Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: D.. L. F., bytom K. K., Q. XXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, so sídlom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Ľubošom Frolkovičom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3 a advokátskou kanceláriou Zuzana Sláviková s. r. o., so sídlom v Bratislave, Majerníkova 1A, IČO: 47 234 229, zastúpenú konateľkou Mgr. Zuzanou Slávikovou, advokátkou, o určenie neplatnosti výpovede, takto

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď odporcu zo dňa 04.09.2012, doručená navrhovateľke dňa 25.09.2012, je n e p l a t n á.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu 31.01.2013, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 04.09.2012, doručená navrhovateľke dňa 25.09.2012, je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že dôvodom výpovede bolo údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky v zmysle článku 8 bodu 8.6 Pracovného poriadku odporcu, zisteného internou kontrolou vo veci údajného porušenia bankového tajomstva podľa o bankách a navrhovateľka porušila aj príslušné ustanovenia o ochrane osobných údajov. Prešetrovanie iniciovala skutočnosť, že dňa 21.02.2012 podal klient odporcu D. C. žiadosť o prešetrenie sťažnosti pre dôvodné podozrenie z úniku informácií o finančnej transakcii na jeho účte. Išlo o finančný prevod vo výške 1.000,- Eur, ktoré boli poukázané inej osobe, pričom sťažovateľ podozrieval z úniku informácií práve navrhovateľku. Dňa 07.06.2012 bol v denníku Plus jeden deň uverejnený článok, v ktorom primátor Trenčianskych Teplíc obviňuje pána H. z prijatia úplatku vo výške 1.000,- Eur od pána D. C., ktorému mal poukázať na účet. Dňa 15.06.2012 podal klient odporcu F.. J. H. žiadosť o prešetrenie úniku informácií o obratoch na jeho súkromnom účte. Vo svojej žiadosti poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu zastupuje ako poslankyňa mestského zastupiteľstva rovnakú politickú stranu ako primátor Trenčianskych Teplíc, za základe čoho sa sťažovateľ domnieval, že za únikom bankového tajomstva stojí práve navrhovateľka. V tejto súvislosti bol preverovaný bezdôvodný vstup zamestnancov odporcu na účty pána D. C. a J. H., pričom vykonaným šetrením bolo zistené, že navrhovateľka na účty údajne vstupovala nie v poradí, v akom sa štandardne zobrazujú, ale v poradí, v akom prebehla transakcia. Na účet pána C. podľa odporcu vstúpila navrhovateľka neoprávnene bez obchodného podkladu a týmto svojím konaním podľa tvrdenia odporcu zneužila vstup do informačných systémov odporcu, najmä bezdôvodné prezeranie účtov jeho klientov. V rámci tohto šetrenia bol zistený a potvrdený únik bankového tajomstva, ktorého sa navrhovateľka mala dopustiť tým, že 18.06.2012 neoprávnene a bez služobnej potreby zaslala v mailovej

