Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-73-2014.pdf
PDF · 78.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/73/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Národní muzeum, príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry Českej republiky, so sídlom Praha 1,Václavské nám. 68, 115 79 Česká republika, IČ: 000 23272, zast. Mgr. Alexandra Mlíková, advokátka z Advokátní kanceláře Nipl, Žák, Slavíček, Jaroš & spol., so sídom Praha 4, Na Pankráci 11, 140 00 proti povinnému: Jozef Petráš - Stamont, s miestom podnikania Praha 9 - Horní Počernice, Střelecká 1740, 193 00 Česká republika, IČ: 649 08 011, bytom M., pre vymoženie 300.000 Kč s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2013, č. k. 9Ercud/12/2013-9, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na články 33 ods. 1, 38 ods. 1, 53 ods. 2, 54, 55 a 57 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ,,nariadenie Rady č. 44/2001“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 06.11.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, a to Rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 9, č.k. 99C/365/2012 zo dňa 29. července 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013 a vykonateľnosť dňa 04.09.2013. Predmetom exekúcie podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny vo výške 300.000 Kč s príslušenstvom. Dňa 12.12.2013 doručil súdny exekútor JUDr. Zora Ferdinandy žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú zdôvodnil priloženým exekučným titulom a návrhom oprávneného. Súd prvého stupňa konštatoval, že pre rozhodnutie týkajúce sa tejto veci je potrebné vychádzať z nariadenia Rady č. 44/2001, ktoré v tejto oblasti predstavuje všeobecne záväzný a v každom členskom štáte Európskej únie priamo aplikovateľný prameň komunitárneho práva. Zastával názor, že z ustanovení nariadenia Rady č. 44/2001 vyplýva, že vyhlásenie rozhodnutia členského štátu za vykonateľné je podmienkou uskutočnenia vykonávacieho konania, a tak toto štádium musí vždy samostatnému vykonávaciemu konaniu predchádzať. Rozsudok vydaný v členskom štáte sa v zmysle uvedeného nariadenia uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Vyhlásenie o uznaní sa uskutočňuje na základe návrhu, pričom rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí. K návrhu je potrebné predložiť osvedčenie o pravosti, prípadne overený preklad listín, ak to súd alebo príslušný orgán požiada. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že bez uskutočnenia požadovaného uznávacieho konania nie je rozsudok členského štátu, na ktorý sa vťahuje predmetné nariadenie, spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že na podklade rozsudku Českej republiky bez toho, aby prebehlo konanie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade konanie o takomto návrhu absentuje, i keď z časového, ako aj logického hľadiska by malo vykonávaciemu konaniu predchádzať. Oprávnený žiadny návrh na uznanie nepodal a ani uznanie rozsudku nijakým spôsobom neodôvodnil. V žiadnom prípade nemožno v týchto situáciách uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo
dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia vydaním poverenia. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že súdny exekútor nemal vo veci konať a nemal ani podávať žiadosť o udelenie poverenia, pokým mu navrhovateľ nepredložil rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predložený rozsudok členského štátu vzhľadom na absenciu vyhlásenia jeho vykonateľnosti v osobitnom návrhovom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia s nariadením Rady č. 44/2001, ktoré má prednosť pred zákonom (Exekučný poriadok), súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povoľuje. Zastával názor, že je možné, aby súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd tejto žiadosti vyhovel, nakoľko boli splnené všetky náležitosti pre nariadenie exekúcie. Oprávnený podal riadny návrh na vykonanie exekúcie, obsahujúci všetky náležitosti, predložil vykonateľné rozhodnutie Obvodného súdu pre Prahu 9 v riadnej forme s potvrdením o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.
Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 od. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Zora Ferdinandy podaním došlým Okresnému súdu Prievidza dňa 12.12.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 06.11.2013, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 08.11.2013, pričom ako exekučný titul bol oprávneným predložený rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 9, č.k. 99 C 365/2012-39 zo dňa 29.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013 a vykonateľnosť dňa 04.09.2013.
