telefónu, špecifikovaného vo výrokovej časti tohto rozsudku, patriaceho obžalovanému, ním použitého pri páchaní trestnej činnosti, avšak bez SIM karty, ktorej vlastníctvo obžalovaného nemal súd preukázané a u ktorej podľa názoru súdu pre jej bezcennosť prichádza do úvahy po právoplatnom skončení trestného stíhania jej zničenie.
U zaisteného motorového vozidla spoločne s osvedčením o jeho evidencii, ktoré bolo obžalovaným použité pri páchaní trestného činu, bolo preukázané, že toto nie je jeho vlastníctvom, ale patrí právnickej osobe, sídliacej v W. republike. M. preto nemohol vysloviť u obžalovaného trest prepadnutia tejto veci ako ani zhabanie jej vlastníkovi ako zúčastnenej osobe, nakoľko prokurátor nepodal kvalifikovaný návrh na jej zhabanie a vyjadril sa, že na tento postup podá samostatný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).