komunikácii odpoveď ombudsmana odporcu na sťažnosť klienta D. C. tretej osobe - primátorovi mesta Trenčianske Teplice P.. V. V.. Svojím konaním porušila ustanovenia pracovnej zmluvy článok XI. - práva a povinnosti zamestnancov: článok XII. - ochrana informácií zamestnávateľa a lojalita zamestnanca voči zamestnávateľovi: pracovný poriadok odporcu článok 7.1; článok 8.6: globálny kódex bod 3.; interný predpis odporcu - prevádzka elektronickej pošty a napokon ustanovenia a a . Navrhovateľka uviedla, že výpovedné dôvody odporcu uvedené vo výpovedi sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce a nemohli založiť dôvod pre účinnú výpoveď, keď navrhovateľka žiadnym spôsobom neporušila pracovnú disciplínu a nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo dôvod pre výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 26.11.2012 odporcovi oznámila, že odmieta výpoveď v celom rozsahu vrátane jej skutkových a právnych dôvodov a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, t.j. trvá na pracovnom pomere u neho, na čo jej odporca odpovedal listom zo dňa 30.11.2012, ktorým jej oznámil, že výpoveď považuje za platnú a jej pracovný pomer u neho sa skončí dňa 30.11.2012.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne svojím podaním doručeným súdu 22.03.2013, v ktorom uviedol, že návrh považuje za účelový a neopodstatnený, keď navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné dôvody a dôkazy, pre ktoré považuje výpoveď za neplatnú. Odporca upozornil na to, že viaceré informácie a údaje týkajúce sa skutkového stavu je potrebné považovať za predmet bankového tajomstva v zmysle ust. o bankách, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutého klienta nie je odporca oprávnený sprístupniť akékoľvek informácie a údaje predstavujúce bankové tajomstvo tretej osobe, a preto sú tieto informácie poskytované v anonymizovanej podobe a na účely tohto konania. Už z obsahu návrhu na začatie konania je pritom zrejmé, že navrhovateľka porušila povinnosť mlčanlivosti ( Zákona o bankách), pretože sprístupnila informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to nielen svojmu právnemu zástupcovi, ale aj súdu, v dôsledku čoho sa môže stať prístupným ďalším osobám. Aj obsah návrhu preto naznačuje ľahostajný prístup odporkyne k plneniu si pracovných úloh, k dodržiavaniu regulačných predpisov a otázke bankového tajomstva, čo odporcu viedlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odporca je presvedčený, že navrhovateľka svojím konaním naplnila predpoklady na postup odporcu ako jej zamestnávateľa v súlade s ust. , keď porušila bankové tajomstvo, ktoré je jedným z primárnych povinností banky a akékoľvek sprístupnenie informácií chránených bankovým tajomstvom mimo okruhu taxatívneho výpočtu výnimiek uvedených v Zákone o bankách je možné len so súhlasom klienta alebo je predmetom osobitného povoľovacieho konania pred Národnou bankou Slovenska s jej predchádzajúcim súhlasom. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka u neho pracovala od r. 1995, t. j. viac ako 17 rokov, a preto si musela byť vedomá prísnosti bankových predpisov, obsahu interných predpisov a nevyhnutnosti dôvery klienta vo svoju banku. Odporca pri školeniach zamestnancov kládol dôraz i na upozornenie na riziko porušenia týchto predpisov a dôsledky takéhoto konania. Navyše jej konanie nevykazuje znaky nedbanlivostného konania, ale naopak priamy úmysel uskutočniť predmetné úkony, keď navrhovateľka si musela byť vedomá, že pán X nikdy neposkytol písomný súhlas k tomu, aby informácie tvoriace obsah bankového tajomstva obsiahnuté v Liste ombudsmanky adresovaného pánovi X mohli byť poskytované tretím osobám. Ak teda navrhovateľka, ktorá s ohľadom na svoje pracovné zaradenie a dĺžku pôsobenia u odporcu, zaslala List Ombudsmanky adresovaný pánovi X (zo dňa 19.03.2012) dňa 18.07.2012 bez súhlasu pána X pánovi V. V., konala v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a vedome porušila bankové tajomstvo vo vzťahu ku klientovi odporcu ako banky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: pracovná zmluva navrhovateľky a jej dodatok, výpoveď, vyjadrenie navrhovatelky k výpovedi, odpoveď odporcu zo dňa 30.11.2012 na neplatnosť výpovede, žiadosť klienta banky o prešetrenie úniku informácií, kópie mailovej komunikácie, Globálny kódex odporcu, Politika riadenia boja proti podvodom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede z pracovného pomeru danej navrhovateľke zo dňa 04.09.2012, osobne prevzatej navrhovateľkou 25.09.2012, súd zistil, že výpoveď sa zakladá na základe ustanovenia na dvoch skutkových základoch, a to: 1.) sťažnosť pánov C. a F.. H. na jej postup; 2) zistený a potvrdený únik bankového tajomstva navrhovateľkou, keď dňa 18.06.2012 neoprávnene a bez služobnej potreby zaslala v mailovej komunikácii odpoveď ombudsmana SLSP na sťažnosť klienta tretej osobe, primátorovi mesta Trenčianske Teplice P.. V. V..

V odpovedi na výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.11.2012 navrhovateľka uviedla, že jej úlohou v banke odporcu bolo okrem iného ponúkať a predávať komplexné produkty a služby z oblasti financovania, plniť obchodný plán stanovený SPORO centrom bývania, monitorovať región a vyhľadávať nových klientov s cieľom získať klientov z nových developerských projektov. Nikdy na žiadne účty nevstupovala bez obchodného podkladu, nikdy nezneužila vstup do informačných systémov banky a nikdy si bez dôvodu neprezerala účty klientov, a preto konania uvádzané ako dôvody vo výpovedi z pracovného pomeru jej nikdy neboli preukázané. Rovnako odmietla, že by jej konaním došlo k úniku bankového tajomstva spôsobom definovaným , ako aj k porušeniu o ochrane osobných údajov. Z týchto dôvodov trvala na pracovnom pomere v zmysle jej pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.1995.

