Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, o zaplatenie 7.713,85 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalobcovi v konaní o žalobe žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e .

IV. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v konaní o vzájomnej žalobe žalovaných.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.05.2023, v zmysle jej opravy doručenej súdu dňa 22.11.2023, sa domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 7.327,86 Eur, úroku 385,99 Eur, úroku 6,69 % ročne zo sumy 4.954,61 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia najviac do sumy 4.954,61 Eur, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 7.327,86 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmysle Úverovej zmluvy žiadali žalovaní poskytnúť úver vo výške 9.200,00 Eur. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 7.492,60 Eur. Zvyšok finančných prostriedkov mal byť v zmysle Úverovej zmluvy žalovaným poskytnutý po zdokladovaní účelu použitia finančných prostriedkov. Nakoľko žalovaní účel použitia nezdokladovali, neboli im finančné prostriedky do požadovanej výšky poskytnuté. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa v súlade s čl. I. a čl. II. časť Medziúver zmluvy o úvere zaviazali mesačne splácať vklad na konto sporenia vo výške 14,72 Eur a 6,69% p.a. úroky z medziúveru vrátane poplatku za poistenie vo výške 51,29 Eur. Uvedené splátky boli splatné k 15. dňu príslušného mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 10.03.2022 žalobca vyzval žalovaných na

doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 05.04.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 27.03.2023 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 164,74 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 7.492,60 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 7.327,86 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.04.2022), predstavuje sumu vo výške 8.850,85 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 7.327,86 Eur, z nezaplatených 6,69% p. a. úrokov za medziúver zo sumy 7.492,60 Eur do 05.04.2022 spolu vo výške 385,99 Eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 1.137,00 Eur. Žalobca uviedol, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 1.137,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 05.04.2022 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.04.2022. (8.850,85 Eur – 1.137,00 Eur = 7.713,85 Eur, t.j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká žalobca úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za úver a zároveň 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 06.04.2022).

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 30.11.2023 platobný rozkaz sp.zn. , ktorým uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 7.327,86 Eur, úrok 385,99 Eur, úrok 6,69 % ročne zo sumy 4.954,61 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia, najviac do sumy 4.954,61, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.327,86 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 219,50 Eur a to žalobcovi. Žalovaní v zákonnej lehote podaniami doručenými Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.12.2023 podali voči vydanému platobnému rozkazu odpor. Následne na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, ktorému bola vec postúpená dňa 19.01.2024.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaniach doručených Okresnému súdu Banská Bystrica označených ako odpor proti platobnému rozkazu uviedli, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (28.06.2010) a aplikovať naň ustanovenia a nasl. , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože pri jej uzatváraní konali žalovaní (fyzické osoby – nepodnikatelia) ako dlžníci v pozícii spotrebiteľov a veriteľ (obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery) v pozícii dodávateľa. Úver zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.06.2010, bol žalovaným vyplatený spolu vo výške 7.360,00 Eur, a to dňa 06.07.2010 vo výške 1.465,91 Eur a dňa 06.07.2010 vo výške 5.894,09 Eur (podľa výpisu z účtu zosplatneného medziúveru, ktorý je súčasťou súdneho spisu). Žalobca v žalobe v bode I. uvádza, že: cit. „Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 7.492,60 Eur.“ Ďalej v bode I. žaloby žalobca uvádza: cit. „ V zmysle čl. II zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku.“ Z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru (ktorý je súčasťou súdneho spisu) je zrejmé, že žalobca si dňa 06.07.2010 zaúčtoval poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 116,10 Eur, poplatok za zmenku vo výške 16,50 Eur a poplatok za vedenie účtu SS vo výške 16,00 Eur. Žalobca ako celkovú čiastku poskytnutého úveru uviedol v žalobe sumu 7.492,60 Eur. V skutočnosti však žalovaným reálne poskytol úver vo výške 7.360,00 Eur. Sumu 116,10 Eur a 16,50 Eur si zaúčtoval na poplatky a tieto sumy reálne žalovaným neposkytol. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 28.06.2010) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 28.06.2010) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Na základe uvedeného sa žalovaní ani s dôvodom, ani s výškou žalobcom uplatneného nároku nestotožňujú, nakoľko úver poskytnutý žalovaným je pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy bezúročný a bez poplatkov, a preto žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Podľa názoru žalovaných započítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť, preto z toho dôvodu sa podľa v spojení s (účinného ku dňu 28.06.2010) jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver. Zo samotného tvrdenia žalobcu je zrejmé, že reálne žalovaným bola poskytnutá suma úveru vo výške 7.360,00 Eur. Uvedená peňažná suma mala byť uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za spracovanie a poplatok za zmenku už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka veriteľovi. Žalovaní dali do pozornosti podľa Čl. 2 ods. 2 rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod číslom R 4 publikovaný judikát so záverom: cit. „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny ihneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.”

