Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., L. E. XXX/XX a C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., T. G. C. XX, t.č. V. O., X., P. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa zo dňa 20. januára 2014, č. k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zvýšení výživného m e n í tak, že zvyšuje výživné otca C. Y. na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk) mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2013, ktoré bude otec povinný platiť k rukám matky S. T. vždy do 15. dňa v mesiaci.

V časti výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -16 zo dňa 25. 07. 2007 v časti o výživnom na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné na maloletého zvýšil zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk) mesačne na sumu 75,- eur mesačne počnúc od 01. 09. 2013. Zročné výživné na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 v sume 142,65 eura určil otcovi splácať po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že matka sa podaným návrhom zo dňa 28. 06. 2013 domáhala zvýšenia výživného na mal. P. T. zo sumy 46,47 eura na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý navštevuje Základnú školu v obci Y. a okrem bežných potrieb spätých s návštevou základnej školy a potrieb súvisiacich so zabezpečením potrebného oblečenia, stravy a obuvi, má mimoriadne potreby v súvislosti so zabezpečením potrebných liekov (Aerius 12,- eur mesačne, Sinupret 7,- eur mesačne), odôvodnených jeho zhoršeným zdravotným stavom, nakoľko má nábeh na astmu. Ďalej matka uviedla, že maloletý mal brať aj dýchacie spreje, ktoré neberie, pretože sú drahé. Zároveň zdôraznila, že keď bol mal. P. malý, mal problém so šľachami, a preto musí mať kvalitné topánky. Okrem toho dieťa navštevuje aj psychológa, pretože ťažko znáša nezáujem zo strany otca. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril v tom smere, že so zvýšením výživného na 150,- eur mesačne nesúhlasí, nakoľko jeho príjmy a výdavky sú neprimerane vysoké, súhlasil so zvýšením výživného na sumu 60,- eur mesačne. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok, pracuje ako skladník, jeho čistý mesačný príjem je 15.000,- Kč a žije v podnájme, za ktorý

platí 7.000,- Kč. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšenie výživného na 80,- eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že pokiaľ ide o matku, tá je bez pracovného pomeru, poberá dávku a príspevok v sume 21,83 eura mesačne od 01. 12. 2003, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti, pričom na maloletú dostáva náhradné výživné za otca od štátu v sume 70,- eur mesačne. Nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, býva s rodičmi v babkinom dome, ktorý sčasti vyhorel. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, jeho priemerný mesačný príjem je 14.919,80 Kč, t.j. 541,61 eura, inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho výdavky na bývanie dosahujú 7.000,- Kč. Vzhľadom na vyššie uvedené osobné a zárobkové možnosti rodičov, ako aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého P. prvostupňový súd zvýšil výživné zo sumy 1.400,- Sk (46,47 eura) mesačne na sumu 75,- eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynula doba šiestich rokov. Zároveň prihliadol na zvýšené náklady maloletého spočívajúce v návšteve základnej školy, ako aj na mimoriadne potreby v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, ako i náklady súvisiace s návštevou psychológa. Podľa názoru súdu otec je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý predstavuje sumu 14.919,80 Kč, t.j. 541,61 eura. Poznamenal, že otcovi po uhradení zvýšenej sumy výživného 75,- eur, zostane 466,61 eura, čo je o 343,52 viac ako činí jeho životné minimum. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že otcovi maloletého zostane po úhrade výživného dostatočná suma na svoju vlastnú výživu a úhradu životných nákladov. Ďalej súd uviedol, že zvýšením výživného od 01. 09. 2013, t.j. od nástupu maloletého do ďalšieho ročníka základnej školy, vznikol otcovi nedoplatok za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 spolu v sume 142,65 eura, ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur mesačne ( ) jednak s poukazom na to, aby nedošlo k ohrozeniu životného minima otca, ako aj s prihliadnutím na včasné uspokojenie potrieb maloletého. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že napadnutý rozsudok je právne irelevantný, nakoľko súd nepostupoval v intenciách ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine a neprihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Namietala, že zárobkové pomery platiteľa výživného nezodpovedajú tej skutočnosti, že by výška výživného v sume 75,- eur bola dostatočná. Príjem otca je neprimerane vysoký, vzhľadom na súdom určenú výšku výživného. Zároveň uviedla, že v pôvodnom návrhu požadovala zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého ako aj v súvislosti so samotnými výdavkami spojenými s návštevou základnej školy. Súd prvého stupňa neprihliadol ani na kolíznou opatrovníčkou odporúčanú sumu určenia (zvýšenia) výživného vo výške 80,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, pričom Krajskému súdu v Nitre navrhol zvýšiť výživné s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako aj na osobné a zárobkové možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov. Zdôraznil, že od posledného rozhodovania o výživnom na maloletého P., t.j. dňa 25. 09. 2007, došlo k zvýšeniu potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky, vzrástli výdavky na stravné, ošatenie a školské potreby. Zároveň uviedol, že maloletý má okrem bežných potrieb aj mimoriadne potreby súvisiace so zdravotným stavom a výdavkami na lieky. Poukázal na to, že otec maloletého sa písomne vyjadril, že súhlasil so zvýšením výživného na sumu 60,- eur. Záverom kolízny opatrovník označil návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa , a a dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti výroku o zvýšení výživného podľa zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania v zmysle zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne

ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac, súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Odvolací súd mal preskúmaním spisového materiálu za preukázané, že u maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX, v čase od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -16 zo dňa 25. 07. 2007, ktorým bolo určené výživné v sume 1.400,- Sk (46,47 eura), došlo u maloletého k relevantnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu napadnutého rozsudku tkvejúcu v tom, že odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca C. Y. na maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 46,47 eura (1.400,- Sk) mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2013, tak táto bola determinovaná jednak zmenou životných nákladov maloletého, ktoré sú spojené s jeho návštevou základnej školy, ako aj s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav, a jednak i so zvýšením životnej úrovne na strane otca. Odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím viac ako 6-ročného obdobia na strane maloletého k prirodzenému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i najmä v súvislosti s jeho zapojením sa do vzdelávacieho procesu na základnej škole. Životné náklady maloletého tak bezpochyby výrazne vzrástli, pričom tieto skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane otca taktiež došlo k podstatnej zmene, ktorá sa prejavila v jeho zárobkových a majetkových pomeroch, keď od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k nárastu jeho príjmu o cca 200 eur mesačne (otec v čase poslednej úpravy dosahoval netto príjem 10.290,- Sk = 341,56 eura) a súčasná výška jeho netto príjmu dosahovaná v Českej republike (14.919,80 Kč = 541,61 eura) mu umožňuje, aby platil zvýšené výživné na maloletého P. v sume 90,- eur mesačne, pretože matka má podstatne zvýšené náklady na toto dieťa spojené predovšetkým so zabezpečením liekov v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom ako aj so zabezpečením kvalitnej obuvi maloletého kvôli problémom so šľachami. Navyše je potrebné dodať, že otec ani v konaní pred prvostupňovým ani v konaní pred odvolacím súdom relevantným dôkazom nepreukázal bytové výdavky spojené s platením nájomného v sume 7.000,- Kč mesačne. Odvolací súd pri určení výšky výživného na maloletého zohľadnil i výšku výživného odporúčanú kolíznym opatrovníkom v sume 80,- eur, ktorý relevantne zhodnotil výdavky maloletého. Životné náklady maloletého tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Pri akceptovaní vyššie uvedených skutočností, ako aj ďalšej vyživovacej povinnosti matky pri výchove a osobnej starostlivosti o maloletú L. T., nar. XX. XX. XXXX, s prihliadnutím jednak na odôvodnené potreby maloletého a jednak na platobnú schopnosť otca, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k tomu záveru, že otec maloletého P., C. Y., je schopný prispievať výživným na maloletého P. v sume 90,- eur mesačne odo dňa nastalej zmeny pomerov (od 01. 09. 2013). V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že výživné v sume 90,- eur je otec maloletého schopný platiť na výživu svojho syna matke, bez toho, aby došlo k podstatnému ohrozeniu jeho životnej úrovne. Pokiaľ ide o platenie výživného, odvolací súd zdôrazňuje, že otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že výživné na maloleté dieťa má jednoznačnú prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine), pričom aj maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Pokiaľ sa jedná o výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa zročného výživného za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 v sume 142,65 eura, ktoré bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach 15,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, odvolací súd predmetný výrok, rovnako ako aj výrok o náhrade trov konania zrušil v zmysle a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nemal prehľad o platení výživného zo strany otca za obdobie od 01. 02. 2014 do vyhlásenia tohto rozsudku (06. 08. 2004). V súvislosti s určením zročného výživného za obdobie od 01. 09. 2013 až do vyhlásenia prvostupňového rozsudku o zročnom výživnom bude zo strany súdu vzatý zreteľ na platby výživného realizované otcom do rúk matky za toto

obdobie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.