Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-258-2019.pdf
PDF · 117.23 KB
Case nature
Subarea
6S/258/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: F. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX, XXX XX X., zastúpený advokátskou kanceláriou Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti Uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 2 zo dňa 12.09.2019 a Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške XX,XX EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
I. Napadnuté listiny.
1. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „Celoslovenská komisia“) zriadená podľa § 31d zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR, vydala Uznesenie č. 2 zo dňa 12.09.2019 k posudku žalobcu, ktorým neschválila chorobu z povolania.
2. Celoslovenská komisia vypracovala podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z., Stanovisko ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019, ktorým vyslovila, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania. Predmetné Stanovisko bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.10.2019.
II. Žaloba.
3. Žalobou zo dňa 03.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 03.12.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Uznesenia Celoslovenskej komisie č. 2 zo dňa 12.09.2019 a Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019, ktorými bola vo vzťahu k žalobcovi riešená choroba z povolania. Žalobca ako dôvod podanej žaloby uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
4. Žalobca je názoru, že napadnuté Uznesenie ako aj Stanovisko Celoslovenskej komisie, sú z pohľadu právnej úpravy správneho súdnictva opatrenia orgánov verejnej správy, nakoľko predstavujú správne akty vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu.
5. V zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, sa na posudzovanie chorôb z povolania a na opätovné posudzovanie chorôb z povolania nevťahuje Správny poriadok, pričom samotný zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia neustanovuje žiadne náležitosti rozhodnutí, resp. opatrení Celoslovenskej komisie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Ústavou SR garantovaného práva na spravodlivý proces a práva na inú právnu ochranu z ktorej vyplývajú minimálne požiadavky na konanie správnych orgánov, teda aj na Celoslovenskú komisiu. Tieto minimálne požiadavky odôvodňujú analogickú aplikáciu náležitostí rozhodnutí podľa Správneho poriadku, najmä požiadaviek týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia. Náležité odôvodnenie rozhodnutia sa musí vždy vyrovnať s podstatnými argumentami účastníka konania. Preto na správne akty Celoslovenskej komisie je potrebné analogicky aplikovať ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia. Uplatnenie analógie legis je na mieste v situáciách, kedy právny poriadok obsahuje legislatívnu medzeru, čo zakladá potrebu aplikovania právnej normy regulujúcej skutkovo podobnú situáciu v rámci daného právneho odvetvia. Vzhľadom na uvedené, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku per analogiam, musia akty Celoslovenskej komisie obsahovať odôvodnenie s uvedením skutočností ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola komisia vedená pri hodnotení dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov na základe ktorých komisia rozhodla, a ako sa vyrovnala s návrhmi a námietkami účastníkov konania.
6. Žalobca namieta, že Uznesenie a ani Stanovisko Celoslovenskej komisie neobsahujú odôvodnenie záveru komisie o neschválení choroby z povolania. Takéto akty orgánu verejnej správy nie sú preskúmateľné, a z podstaty veci by mali byť vždy zrušené, nakoľko ide o nulitné správne akty (paakty). Nulita správneho aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/226/2004, v ktorom uviedol: „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.“
7. V závere žalobca uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní žalobcovej choroby z povolania dopustil podstatného porušenia povinností správneho orgánu, v dôsledku čoho bolo vydané nezákonné rozhodnutie, ktoré je postihnuté takými vadami, pre ktoré je nepreskúmateľné a musí byť zrušené.
I. Vyjadrenie žalovaného.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.02.2020, doručeným správnemu súdu elektronicky dňa 27.02.2020 s tým, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, uvedeným v predmetnej žalobe a rovnako má za to, že žalobca k svojim tvrdeniam uvedeným v žalobe nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy ako tie, ktoré vyplývajú zo spisovej dokumentácie vedenej Celoslovenskou komisiou.
10. Žalovaný citoval ust. § 3la ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. a poukázal na skutočnosť, že Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, vydala dňa 14.04.2019 lekársky posudok č. 44/2019, ktorým neuznala chorobu z povolania žalobcovi. Predmetný lekársky posudok vychádzal z odborného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave zo dňa 13.03.2019, v ktorom úrad konštatoval „Prešetrenie pracovných podmienok a spôsob práce pri podozrení na profesionálne ochorenie, p. F. J. - pod č. PPL/2369/2019/M (ďalej len „odborné stanovisko RÚVZ“), v ktorom uviedol, že: „pri
zohľadnení spôsobu práce p. J. je možné konštatovať, že kritéria pre vznik profesionálneho poškodenia zdravia z DNJZ- Impingement sy. bilat.,praec. l.dx.; Later. epinkondylitida humeru 1. dx; v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., neboli splnené. Pán J. vykonával prace s rizikovým faktorom hluk premenný, pri obrusovaní a leštení vysokofrekvenčný 3. kategórie (19.06.2012 do 06.04.201 5, Hala H2a) a (07.04.2015 do 31.05.2016, Hala H2)“. Takže na základe predovšetkým predmetného odborného stanoviska RÚVZ, v súlade s § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., vydala Celoslovenská komisia Uznesenie č. 2 zo dňa 12.9.2019, ako aj Stanovisko ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019.
11. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie, keď na strane žalovaného vystupuje Ministerstvo zdravotníctva SR, Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania. Žalobca neodôvodňuje prečo je Ministerstvo zdravotníctva SR, resp. Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania, zodpovedným subjektom za neuznanie choroby z povolania. Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania postupovala v súlade s § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., a na základe podrobného šetrenia odborného stanoviska RÚVZ sa so záverom predmetného odborného stanoviska, stotožnila.
12. Žalovaný k predmetnému zároveň uviedol, že v zmysle Zákonníka práce zodpovedajú zamestnávatelia voči zamestnancom za škodu spôsobenú chorobou z povolania. Chorobou z povolania sa podľa Zákonníka práce rozumie choroba uvedená v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení), v zmysle ktorého je to choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom, ktorá je uvedená v zozname chorôb z povolania v prílohe č. 1 tohto zákona, pokiaľ táto choroba vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe, a to zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností. Podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva. Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania poskytne príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi. Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. V zmysle § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. teda uznaniu choroby z povolania predchádza odborné posúdenie a až sporné prípady sa predkladajú na posúdenie Celoslovenskej komisii. V tomto danom prípade boli všetky tieto vyššie uvedené zákonné podmienky splnené. Žalovaný taktiež poukázal na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že o nárokoch vyplývajúcich z choroby z povolania rozhoduje Sociálna poisťovňa, teda ministerstvo v predmetnej oblasti nevydáva rozhodnutia a nemá právomoc konať vo veci uplatneného nároku z choroby z povolania. Ministerstvo sa preto domnieva, že ako žalovaný nie je dostatočne pasívne legitimovaný, lebo nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávnych predpisov, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalovaný týmto vyjadrením namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
13. K námietke žalobcu vo vzťahu opísanej povahe napadnutých aktov, vo vzťahu k náležitostiam napadnutých aktov a vo vzťahu k vadám napadnutých aktov „ ... že Uznesenie ani Stanovisko neobsahujú odôvodnenie, ktoré by presvedčivo uvádzali na základe akých dôvodov Komisia rozhodla o neschválení choroby z povolania. Takéto opatrenia orgánov verejnej správy nie sú preskúmateľné a z podstaty veci by mali byť vždy zrušené, nakoľko ide o nulitné správne akty (paakty). Nulita správneho aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. ...“, žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu ani s jeho námietkami ktoré sú zavádzajúce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 52 ods. 2 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého „všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.“ Žalovaný týmto poukázal na dôležitú skutočnosť, že Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania nevydáva v súvislosti s posudzovaním choroby z povolania rozhodnutia a zároveň poukázal na ust. § 3ld zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého „Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu, ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť Celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.“ Vzhľadom na uvedené, Celoslovenská komisia postupovala v súlade s § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., a na základe podrobného šetrenia RÚVZ s ktorého záverom sa stotožnila. Celoslovenská
komisia postupovala v zmysle platnej legislatívy, žalobcovi neuznala chorobu z povolania z dôvodu nepotvrdenia príčinnej súvislosti ochorenia žalobcovu s vykonávanou prácou, ako to konštatuje i odborné stanovisko RÚVZ a vydala Uznesenie č. 2 zo dňa 12.09.2019 ako aj Stanovisko ev.č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019. Podľa názoru žalovaného predmetné Uznesenie ani Stanovisko neobsahovalo odôvodnenie v takej miere, ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe, a to najmä z dôvodu, že všetky skutočnosti, týkajúce sa posúdenia choroby z povolania, podrobne vyplývajú z odborného stanoviska RÚVZ, z lekárskeho posudku č. 44/2019 zo dňa 14.04.2019 vydaného Univerzitnou nemocnicu Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie. Žalovaný tiež predpokladá, že aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, bol dôvod neuznania choroby z povolania žalobcovi dobre známy. Celoslovenská komisia opätovne posúdila chorobu z povolania podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z. a rozhodla na základe a s poukazom na § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z..
14. K judikatúre Najvyššieho súdu SR označenej žalobcom, žalovaný uviedol, že tú je potrebné vykladať v kontexte s predmetom podanej žaloby a nie inak.
IV. Replika žalobcu.
15. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu elektronicky dňa 18.03.2020 k vyjadreniu žalovaného s tým, že považuje tvrdenia žalovaného za zmätočné, nesúvisiace s námietkami žalobcu vznesenými v žalobe a bez akejkoľvek opory v právnej doktríne.