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaných k žalobe uviedol, že predmetná Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2010 ( ďalej len „ Zmluva“ ) obsahuje všetky náležitosti požadované platnou úpravou v čase jej uzatvorenia, je platným právnym úkonom a bola uzatvorená v súlade so zákonom, a preto námietky žalovaných žalobca považuje za neopodstatnené. Žalobca v zmysle Zmluvy poskytol dlžníkovi úverové prostriedky celkovo vo výške 7.492,60 Eur. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver a biankozmenku sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia : „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia. Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaný nebol osobitne zaťažený povinnosťou uhradiť tento poplatok. Žalobca žalovanému peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal, čím mu de facto vyšiel v ústrety, aby nemusel poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. V zmysle ustanovenia : „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“ Aj v zmysle uvedeného je nutné konštatovať, že podmienky na považovanie týchto zmluvných podmienok za neprijateľné neboli splnené, nakoľko poplatkový záväzok bol dohodnutý zmluvou o úvere, jeho výška bola v zmluve o úvere dojednaná a žalovaný sa s ním mohol riadne oboznámiť pred uzatvorením zmluvy o úvere a spoplatnená služba – poskytnutie úveru na základe žiadosti žalovaného, mu bola riadne v zmysle zmluvy dodaná.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 19.02.2024 k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení v zhode so žalobou znova uvádza, že v zmysle Zmluvy poskytol žalovaným finančné prostriedky celkovo vo výške 7.492,60 Eur. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.06.2010, bola žalovaným vyplatená suma spolu vo výške 7.360,00 Eur, a to dňa 06.07.2010 vo výške 1.465,91 Eur a dňa 06.07.2010 vo výške 5.894,09 Eur (podľa výpisu z účtu zosplatneného medziúveru, ktorý je súčasťou súdneho spisu). V zmysle Čl. II na strane 3. Zmluvy „Poplatok za spracovanie medziúveru a za vystavenie biankozmenky sa zaúčtuje pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov.“ Z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru (ktorý je súčasťou súdneho spisu) je zrejmé, že žalobca si dňa 06.07.2010 zaúčtoval poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 116,10 Eur, poplatok za zmenku vo výške 16,50 Eur a poplatok za vedenie účtu SS vo výške 16,00 Eur. Žalobca ako celkovú čiastku poskytnutého úveru uviedol v žalobe a vo vyjadrení sumu 7.492,60 Eur (pričom v samotnej Zmluve je uvedená celková výška medziúveru/stavebného úveru suma vo výške 9.200,00 Eur). V skutočnosti však žalobca žalovaným reálne poskytol úver vo výške