Odporca v reakcii na list navrhovateľky zo dňa 26.11.2012 uviedol, že výpoveď považuje za platnú a danú v súlade s príslušnými ustanoveniami s tým, že jej pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, t.j. dňom 30.11.2012.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.04.2013 namietla, že výpoveď daná navrhovateľke 04.09.2012 jej bola daná po uplynutí prekluzívnej 2 - mesačnej lehoty odo dňa, kedy sa odporca v oboch prípadoch skutkovo vymedzených vo výpovedi dozvedel o dôvode porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Za moment, kedy sa odporca dozvedel o prvom skutku, pre ktorý dal navrhovateľke výpoveď považuje moment, kedy sa odporca dozvedel o obsahu záverečnej správy, kde bol uvedený dôvod výpovede.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2014 uviedla, že odporca sa o prvom skutkovom dôvode, ktorý mal podľa odporcu založiť skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou, preukázateľne a jednoznačne dozvedel vo februári 2012, čo vyplýva z toho, že 21.02.2012 podal klient odporcu, označovaný ním ako pán X, žiadosť o prešetrenie jeho sťažnosti pre dôvodné podozrenie z úniku informácií o finančnej transakcii na jeho účte, konkrétne o finančný prevod vo výške 1.000,- Eur, ktoré boli poukázané odporcom označenému pánovi Y. Na základe predmetnej sťažnosti uskutočnila ombudsmanka odporcu interné šetrenie, o výsledku ktorého informovala pána X listom zo dňa 19.03.2012. Výsledok predmetného šetrenia bol negatívny, t. j. nepotvrdil zo strany navrhovateľky únik informácií, tvoriacich predmet bankového tajomstva odporcu. K začatiu plynutia 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty došlo vo februári 2012 a výpoveď bola navrhovateľke doručená až 25.09.2012, po uplynutí takmer piatich mesiacov. V prípade druhého skutkového dôvodu uvádzaného vo výpovedi, a to, že dňa 18.06.2012 neoprávnene a bez služobnej potreby zaslala v mailovej komunikácii odpoveď ombudsmana SLSP na sťažnosť klienta tretej osobe, primátorovi mesta Trenčianske Teplice P.. V. Škultétymu, čo sa odporca jednoznačne a preukázateľne dozvedel už XX.XX.XXXX, keď jej dňa 17.07.2012 o 08.27 hod. zamestnanec odporcu p. D. A., ktorý vykonával šetrenie v zmysle záverečnej správy, zaslal e - mail, ktorým ju požiadal o vysvetlenie 2. skutkového dôvodu uvedeného vo výpovedi. V ten istý deň zároveň vysvetlila elektronické zaslanie predmetnej odpovede ombudsmana tretej osobe aj svojmu priamemu nadriadenému F.. F. P., regionálnemiu manažérovi Q. bývania Trenčín, pánovi F.. P. P., riaditeľovi Odboru riadenia retailového predaja Región Trenčín. Preto nemá žiadnu oporu v zákone, že až zaslaním Záverečnej správy dňa 27.07.2012 od pána D. A. príslušným vedúcim útvarom odporcu začala odporcovi plynúť prekluzívna lehota, pretože jej priamy nadriadený sa o tejto právnej skutočnosti (skutkovom dôvode zaklkadajúcom jeho výpoveď), dozvedel už z predmetného e - mailu, doručeného 17.07.2012. Interné šetrenie odporcu zhrnuté v Záverečnej správe, vykonané tým istým zamestnancom odporcu pánom D. A., neobsahuje žiadne nové právne skutočnosti ako tie, ktoré boli predmetom tejto vzájomnej e - mailovej komunikácie. Aj pri druhom skutkovom dôvode výpovede došlo k začatiu plynutia prekluzívnej lehoty 17.07.2012 a k doručeniu výpovede navrhovateľke až 25.09.2012, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na uplatnenie tohto práva.