16. K námietke pasívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že žaloba smeruje proti Stanovisku a Uzneseniu žalovanej, ktorá ich vydala v rámci konania, ktorým preskúmavala posudok Univerzitnej nemocnice Bratislava o neuznaní choroby z povolania žalobcu. Preto pasívna legitimácia žalovaného je daná v súlade s § 180 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Okruh pasívne legitimovaných subjektov v konaní o všeobecnej správnej žalobe iniciovanom fyzickou osobou je vymedzený nasledovne: a./ orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku b./ ak riadny opravný prostriedok prípustný nie je, tak orgán, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Proti opatreniu žalovanej, ktorým rozhodla v rámci konania o opätovnom posúdení choroby z povolania, nie je prípustný opravný prostriedok, a preto je pasívne legitimizovaná žalovaná ako správny orgán, ktorý toto opatrenie vydal. K charakteru napadnutého Stanoviska a Uznesenia sa žalobca detailne vyjadril už v správnej žalobe
17. K tvrdeniu žalovaného, že napadnuté opatrenia sú v súlade so záväzným stanoviskom RÚVZ, žalobca uviedol, že táto skutočnosť je irelevantná v tomto súdnom konaní. Žalobca napadol opatrenia žalovaného z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Toto porušenie spočíva v nepreskúmateľnosti napadnutých opatrení. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho opatrenia sú v súlade so záväzným stanoviskom RÚVZ, tak tento záver nie je zrejmý z textu napadnutého Stanoviska a Uznesenia. Ako žalobca uviedol v žalobe, podľa najvyššieho súdu je nepodstatné, či je správne rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy zrozumiteľné pre samotný orgán verejnej správy ktorý toto rozhodnutie vydal. Rozhodnutie musí byť v prvom rade zrozumiteľné pre jeho adresáta (účastníka konania). Pokiaľ v ňom absentujú dôvody, ide o rozhodnutie pre adresáta nezrozumiteľné a vo svojej podstate aj nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre jeho zrušenie. Žalobca trvá na tom, že aj na opatrenia vydávané žalovaným pri posudzovaní chorôb z povolania musia spĺňať minimálne náležitosti vyplývajúce z Ústavou SR garantovaného práva na inú právnu ochranu. Pokiaľ aj žalobca poukázal na ustanovenia Správneho poriadku upravujúce náležitosti odôvodnenia, nešlo o aplikáciu priamu ale analogickú, za účelom dosiahnutia stavu súladného z požiadavkami Ústavy SR na konania orgánov verejnej moci, ktorým je aj žalovaný.
V. Právne posúdenie.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
22. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c/.
23. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
25. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“), chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
26. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
27. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
28. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
29. Podľa § 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.
30. Podľa § 31d ods. 5 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z., Celoslovenská komisia posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c.
31. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 59 ods. 2 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.
VI. Závery správneho súdu.
33. Z obsahu spisu vyplýva, že Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len „Nemocnica“) vydala dňa 14.04.2019 lekársky posudok č. 44/2019, ktorým neuznala chorobu z povolania žalobcu (ďalej len „Posudok č. 44/2019“). Posudok č. 44/2019 bol žalobcovi doručený dňa 30.04.2019. Povinným podkladom pre vydanie Posudku č. 44/2019 bolo odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce, ktoré vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej len „RÚVZ“) ako príslušný orgán verejného zdravotníctva. Žalobca sa so záverom Posudku č. 44/2019 nestotožnil, preto písomne požiadal o opätovné posúdenie neuznanej choroby z povolania (§ 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.), podaním zo dňa 27.06.2019 adresovaným Ministerstvu zdravotníctva SR, Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania. V žiadosti namietal skutočnosť, že Nemocnica vychádzala z nesprávnych skutkových zistení týkajúcich sa pracovnej záťaže žalobcu u jeho vtedajšieho zamestnávateľa, spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. a v tejto súvislosti uviedol, že jeho pracovná záťaž bola vyššia ako konštatoval RÚVZ v odbornom stanovisku a navrhol dôkazy, ktoré preukazujú toto jeho tvrdenie.
34. Celoslovenská komisia, ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR, vydala Uznesenie č. 2 zo dňa 12.09.2019 k posudku žalobcu, ktorým neschválila chorobu z povolania. Vzápätí Celoslovenská komisia vypracovala podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z., Stanovisko ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019, ktorým vyslovila, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania. Predmetné Stanovisko bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.10.2019.
35. Následne Nemocnica vydala dňa 17.10.2019 lekársky posudok č. 97/2019, ktorého súčasťou bolo Stanovisko v zmysle ktorého žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania (ďalej len „Posudok 97/2019“). Posudok 97/2019 bol doručený žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.11.2019.