7.360,00 Eur. Sumu 116,10 Eur a 16,50 Eur si zaúčtoval na poplatky a tieto sumy reálne žalovaným neposkytol. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je určito a zrozumiteľne uvedená podstatná náležitosť zmluvy o úvere, a to výška poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu potom zmluva neuvádza správne aj ďalšie náležitosti vyžadujúce zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to predovšetkým RPMN, výšku splátok, zloženie splátok, celkovú sumu úveru. Na základe uvedeného sa žalovaní ani s dôvodom, ani s výškou žalobcom uplatneného nároku nestotožňujú, nakoľko úver poskytnutý žalovaným je pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy bezúročný a bez poplatkov, a preto žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Podľa názoru žalovaných započítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť, preto z toho dôvodu sa podľa v spojení s (účinného ku dňu 28.06.2010) jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver, pričom strany sú povinné vrátiť si to, čo si navzájom plnili. Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 7.360,00 Eur. Žalovaní na poskytnutý úver zaplatili celkovo sumu vo výške 12.169,53 Eur. Žalovaní si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi platbami, ktoré zaplatili a poskytnutými finančnými prostriedkami, teda vo výške 4.809,53 Eur s príslušenstvom. Úroky z omeškania si uplatňujú odo dňa jeho uplatnenia v tomto vyjadrení. Na základe uvedeného navrhli, aby súd vyhlásil nasledovný rozsudok: I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. 2417910 7 03 zo dňa 28.06.2010, je bezúročný a bez poplatkov. Ia. V tejto časti konania je žalobca povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. Žalobca je povinný vydať žalovaným spoločne a nerozdielne bezdôvodné obohatenie vo výške 4.809,53 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.809,53 Eur od 19.02.2024 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 08.03.2024 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalobca v zmysle Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2010 ( ďalej len „ Zmluva“) poskytol dlžníkovi úverové prostriedky celkovo vo výške 7.492,60 Eur. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver a vystavenie zmenky sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto dvoch poplatkov (116,10 Eur + 16,50 Eur). Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia : „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia. Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaní neboli osobitne zaťažení povinnosťou uhradiť tento poplatok. Žalobca žalovaným peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal, čím im de facto vyšiel v ústrety, aby nemuseli poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. V zmysle ustanovenia : „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“ Aj v zmysle uvedeného je nutné konštatovať, že podmienky na považovanie týchto zmluvných podmienok za neprijateľné neboli splnené, nakoľko poplatkový záväzok bol dohodnutý zmluvou o úvere, jeho výška bola v zmluve o úvere dojednaná a dlžník a žalovaní sa s ním mohli riadne oboznámiť pred uzatvorením zmluvy o úvere a spoplatnená služba – poskytnutie úveru na základe žiadosti žalovaných, im bola riadne v zmysle zmluvy dodaná. Na základe uvedeného je nepochybné, že takúto zmluvnú podmienku nie je možné považovať za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech žalovaných a už vôbec nie za spôsobujúcu značnú nerovnováhu, aby bolo v zmysle ustanovení takúto podmienku možné klasifikovať ako neprijateľnú. Žalobca poukázal na to, že aj v prípade, že by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov, celková suma

úhrad vo výške 12.169,53 Eur, uvedená vo vyjadrení žalovaných je zavádzajúca a nepravdivá. Z výpisu účtu medziúveru č. 2417910 4 04 vyplýva, že celková suma vkladov na medziúvere predstavuje 5.781,75 Eur a celková suma vkladov na konte sporenia predstavuje sumu 276,79 Eur, čo celkovo na vkladoch činí sumu 6.058,54 Eur. Vklady na konte sporenia boli síce v zmysle priloženého výpisu vkladov celkovo vedené vo výške 4.311,07 Eur, avšak v dôsledku exekučných príkazov boli súdnymi exekútormi stiahnuté nasporené prostriedky do výšky celkovo 4.034,28 Eur (v zmysle výpisu odúčtovaných prostriedkov z dôvodu ex. príkazov), takže nasporená suma z titulu vkladov na sporení predstavovala rozdiel vo výške 276,79 Eur. Na základe vyššie uvedeného by žalovaní mali teda zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu rovnajúcu sa rozdielu poskytnutého úveru vo výške 7.360,00 Eur a vykonaných úhrad v celkovej výške 6.058,54 Eur, čo predstavuje sumu 1.301,46.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 13.03.2024 uviedli, že zotrvávajú na svojej argumentácii ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne uvedenej celkovej výšky poskytnutého úveru, čo malo dopad aj na ostatné náležitosti úverovej zmluvy (priemerná hodnota RPMN, hodnota RPMN a pod.). S prihliadnutím na túto skutočnosť majú žalovaní za to, že títo by mali vrátiť iba nesplatenú časť poskytnutej istiny. Okrem toho nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa zmieňuje v poslednom odseku svojho vyjadrenia (doručené súdu dňa 08.03.2024) vo výške 1.301,46 EUR je podľa názoru žalovaných premlčaný. Uvedený názor odôvodňujú tým, že žalovaná suma mala vzniknúť už vtedy keď súdni exekútori urobili zrážky z nasporenej sumy žalovaných u žalobcu, pričom samotný žalobca žalovaných už po obdržaní jednotlivých príkazov na začatie exekúcie vyzýval, na dobrovoľné uspokojenie exekučne vymáhaných pohľadávok z dôvodu, že v prípade ich neuhradenia by došlo k porušeniu dohodnutých úverových podmienok. Žalobca doložil výzvy zaslané žalovanému spojené s obdržaním exekučných príkazov, a to zo dňa 04.09.2014, 11.06.2015, 15.05.2015, 10.06.2016, 22.09.2016, 18.06.2019 a 09.09.2019. Je teda evidentné, že žalovaná suma začala vznikať už v mesiaci 09/2014, pričom už od tohto mesiaca žalobca nadobudol vedomosť, že sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Z uvedeného od tohto mesiaca začala plynúť žalobcovi subjektívna premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky. Objektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť momentom kedy reálne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaní uvádzajú, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a týmto vznášajú námietku premlčania.