Podľa odporcu začala subjektívna lehota pre podanie výpovede plynúť 27.07.2012, kedy pán D. A. e - mailom informoval odporcu - členov štatutárneho orgánu a zamestnancov poverených právnymi úkonmi v pracovnoprávnej oblasti o výsledkoch šetrenia, a tým aj o dôvodoch výpovede. Pretože výpoveď bola doručená dňa 25.09.2012 je nepochybné, že subjektívna dvojmesačná lehota bola dodržaná. Tvrdenia navrhovateľky o vydržaní lehoty nie sú podľa odporcu podložené žiadnym dôkazom. Navrhovateľka neuviedla, odkedy by sa podľa jej názoru mala subjektívna lehota počítať, a preto bez ďalšieho by ani súd nemohol počítaním lehôt dospieť k záveru o nedodržaní lehoty.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v spoločnosti odporcu pracovala od 01.05.1995, naposledy na funkcii poradca senior, špecifickej funkcii v tzv. SCB (Sporocentrum bývania) zaoberajúcom sa hypotekárnymi úvermi, ale v náplni práce mala komplexný predaj všetkých bankových produktov, ako aj predaj produktov od dcérskych spoločností. V deň doručenia výpovede, t. j. 25.09.2012, ráno o 09,00 hod., prišli do ich pobočky zástupcovia banky z Bratislavy a navrhovateľka bola predvolaná do kancelárie regionálneho riaditeľa D.. P. P.. Bolo jej jasné, že ide o vyšetrovanie, ktoré sa voči jej osobe viedlo už od marca 2012. Najprv jej ponúkli na podpis dohodu o skončení pracovného pomeru, tú odmietla podpísať s tým, že ak by ju podpísala, bolo by jasné, že s jej obsahom súhlasí a nebude sa môcť brániť. Preto po odmietnutí podpisu dohody dostala výpoveď, ktorú mali rovnako pripravenú a podpísala jej prevzatie, čo potvrdila svojím podpisom. Skutočnosť, že je výpoveď datovaná dňom 04.09.2012, si pri podpise výpovede ani nevšimla. Koncom augusta čerpala dovolenku a aj po výpovedi ďalší mesiac pracovala pre odporcu a normálne vybavovala klientov, neboli jej odobraté žiadne vstupy a oprávnenia. V súčasnosti je nezamestnaná, pretože i pri uchádzaní sa o iné zamestnanie netají skutočnosť, že je s odporcom v súdnom spore, v prípade úspechu by sa do práce chcela vrátiť. V súvislosti s odmenami, ktoré dostávali na ich oddelení kvartálne za splnenie plánu si nepamätala, či odmeny dostala v marci, ale s určitosťou uviedla, že v júni nie a ostatní pracovníci áno. Počas trvania jej pracovného pomeru u odporcu jej nikdy neboli vyčítané žiadne nedostatky v práci, ani ústne ani písomne.

Právny stav veci:

Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa ods. 4 tohoto zákonného ustanovenia, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa ust. , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Skutkové a právne zhrnutie:

Navrhovateľka dňa 25.09.2012 osobne prevzala výpoveď z pracovného pomeru, danú jej podľa ust. , založenú na týchto dvoch skutkových dôvodoch, a to: 1.) klient banky D. C. podal dňa 21.02.2012 žiadosť o prešetrenie jeho sťažnosti pre dôvodné podozrenie z úniku informácii o finančnej transakcii na jeho účte, išlo o finančný prevod vo výške 1.000,- Eur, ktoré boli poukázané F.. J. H., pričom sťažovateľ podozrieval z úniku informácii navrhovateľku. Dňa 07.06.2012 bol v denníku Plus jeden deň uverejnený článok, v ktorom primátor Trenčianskych Teplíc obviňuje pána H. z prijatia úplatku vo výške 1.000,- Eur od pána C., ktorému mal poukázať na účet. Dňa 15.06.2012 podal klient F.. J. H. žiadosť o prešetrenie úniku informácii o obratoch na jeho súkromnom účte, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu zastupuje ako poslankyňa mestského zastupiteľstva rovnakú politickú stranu ako primátor Trenčianskych Teplíc, a preto sa sťažovateľ domnieval, že za únikom bankového tajomstva stojí navrhovateľka. V tejto súvislosti bol preverený vstup zamestnancov odporcu na účty pána D. C. a J. H.. Vykonaným šetrením bolo zistené, že dňa 29.11.2011 navrhovateľka vstúpila na účet pána C. bez obchodného podkladu, t.j. neoprávnene, prehľad obratov nad účtom bol spustený o 07.45 hod. a vstup na účet bol ukončený o 08.14 hod., pričom bolo zistené, že na účty navrhovateľka vstupovala nie v poradí, v akom sa štandardne zobrazujú, ale v poradí, v akom prebehla transakcia. Týmto svojím konaním navrhovateľka podľa odporcu zneužila vstup do informačných systémov banky, najmä bezdôvodné prezeranie účtov klientov SLSP; 2.) skutkový dôvod: v rámci šetrenia banky bol zistený a potvrdený únik bankového tajomstva,