36. Správny súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie vznesenou žalovaným, uvedenú odseku 11. tohto rozhodnutia, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru správneho súdu, pri predmetnej námietke treba vychádzať z písomností, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu a aký orgán napadnuté písomnosti vydal. Z obsahu napadnutých písomností je nepochybné, že ide o Uznesenie a Stanovisko vydané Celoslovenskou komisiou v rámci opätovného posúdenia choroby z povolania podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z.. Z uvedeného ustanovenia je nepochybné, že na opätovné posúdenie choroby z povolania je oprávnená výlučne Celoslovenská komisia (§ 31d ods. 5 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.), ktorú zriaďuje minister zdravotníctva SR ako svoj poradný orgán (§ 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.). Nakoľko Celoslovenská komisia nemá právnu subjektivitu (vyplýva to zo štatútu Celoslovenskej komisie), potom oprávneným
subjektom je žalované ministerstvo s právnou subjektivitou, s dôvodným dovetkom Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán, ktorá napadnuté listiny vydala. V preskúmavanej veci nejde o situáciu, predmetom ktorej je prieskum aktu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré už bolo v iných obdobných veciach predmetom súdneho prieskumu (napr. sp.zn. 9Sžsk/112/2019 zo dňa 11.12.2019, sp.zn. 9Sžsk/87/2020 zo dňa 03.12.2020) a v týchto konaniach bol dôvodne označený ako žalovaný priamo Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
37. V ďalšom správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však prejednávanej veci nejde.
38. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že bol ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
39. Z obsahu spisu vyplýva, že správna žaloba smeruje voči listinám zo dňa 12.09.2019, ktorými Celoslovenská komisia podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z. vydala Stanovisko, že žalobcovi nemá byť uznaná choroba z povolania a v Uznesení k posudku neschválila chorobu z povolania. Celoslovenská komisia Stanovisko ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12.09.2019 vydala pre špecializované pracovisko Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitná nemocnica Bratislava (§ 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.), pre účel vydania lekárskeho posudku. Stanovisko bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.10 2019.
40. Správny súd je názoru, a to s dôrazom na charakter napadnutých listín, že tieto nespĺňajú atribúty rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 SSP), nakoľko nie sú správnymi aktami, ktoré by sa vyznačovali konštitutívnymi účinkami alebo ktorými sú alebo môžu byt' práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Napadnuté listiny sú podkladom pre vydanie lekárskeho posudku (poznámka súdu: Stanovisko Celoslovenskej komisie je pre špecializované pracovisko záväzné § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.), ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutých listín preskúmavať, pričom Stanovisko Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. je pre špecializované pracovisko záväzné. Podľa názoru súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre osobu žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.
Správny súd nemožnosť súdneho prieskumu napadnutých listín opiera o právny názor vyslovený najvyšším súdom v rozhodnutiach uvedených v odseku 36. tohto uznesenia (sp.zn. 9Sžsk/112/2019 zo dňa 11.12.2019, sp.zn. 9Sžsk/87/2020 zo dňa 03.12.2020) a to vo vzťahu k listinám vydaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri posudzovaní podozrenia na chorobu z povolania. S poukazom na vyslovený názor súdu, že napadnuté listiny nemajú atribúty rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, nebol dôvod sa zaoberať analógiou použitia § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, ako sa žalobca domáha v odseku 5. tohto rozhodnutia. Na tomto mieste správny súd poukazuje na ust. § 59 ods. 2 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z. s tým, že ak by zákonodarca chcel, aby sa na listiny vo veci uznania choroby z povolania podľa § 31a a § 31c aplikovali všeobecné predpisy o správnom konaní, s istotou by výnimku § 59 ods. 2 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z. neustanovil priamo do zákona č. 355/2007 Z.z..
41. K námietke žalobcu, že Uznesenie a ani Stanovisko Celoslovenskej komisie neobsahujú odôvodnenie záveru o neschválení choroby z povolania, preto sú takéto akty nepreskúmateľné, ide o nulitné správne akty, a v tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, uvedené v odseku 6. tohto rozhodnutia, správny súd poukazuje na citáciu rozhodnutia najvyššieho súdu, uvedenú žalobcom, práve s dôrazom na skutočnosť, že preskúmavané písomnosti boli vydané pre potreby špecializovaného pracoviska (nie pre potreby posudzovanej osoby), preto písomnosti nemuseli obsahovať odôvodnenie, t.j. nemuseli byť zrozumiteľné pre samotného účastníka - žalobcu.
42. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti listín, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu (ide o nespôsobilý predmet prieskumu) podľa § 7 písm. e/ SSP a preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
43. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
44. Podľa § 11 ods. 3 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
45. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však X,XX eura.
46. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške XX,- EUR dňa 07.02.2020 (č.l. 22 spisu). Nakoľko sa v tejto veci žaloba odmietla, správny súd, v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o X,XX EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.