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.04.2024 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných ohľadom premlčania pohľadávky a považuje za neprijateľné, aby v súvislosti s exekučnými príkazmi z r. 2014 bola akokoľvek spájaná premlčacia lehota. Žalobca predložil vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2024 ako prílohu súbor exekučných príkazov ako reakciu na nesprávny výpočet celkovej sumy úhrad vo výške 12.169,53 Eur, ktorá bola uvedená vo vyjadrení žalovaných. Žalobca považuje údaje o RPMN uvedené v Zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.20210 za správne, nakoľko poplatkový záväzok za spracovanie úveru a za zmenku (116,10 Eur + 16,50 Eur) bol dohodnutý v úverovej zmluve, jeho výška bola dojednaná a žalovaní sa s ním mohli riadne oboznámiť pred uzatvorením úverovej zmluvy a spoplatnená služba – poskytnutie úveru na základe žiadosti žalovaných, im bola riadne v zmysle zmluvy dodaná. RPMN je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, pričom pri výpočte sa vychádza z predpokladov, že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník si budú môcť plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách určených v zmluve. Prílohou úverovej zmluvy sú okrem amortizačnej tabuľky, všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby aj predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa amortizačnej tabuľky jednoznačne vyplýva koľko majú žalovaní vrátiť za poskytnutý úver, keďže uvedené je presne vyčíslené sumou. Predpoklady, ktoré použil veriteľ pri výpočte RPMN medziúveru a stavebného úveru sú súčasťou úverovej zmluvy. Úverová zmluva v čl. I. tak obsahuje všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN – výšku úveru, výšku splátky, interval splátok, úrokovej sadzby ako aj poplatky, ktoré je potrebné dosadiť do vzorca na výpočet RPMN. Zmluva obsahuje správny údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 19,00 %, na základe predložených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2010 zverejnené na stránke MFSR.

9. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2024 žalobca na výzvu súdu, aby predložil všetky doklady a výstupy z registra, ktorými sa overovala schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver v zmysle o spotrebiteľských úveroch uviedol, že pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver nasledovne. Na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.06.2010 bol žalovaným poskytnutý medziúver

vo výške 9200,00 EUR. Účel použitia úverových prostriedkov: modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátanie súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich, pričom prostriedky z poskytnutého medziúveru boli prednostne použité na splatenie nasledujúceho úveru: a) Stavebný úver č. XXXXXXXXXX v PSS, a.s., pričom mesačná splátka úveru bola vo výške 66,39 EUR (zdroj: dopyt do SRBI/NRKI). V roku 2010 ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. b) Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver. ani Odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení. Žalobca v čase schválenia tohto úveru uplatňoval princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť klienta splácať úver preveril porovnaním výšky splátky refinancovaného úveru s výškou splátky nového úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru (66,01 Eur) bola nižšia ako splátka refinancovaného úveru (66,39 Eur), a zároveň žalovaní preukázali vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní tohto úveru, klientovi vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené, že u žalovaných nebola zaznamenaná negatívna informácia. Je presvedčení o tom, že na základe týchto dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalovaným vďaka poskytnutiu úveru č. XXXXXXX X XX znížilo mesačné splátkové zaťaženie zo splátky 66,39 EUR na splátku 66,01 EUR, primerane preskúmal socioekonomická situácia.

10. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 12.07.2024, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.06.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že má za to, že žaloba je nedôvodná, nárok uplatnený žalobcom je premlčaný. Žalovaní majú zároveň za to, že zmluva o úvere nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti a to celkovú výšku poskytnutého úveru. Zároveň má za to, že žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť skúmať s náležitou starostlivosťou bonitu žalovaných, keď nahliadol len do verejne prístupných databáz ohľadne úverovej zaťaženosti žalovaných, neskúmal však ich príjmy a bežné mesačné výdavky V prípade, ak má súd za to, že nárok žalobcu je v nejakom rozsahu daný, žiadal, aby súd umožnil žalovaným splatiť dlžnú sumu v primeraných splátkach. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto v celom rozsahu zobral späť a v konaní o vzájomnej žalobe žiadal trovy stranám sporu nepriznať. K späťvzatiu vzájomnej žaloby pristúpili po predložení listinných dôkazov zo strany žalobcu ohľadne exekučných príkazov a ďalších listín súvisiacich s odúčtovaním finančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia žalovaných. Zároveň má za to, že žalobcovi žiadne trovy konania v súvislosti so vzájomnou žalobou nevznikli.

12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluva o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.03.2022 adresované žalovanému v 1. rade s fotokópiou doručenky, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.03.2022 adresované žalovanej v 2. rade s fotokópiou doručenky, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.05.2021 adresované žalovanému v 1. rade s fotokópiou doručenky, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.05.2021 adresované žalovanej v 2. rade s fotokópiou doručenky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.04.2022 adresované žalovanému v 1. rade, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.04.2022 adresované žalovanej v 2. rade, fotokópie doručeniek, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu z 27.03.2023 adresovaná žalovanému v 1. rade, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu z 27.03.2023 adresovaná žalovanej v 2. rade, výpis z účtu zosplatneného medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia, výzva zo dňa 21.05.2015 adresovaná žalovanému v 1. rade, príkaz na začatie exekúcie, príkaz na odblokovanie účtu v banke, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu a výzva na doplatenie zo dňa 11.06.2015 adresovaná žalovanému

v 1. rade, exekučný príkaz, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu a výzva na doplatenie zo dňa 15.06.2016 adresovaná žalovanému v 1. rade, exekučný príkaz, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu a výzva na doplatenie zo dňa 22.09.2016 adresovaná žalovanému v 1. rade, oznámenie o realizácii exekučného príkazu zo dňa 22.09.2016, exekučný príkaz, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu zo dňa 09.09.2019 adresovaná žalovanému v 1. rade, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu zo dňa 09.09.2019 adresovaná žalovanej v 2. rade, oznámenie o realizácii exekučného príkazu zo dňa 09.09.2019, exekučný príkaz, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu zo dňa 16.09.2019 adresovaná žalovanému v 1. rade, informácia o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 18.06.2019 adresovaná žalovanej v 2. rade, oznámenie o realizácii exekučného príkazu zo dňa 18.06.2019, výzva zo dňa 10.06.2016 adresovaná žalovanému v 1. rade, príkaz na začatie exekúcie, výzva zo dňa 04.09.2014 adresovaná žalovanému v 1. rade, príkaz na začatie exekúcie, výpis z odúčtovaných prostriedkov – exekúcia stavebné, výpis z vkladov stavebného sporenia, výpis vkladov na medziúvere, súhrnné informácie o úveroch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2010, dáta dopytu SRBI, dáta dopytu SRBI, žiadosť o úver bez záložného práva, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

13.1. Zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zo dňa 28.06.2010 vyplýva, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 9.200,00 Eur, pričom pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 5.710,70 Eur (Článok I. zmluvy o úvere). 13.2. V zmysle Článku I. zmluvy o úvere veriteľ poskytol medziúver vo výške 9.200,00 Eur, pri úrokovej sadzbe 6,69 % ročne, výške mesačnej splátky úrokov z medziúveru vo výške 51,29 Eur, pri splatnosti splátok úveru medziúveru k prvému dňa mesiaca, pri počte splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy je 215. 13.3. Medziúver bol poskytnutý dlžníkovi, ktorý ma uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 14,72 Eur, pričom splatnosť tohto vkladu je k prvému dňu mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS je 215. 13.4. Taktiež z Článku I. Zmluvy o úvere vyplýva číslo účtu stavebného úveru XXXXXXX X XX, úroková sadzba stavebného úveru 4,7 % ročne, výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 66,01 Eur, splatnosť splátok stavebného úveru k 1. dňa mesiaca, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 108, doba trvania zmluvy (v rokoch) 26, termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru 31.05.2037, ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere (RPMN) 5,47 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere (RPMN) 7,19 % ročne, celková čiastka medziúveru/ stavebného úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 22.105,77 Eur, 13.5. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že v prípade medziúveru ako aj stavebného úveru je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov v SR vo výške 19,00 %. 13.6. Z Článku VIII. Záverečné ustanovenia bod 1. vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným , Občianskym zák., o stavebnom sporení, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov a Všeobecnými podmienkami.

14. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ) vyplýva, že vo fáze medziúveru mali dlžníci platiť iba splátky úrokov a to v roku 2010 v celkovej výške 102,58 Eur, ďalej poplatok vo výške 132,60 Eur a poplatok za vedenie MÚ vo výške 16,00 Eur. V rokoch 2011 až 2027 mali dlžníci platiť iba splátky úrokov po 615,48 Eur ročne a v roku 2028 vo výške 461,61 Eur a ďalej každý rok poplatok za vedenie MÚ vo výške 16,00 Eur. Zároveň v roku 2028 mala byť na istinu medziúveru vo výške 9.200,00 Eur zúčtovaná nasporená suma pri pridelení CS vo výške 3.489,30 Eur a vyplatený stavebný úver vo výške 5.710,70 Eur. Z uvedenej amortizačnej tabuľky ďalej vyplýva, že vo fáze stavebného úveru od 01.06.2028 do 01.04.2037 mali dlžníci uhrádzať splátky stavebného úveru vo výške 66,01 Eur a dňa 01.05.2037 vo výške 34,58 Eur, v ktorých bola zahrnutá istina úveru, úroky z úveru a poplatky.

15. Z listov zo dňa 10.03.2022 označených ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ vyplýva, že žalobca oznámil žalovaným že dňa 21.03.2022 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac marec 2022, spolu vo výške 260,14 Eur.

16. Z listov zo dňa 05.04.2022 označených ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyplýva, že žalobca žalovaným oznámil, že vzhľadom k tomu, že porušili dohodnuté povinnosti, nakoľko sú v omeškaní s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca oznámil, že ku dňu 05.04.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok. Na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 05.04.2022 predstavuje 8.850,85 Eur.

17. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2010 zverejnených Ministerstvom financií SR vyplýva, že vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov je 19,00 %. Ďalej z riadku 8 vyplýva že pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6.500 eur pri zmluvnej splatnosti nad 10 rokov prislúcha priemerná RPMN vo výške 6,66 %.

18. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie .

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

25. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 28.06.2010 uzavretá Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 9.200,00 Eur, ktorý sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 5.710,70 Eur. Zároveň v zmluve o úvere boli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru.

30. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia až 54 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Samotná zmluva o úvere v Článku VIII. obsahovala dojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

31. v upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákon v , stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Konajúci súd sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil s argumentáciou žalovaných, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona. V zmluve o úvere je uvedená priemerná RPMN vo výške 19,00 % a to ohľadne medziúveru ako aj stavebného úveru, pričom z vyjadrenia žalobcu (odsek 8. odôvodnenia) vyplýva, že uvedený údaj je platný pre 1. štvrťrok 2010, pričom predložil dôkaz Súhrnné informácie RPMN – 1. kvartál 2010 zverejnený na stránke MFSR. Súd po oboznámení Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2010 (odsek 17. odôvodnenia) dospel k záveru, že údaj o priemernej RPMN vo výške 19,00 % uvedený v zmluve o úvere nie je správny. Z uvedených Súhrnných informácií totiž vyplýva, že uvedený údaj 19,00 % predstavuje „Vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov“. V zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona, zmluva o úvere musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Zo zverejnených informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vyplýva, že sa pri zverejňovaní priemernej RPMN okrem iného rozlišuje o aký konkrétny spotrebiteľský úver sa jedná a to s rozdelením, či o spotrebiteľský úver so zabezpečením a bez zabezpečenia, ďalej sa rozlišuje výška poskytnutého úveru a to do 1500 Eur vrátane, od 1500 do 6500 Eur vrátane a vo výške viac ako 6500 Eur a ďalej podľa splatnosti úveru a to od 3 do 6 mesiacov, od 6 do 12 mesiacov, od 1 do 5 rokov, od 5 do 10 rokov a od 10 rokov. Vzhľadom k rozhodujúcim

parametrom úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy o úvere t.j. úver vo výške 9.200,00 Eur, bez zabezpečenia, so splatnosťou 26 rokov, tak zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vyplýva, že správna priemerná RPMN je vo výške 6,66 %, t.j. úver viac ako 6500 Eur bez zabezpečenia so splatnosťou od 10 rokov. Súd poznamenáva, že okrem priemernej RPMN musí zmluva o úvere obsahovať okrem iného v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere je uvedená RPMN pri stavebnom úvere vo výške 5,47 % a pri medziúvere 7,19 %. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Účelom v zákone uloženej povinnosti, aby zmluva o úvere obsahovala jednak údaj o RPMN, ktorá zohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa v danej zmluve o úvere a zároveň udaj o priemernej RPMN, ktorý zohľadňuje náklady iných spotrebiteľov pri obdobných druhoch úveroch je, aby si spotrebiteľ pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere porovnaním „svojej“ RPMN a priemernej RPMN vedel porovnať nákladovú výhodnosť svojho úveru s obdobnými úvermi. Ak v predmetnej zmluve o úvere bola nesprávne uvedená priemerná RPMN vo výške 19,00 %, pričom RPMN pri stavebnom úvere bola v zmluve uvedená vo výške 5,47 % a pri medziúvere 7,19 %, tak spotrebiteľ porovnaním týchto údajov mohol dospieť k nesprávnemu záveru, že veriteľom stanovené úverové podmienky sú takmer trikrát výhodnejšie oproti úverovým podmienkam na trhu. Porovnaním uvedených RPMN uvedených v zmluve o úvere a správnej priemernej RPMN vo výške 6,66 % však vyplýva, že nákladové podmienky v zmluve o úvere boli pri medziúvere o niečo vyššie ako priemerná RPMN a pri stavebnom úvere o niečo nižšie. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že v zmluve o úvere nie je uvedená priemerná RPMN, keďže údaj o priemernej RPMN nie je správny a preto uvedená zákonná povinnosť v zmysle nebola splnená.

33. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedenej obligatórnej náležitostí zmluvy o úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

34. Súd ďalej skúmal, či veriteľ podľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaných ako dlžníkov splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovaných bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaných a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca v zmysle odseku 9. odôvodnenia reagoval na výzvu súdu na preukázanie skúmania bonity žalovaných, avšak nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver vyplnený dlžníkmi zisťoval ich osobné údaje, bydlisko, rodinný stav, počet nezaopatrených detí, vzdelanie, a ďalej výpismi z bankového registra zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníkov. Nebolo však preukázané, aby veriteľ zisťoval a overoval príjem dlžníkov, aby okrem výdavkov na splátky úverov zisťoval a overoval ich ďalšie pravidelné výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zisťovať jeho príjem, a aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní

svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

36. Z dokazovania vyplynulo, že veriteľ vôbec nezisťoval príjem dlžníkov. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaní v žiadosti o úver neuviedli žiadne výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal.

37. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval žalovaného výdavky.

38. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle , súd má za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, čo v zmysle citovaného zákona má za následok, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k uvedenému žalobcom vyhlásené mimoriadne splatnosti úveru ku dňu 05.04.2022 je absolútne neplatné v zmysle .

39. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že vo fáze medziúveru, t.j. v období od poskytnutia medziúveru v roku 2010 do 31.05.2028 sú dlžníci povinní platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, dlžníkom nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom žiaden dlh na úrokoch a istine medziúveru. A keďže súd zároveň dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia stavebného úveru, ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru, ktorí mali dlžníci platiť od 01.06.2028 do 01.05.2037, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov nastane až v budúcnosti.

40. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

41. Keďže súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu, s ďalšou procesnou obranou žalovaných sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia spojení s Žalovaní v 1. a . rade boli v konaní o žalobe v celom rozsahu úspešní, preto súd priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

45. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

46. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

47. Podľa , na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

48. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

49. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

50. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

51. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 19.02.2024 žiadali, aby súd určil, že úver zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.06.2010 je bezúročný a bez poplatkov, ďalej žiadali žalobcovi uložiť povinnosť vydať žalovaným spoločne a nerozdielne bezdôvodné obohatenie vo výške 4.809,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.809,53 Eur od 19.02.2024 do zaplatenia a zároveň si uplatnili v konaní o uvedených nárokoch náhradu trov konania. Súd uvedenú procesnú obranu žalovaných posúdil ako vzájomnú žalobcu v zmysle Na pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 zobrali žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu vzájomnú žalobu späť, preto súd postupom podľa 147 ods. 3 v spojení s a nasl. konanie o vzájomnej žalobe zastavil.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

54. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol podľa ustanovenia spojení s Žalovaní v 1. a . rade späťvzatím vzájomnej žaloby bez zavinenia žalobcu procesne zavinili zastavenie konania o vzájomnej žalobe, keďže však zo spisu vyplýva, že žalobcovi žiadne trovy konania o vzájomnej žalobe nevznikli, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).