ktorého sa navrhovateľka dopustila tým, že dňa 18.06.2012 neoprávnene a bez služobnej potreby zaslala v mailovej komunikácii odpoveď ombudsmana SLSP na sťažnosť klienta tretej osobe, primátorovi mesta Trenčianske Teplice P.. V. V., čím z jej strany došlo k porušeniu bankového tajomstva podľa o bankách a k porušeniu o ochrane osobných údajov. Týmto konaním porušila navrhovateľka ustanovenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.1995, článok XI. Práva a povinnosti zamestnanca; článok XII. Ochrana informácii zamestnávateľa a lojalita zamestnanca voči zamestnávateľovi; Pracovný poriadok odporcu článok 7.1; článok 8.6: Globálny kódex bod 3.; interný predpis odporcu - prevádzka elektronickej pošty a napokon ustanovenia a a , ustanovenie o bankách. V zmysle článku 8 Pracovného poriadku odporcu, bod 8.6, bolo jej konanie vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím vznikol výpovedný dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia .

Navrhovateľka podala návrh na súd v súlade s citovaným ust. včas, podľa podacej pečiatky súdu dňa 31.01.2103, keď jej pracovný pomer u odporcu podľa výpovede skončil uplynutím 2

- mesačnej výpovednej doby, t. j. k 30.11.2012.

Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou preklúzie práva podať výpoveď, ktorú v konaní uplatnila navrhovateľka, tvrdiac, že pri oboch skutkových dôvodoch uvedených vo výpovedi odporcu bola jej táto doručením dňa 25.09.2012, daná po uplynutí prekluzívnej 2 - mesačnej lehoty uvedenej v ust. .

Súd sa preto zaoberal skúmaním dôvodnosti podanej námietky, pretože v prípade, ak by ju vyhodnotil ako opodstatnenú, nebolo by z dôvodu hospodárnosti potrebné ďalšie dokazovanie.

V prípade 1.) skutkového dôvodu, na základe ktorého bola daná navrhovateľke výpoveď, a to na základe dvoch sťažností klientov banky, žiadosť o prešetrenie sťažnosti p. D. C. zo dňa 21.02.2012 pre dôvodné podozrenie z úniku informácii o finančnej transakcii na jeho účte a žiadosť o prešetrenie úniku informácii o obratoch na súkromnom účte F.. J. H. zo dňa 15.06.2012; na základe ktorých prebehlo interné vyšetrovanie bankovou ombudsmankou už na základe prvej sťažnosti zo dňa 21.02.2012 s negatívnym záverom voči navrhovateľke, t.j., že šetrenie nepotvrdilo zo strany navrhovatelky únik informácií, tvoriacich predmet bankového tajomstva odporcu. V tomto prípade, ak by sme aj vychádzali z dátumu neskoršej sťažnosti pri prvom skutkovom základe výpovede zo dňa 15.06.2012, lehota na podanie výpovede navrhovateľke by začala odporcovi ako zamestnávateľovi plynúť 16.06.2012 a márne uplynula dňom 16.08.2012.