S prihliadnutím na predložený rozsudok obvodného súdu Českej republiky, ktorý má byť exekučným titulom v danej veci, je nepochybné, že na uznanie a výkon predmetného rozhodnutia sa použije právny režim Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („nariadenie Rady č. 44/2001“), ktoré je potrebné v danej veci aplikovať priamo a prednostne, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika ako aj Česká republika sú od 01.05.2004 členskými štátmi Európskej únie.
Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001 rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.
Podľa článku 41 nariadenia Rady č. 44/2001 rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.
Podľa článku 42 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001 rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.
Podľa článku 42 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený.
Podľa článku 43 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001 proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd uvádza, že priznanie právnych účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má zásadne dve štádiá. Prvým štádiom je tzv. „nostrifikačné“ štádium (rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon, resp. exekúcia takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia.
Prvé štádium je nadstavbou bežných vnútroštátnych noriem a riadi sa normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách ES/EÚ, medzinárodných zmluvách a v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, pričom prvé dva uvedené pramene práva majú prednosť pred zákonom. Druhé štádium, štádium vlastného výkonu, sa tradične riadi „všeobecnými“ vnútroštátnymi normami. Len čo sa cudzie rozhodnutie nostrifikovalo, stáva sa rovnocenným rozhodnutím s rozhodnutím domácim a vykonáva sa podľa rovnakých noriem a rovnakým spôsobom. Výnimočne sa uvedené dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy medzinárodného práva súkromného nevyžadujú uskutočnenie samostatného prvého štádia, t.j. nevyžadujú osobitné rozhodnutie o uznaní, neumožňujú proti uznaniu namietať alebo nevyžadujú vyhlásenie cudzieho rozhodnutie za vykonateľné. Ak však normy medzinárodného práva súkromného medzistupeň formou nostrifikácie vyžadujú, musí toto štádium vždy predchádzať vlastnému vykonávaciemu konaniu. V takých prípadoch nemožno obe štádiá spájať, či zmiešavať.
Uvádzané nariadenie Rady č. 44/2001 vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania, resp. exekúcie vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v danom členskom štáte. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania, resp. exekúcie. Vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu tak musí byť už súčasťou listín predkladaných exekučnému súdu podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. V posudzovanom prípade však vyhlásenie o vykonateľnosti rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 9 na území Slovenskej republiky absentuje.
Z uvedeného vyplýva, že ak súdny exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje predmetné nariadenie Rady č. 44/2001, nemôže vo veci konať (ide o vadu návrhu), kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Toto rozhodnutie slovenského súdu treba považovať aj za listinu podľa osobitného predpisu, na ktorú odkazuje § 39 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže nariadenie Rady č. 44/2001 stanovuje ako podmienku vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia jeho vyhlásenie za vykonateľné. Z tohto dôvodu aj Príloha II citovaného nariadenia uvádza ako orgány, na ktoré sa návrh na vyhlásenie vykonateľnosti podáva, výlučne okresné súdy a neuvádza súdnych exekútorov, pretože exekútori nemajú na vykonanie tohto konania právomoc.
V prípade, že súdny exekútor takto nepostupuje, ale návrh príjme a predloží súdu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, súd v rámci preskúmania podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku musí v takomto prípade návrh zamietnuť, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom, resp. s citovaným nariadením, nakoľko nejde o spôsobilý exekučný titul z dôvodu, že cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené za vykonateľné v Slovenskej republike.
V prípade, že normy medzinárodného práva súkromného upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné konanie (tak ako je to v posudzovanom prípade), nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa nevykonalo nostrifikačné konanie. V žiadnom prípade nemožno v týchto situáciách napríklad uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia, napríklad vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4 Exekučného poriadku).
Postup výlučne podľa Exekučného poriadku vrátane všetkých ustanovení, ktoré odkazujú na cudzie rozhodnutie (§ 42 ods. 4, resp. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku), prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, v ktorých sa samostatné nostrifikačné konanie nevyžaduje, čo však nebol daný prípad.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak postup súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že predložený rozsudok členského štátu (Českej republiky) nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, z dôvodu absencie vyhlásenia jeho vykonateľnosti v osobitnom návrhovom konaní, bol preto správny a odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .