Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: T. L., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, O., o zaplatenie 4.999,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 7.4 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty "V prípadoch uvedených v bode 7.3 je ZK tiež povinný okamžite uhradiť MTS zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov, ktoré by bol ZK povinný platiť od momentu uplatnenia práva MTS na predčasné splatenie do konca celej riadnej doby splácania úveru stanovenej v ZÚ" je, ako neprijateľná, n e p l a t n á.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.863,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.863,87 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 211,77 Eur a iné trovy konania v sume 43,66 Eur, k rukám splnomocneného právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, a to všetko do 3 dní.

III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom zo dňa 03.9.2012 doručeným súdu dňa 14.9.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.999,05 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 664,14 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.462,18 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v súlade s ustanovením a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava návrhu, žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.999,05 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 664,14 Eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.462,18 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 medzi spoločnosťou GE Money a.s., IČO: 173242200 a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 5.5.2008 so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1037726256, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4.315,21 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach

riadne a včas. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoju povinnosť, dostal sa do omeškania so zaplatením viac ako dvoch splátok, čím došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď je v platobnej histórii uvedená položka s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. Žalovaná suma pozostáva z istiny 3.462,18 Eur, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu, zo zmluvného úroku vo výške 1.448,61 Eur rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky, zo zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 88,26 Eur. Úrok z omeškania vyčíslený v sume 664,14 Eur predstavuje 9 % zo sumy 3.822,94 Eur od 15.12.2009 do 8.7.2010 v sume 194,18 Eur, 9 % zo sumy 3.732,75 Eur od 9.7.2010 do 7.6.2011 v sume 307,41 Eur, 9 % zo sumy 3.642,56 Eur od 8.6.2011 do 8.8.2011 v sume 55,69 Eur, 9 % zo sumy 3.552,37 Eur od 9.8.2011 do 8.12.2011 v sume 106,86 Eur, 9 % zo sumy 3.462,18 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu a poplatky v sume 88,26 Eur, išlo o poplatky v zmysle sadzobníka, ktoré boli súčasťou zmluvy, ktoré momentálne nemá k dispozícii. V prípade potreby ich predloží súdu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný od poskytnutia úveru na základe Zmluvy o úvere zo dňa 5.5.2008 v zmysle platobnej histórie, ktorá bola pripojená k návrhu, zaplatil žalobcovi 1.090,58 Eur a po postúpení pohľadávky zaplatil žalobcovi 4 x 90,19 Eur = 360,76 Eur, ktorá suma nie je v platobnej histórii. Obchodné podmienky a sadzobník sú, v zmysle predmetnej zmluvy o úvere, jej neoddeliteľnou súčasťou a nakoľko sa s nimi žalovaný oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve. Majú za to, že sa týmto dohodli na zmluvnej pokute. Sadzobník poplatkov, kde je uvedená výška zmluvnej pokuty, žalovaný nepodpísal. Pri vyčíslení úroku z omeškania vychádzal žalobca z toho, že ku dňu postúpenia 14.12.2009 bola žalovaná suma 3.822,94 Eur, a preto to žiadali od 15.12.2009, teda odo dňa nasledujúceho po postúpení, do 8.7.2010, pretože vtedy bola zaplatená prvá platba po postúpení a postupne sa tie sumy a splatnosti úrokov z omeškania posúvali od platieb po postúpení. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo podané na poštu 17.9.2009, čo vyplýva z podacej pečiatky oznámenia zo dňa 17.9.2009. V zmysle čl. 9.4. Obchodných podmienok sa považuje za doručené piaty deň po odoslaní listovej zásielky, teda 22.9.2009. Čo sa týka špecifikácie vyčísleného úroku z omeškania v sume 664,14 Eur, je to uvedené v návrhu ako zákonný úrok vo výške 9 % zo sumy 3.822,94 Eur od 15.12.2009 do 8.7.2010 v sume 194,18 Eur, 9 % zo sumy 3.732,75 Eur od 9.7.2010 do 7.6.2011 v sume 307,41 Eur, vo výške 9 % zo sumy 3.642,56 Eur od 8.6.2011 do 8.8.2011 v sume 55,69 Eur, vo výške 9 % zo sumy 3552,37 Eur od 9.8.2011 do 8.12.2011 vo výške 106,86 Eur.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa prvá veta ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa prvá veta dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , prvá veta a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola ku dňu 15.02.2011 vo výške 1,00%.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Z obsahu žalobného návrhu, ako aj z písomných podaní, ktoré žalobca predložil a z vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyplývalo, že od úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil čím nastala okamžitá splatnosť záväzku žalovaného.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere č. 1037726256, ktorá je v konkrétnom prípade spotrebiteľskou zmluvou spĺňajúcou náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný len čiastočne dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere s dohodnutými podmienkami. Súd má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 05.05.2008 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci, súd zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných

typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v , cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení v znení neskorších predpisov. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky v zmluve a obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach a úver nesplatil v dohodnutých mesačných splátkach.

Súd v rámci skúmania podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku platenia zmluvnej pokuty uvedenú v bode 7.4 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty. Podľa výpisu z úverového účtu žalobca pravidelne účtoval žalovanému poplatky uvádzané opakovane v platobnej histórii napr. poplatok za zaslanie upomienky, sankčné poplatky. Súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný plnil na splatenie úveru len čiastočne a dostal sa do omeškania so splácaním mesačných splátok. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s , vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do . Podľa , a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností (v súlade s tvrdením žalobcu). V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ

chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd vyhlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná ( ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa , a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednania o zmluvnej pokute sú neplatné a preto súd nárok žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 54,08 Eur ako nedôvodný zamietol.

Súd preto na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.863,87 Eur. Uvedená suma predstavuje celkovú sumu nesplateného úveru, pričom je výsledkom rozdielu medzi poskytnutým úverom a celkovou sumou uhradených splátok úveru, ktorá bola preukázaná z histórie platieb uhradených žalovaným ako aj potvrdením žalobcu podaním zo dňa 22.05.2014. Nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.863,87 Eur v lehote splatnosti, čo nebolo v konaní sporné, súd priznal žalobcovi v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami aj zákonné úroky z omeškania v zmysle jeho návrhu.

Žalobca v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 130.000,-Sk (4.315,21 Eur) a žalovaný spolu zaplatil titulom úverovej zmluvy sumu 1.451,34 Eur, čo nebolo v konaní sporné. Žalovaný sa dostal do omeškania pre nesplácanie úveru riadne, a preto právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 2.717,-Sk bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle v znení neskorších predpisov, keď žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia a to ust. ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti 2.863,87 Eur, ktorá suma predstavuje celkovú sumu nesplateného úveru, pričom je výsledkom rozdielu medzi poskytnutým úverom a celkovou sumou uhradených splátok úveru, ktorá bola preukázaná z histórie platieb uhradených žalovaným ako aj potvrdením žalobcu podaním zo dňa 22.05.2014(4.315,21 Eur - 1.451,-Eur ) a vo zvyšku žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol.

Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi sumu 2.863,87 Eur, čo nebolo v konaní sporné, žalobca má právo na úrok z omeškania zo sumy 2.863,87 Eur, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 1 %, a preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a vo zvyšku návrh v časti príslušenstva ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ““), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , a , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Žalobca o náhradu trov konania žiadal už v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.09.2012, pričom trovy konania si vyčíslil podaním zo dňa 07.08.2014. Vo svojom vyčíslení vychádzal z hodnoty sporu. Žalovaný si trovy konania v predmetnej právnej veci neuplatnil.

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.863,87 Eur s prísl., pričom žalobca vo svojom návrhu zo dňa 03.09.2012 požadoval sumu 4.999,05 Eur s prísl. (4.999,05 = 100%; 2.863,87 = 57,29%). Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola 42,71 % (100 % - 57,29 % = 42,71 %). Výsledný úspech žalobcu v tomto konaní je teda 14,58 % (57,29 % - 42,71 % = 14,58 %), pretože od jeho úspechu bolo potrebné odpočítať úspech žalovaného v rozsahu 42,71 %.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa , keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku v bode II. tohto rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania celkovo vo výške 255,43 eur (s ohľadom na mieru úspechu žalobcu v konaní), a to z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,66 eur za návrh na začatie konania a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 211,77 eur. Trovy právneho zastúpenia celkovo pozostávajú z: 5 úkonov právnej služby v celkovej výške 1.452,46 eur, a to:

- podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (, , , , , citovanej vyhlášky):

1.) prevzatie a príprava zastúpenia - 180,93 eur + režijný paušál 7,63 eur,

2.) návrh na začatie konania zo dňa 03.09.2012 - 180,93 eur + režijný paušál 7,63 eur,

3.) účasť na pojednávaní dňa 04.02.2014- 180,93 eur + režijný paušál 8,04 eur,

4.) účasť na pojednávaní dňa 05.05.2014 - 180,93 eur + režijný paušál 8,04 eur,

5.) účasť na pojednávaní dňa 05.05.2014 - 180,93 eur + režijný paušál 8,04 eur,

DPH 20% zo sumy 944,03 eur - 188,81 eur

- náhrada cestovných výdavkov vo výške 126,66 eur ( citovanej vyhlášky, v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov), a to za:

1.) cesta dňa 04.02.2014 - Bratislava - Okresný súd Trnava a späť - 108 km, priemerná spotreba = 9,7 l/100 km, cena PHM = 1,436 eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 eur, t.j. 34,80 eur,

2.) cesta dňa 05.05.2014 - Bratislava - Okresný súd Trnava a späť - 108 km, priemerná spotreba = 9,7 l/100 km, cena PHM = 1,486 eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 eur, t.j. 35,33 eur,

3.) cesta dňa 07.08.2014 - Bratislava - Okresný súd Trnava a späť - 108 km, priemerná spotreba = 9,7 l/100 km, cena PHM = 1,495 eur/1l, náhrada za 1 km - 0,183 eur, t.j. 35,42 eur,

DPH 20% zo sumy 105,55 eur - 21,11 eur

- náhrada za stratu času v zmysle vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, vo výške 192,96 eur, a to za:

1.) cesta z Bratislavy na Okresný súd Trnava a späť dňa 04.02.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40 eur = 53,60 eur,

2.) cesta z Bratislavy na Okresný súd Trnava a späť dňa 05.05.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40 eur = 53,60 eur,

3.) cesta z Bratislavy na Okresný súd Trnava a späť dňa 07.08.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40 eur = 53,60 eur,

DPH 20% zo sumy 160,80 eur - 32,16 eur

Súd žalobcovi nepriznal samostatnú odmenu a režijný paušál za úkony zo dňa 16.01.2013, 02.05.2014 a 22.05.2014, nakoľko sa jedná o odpovede právneho zástupcu na výzvy súdu, kedy v rámci zachovania zásad sporového konania, je povinnosťou žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti, teda uniesť dôkazné bremeno. Je potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o písomné podanie vo veci samej (napr. návrh na doplnenie dokazovania) tak, ako to predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky s účinnosťou do 30.06.2013 a následne ustanovenie § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky s účinnosťou od 01.07.2013. Jedná sa o písomnú reakciu splnomocneného právneho zástupcu na výzvu súdu v prejednávanej veci.

V ostatnom súd vyhovel návrh splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, pričom celková suma priznaná žalobcovi bola zohľadnená v intenciách celkovej miery úspechu žalobcu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave len zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný sa vzdal práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.