Pri 2.) skutkovom základe, že navrhovateľka dňa 18.06.2012 neoprávnene a bez služobnej potreby zaslala v mailovej komunikácii odpoveď ombudsmana SLSP na sťažnosť klienta tretej osobe, primátorovi mesta Trenčianske Teplice P.. V. V.; sa odporca podľa jeho tvrdenia s určitosťou dozvedel až z obsahu Záverečnej správy D. A. zo dňa zo dňa 27.07.2012, ktorý bol ako pracovník odboru banky odporcu Finančné podvody a Compliance poverený prešetrením sťažnosti voči navrhovateľke, s čím nemožno súhlasiť. Pri tak výnimočne uplatňovanom spôsobe skončenia pracovného pomeru, akou danie výpovede zamestnancovi v zmysle citovaného ustanovenia nesporne je, je potrebné citlivo zvažovať a podľa okolností jednotlivého prípadu dôsledne skúmať deň, kedy mal odporca ako zamestnávateľ vo svojej dispozícii informáciu, spôsobilú založiť skutkový základ pre výpoveď z pracovného pomeru. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý deň, kedy zamestnávateľ, a teda buď priamy nadriadený dotknutého zamestnanca, alebo v štruktúre riadenia vyšší nadriadený, získa vedomosť, že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod k výpovedi. V danom prípade táto lehota začala plynúť už 19.06.2012, teda deň nasledujúci po dni 18.06.2012, kedy navrhovateľka mailom zaslala predmetnú informáciu o správe ombudsmanky tretej osobe, keď túto skutočnosť mohol a mal odporca zistiť v rámci ďalšieho šetrenia vykonávaného p. D. A. na základe sťažnosti F.. H. zo dňa 15.06.2012, a podľa súdu márne uplynula 19.08.2012. I keby sme pripustili neskoršiu interpretáciu začiatku plynutia lehoty, t. j. od 18.07.2012, keď sa v rámci šetrenia prípadu o zaslaní mailu tretej osobe a dôvodoch navrhovateľky, ktoré ju k tomuto viedli, dozvedel interný pracovník banky vykonávajúci šetrenie postupu navrhovateľky pán D. A. dňa 17.07.2012, čo nesporne vyplýva z obsahu mailovej komunikácie medzi ním a navrhovateľkou, ktorý sa jej v rámci šetrenia na dôvody prešetrovaného postupu e - mailom dotazoval, na čo mu aj navrhovateľka v ten istý deň 17.07.2012 bezodkladne odpovedala. V ten istý deň, t. j. 17.07.2012, vysvetlila svoj postup aj

svojmu priamemu nadriadenému F.. F. P., regionálnemu manažérovi, ako i F.. P. P., riaditeľovi odboru riadenia retailového predaja región Trenčín. Preto ak táto lehota začala plynúť 18.07.2012, márne uplynula 18.09.2012, a preto keď odporca dal navrhovateľke výpoveď 25.09.2012, urobil tak v oboch skutkových prípadoch uvedených vo výpovedi po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty. Súd nemôže prihliadať na obranu odporcu, že oficiálne výsledky mu boli známe až na základe Záverečnej správy o výsledku kontroly zo dňa 27.07.2012, pretože v takom prípade by pripustil výklad, že by zamestnávateľ mohol svoje dôvody, ako naložiť so zisteniami teoreticky zakladajúcimi dôvod výpovede, odkladať na bližšie neurčenú dobu, použiť ich svojvoľne a nepredvídateľne. Zákon ukladá zamestnávateľovi túto 2 - mesačnú lehotu sankcionovanú preklúziou zámerne, aby v prípade podozrenia na postup zamestnanca súvisiaci s hrubým porušením pracovnej disciplíny konal a vec riešil bezodkladne a na druhej strane, aby ani zamestnanec nezotrvával na pracovisku v tiesnivej atmosfére neistoty riešenia jeho veci a spôsobe, ako zamestnávateľ so svojimi zisteniami naloží, a to vopred neurčitý čas. V danej veci bolo podľa súdu najneskôr dňa 17.07.2012 bez akýchkoľvek pochybností jasné, že ak sa odporca ako zamestnávateľ rozhodol dať navrhovateľke výpoveď z dôvodu zaslania mailu tretej osobe, čo kvalifikoval ako porušenie bankového tajomstva, nemusel vôbec s rozhodnutím čakať na obsah Záverečnej správy zo dňa 27.07.2012, pretože podstatnú informáciu zakladajúcu dôvod výpovede mal pracovník kontrolného oddelenia odporcu a obaja nadriadení navrhovateľky k dispozícii už dňa 17.07.2012. Ak by však aj počkal na obsah záverečnej správy, mohol konať po oboznámení sa s jej závermi bezodkladne. Ak však navrhovateľke dal výpoveď až dňa 25.09.2012, deň doručenia výpovede nebol medzi účastníkmi sporný, stalo sa tak až po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty. Súd preto bez ďalšieho dokazovania, najmä z dôvodu hospodárnosti konania, keď pri skúmaní formálnych náležitostí výpovede dospel k záveru, že podmienka platnosti výpovede v zmysle citovaného ust. nebola splnená, návrhu v plnom rozsahu vyhovel a určil, že výpoveď odporcu zo dňa 04.09.2012, doručená navrhovateľke dňa 25.09.2012, je neplatná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ust. , keď súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Súd priznal v spore úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %, po právoplatnosti tohto rozsudku bude uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ) . postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ) .