Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_13Er-349-2009.pdf
PDF · 67.34 KB
Case nature
Subarea
13Er/349/2009
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: B. T., H.. X.X.XXXX, C. Z. XXX, proti povinnému: P. K., H.. X.X.XXXX, C. M. L. X, K. S., o vymoženie 766,27 eur a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Trovy exekúcie vo výške 2,19 eur znáša súd.
Súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík je povinný v r á t i ť Okresnému súdu Komárno z poskytnutého preddavku na náhradu odmeny a hotových výdavkov vo výške 76,70 eur sumu 74,51 eur, a to poukázaním na účet Okresného súdu Komárno IBAN: SK06 8180 0000 0070 0015 9785, VS: 4211476223, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18.6.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, ktorého nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík (EX 10116/2009).
2. Prípisom zo dňa 22.2.2022 súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil stav exekúcie. Dňa 16.3.2022 súdny exekútor súdu elektronicky oznámil, že povinný je nezamestnaný, resp. pracuje v Maďarsku. Súd opätovne vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil celkový stav exekúcie, t.j. koľko sa podarilo vymôcť doposiaľ, majetkové pomery povinnej a iné skutočnosti závažné pre ďalšie vedenie exekúcie. Súdny exekútor na výzvu súdu nereagoval, preto súd ďalším prípisom súdneho exekútora žiadal, aby súdu oznámil, či povinný vôbec disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Súdny exekútor dňa 25.1.2023 elektronicky oznámil, že účastníci konania s ním nekomunikujú a povinný nie je vedený v Sociálnej poisťovni. Súdny exekútor zároveň súdu doručil vyúčtovanie odmeny a trov exekúcie vo výške 87,60 eur, z ktorých už bolo uhradených 85,41 eur, preto zostatok na úhradu predstavuje 2,19 eur.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Súd po prijatí správ súdneho exekútora sám zisťoval pomery povinného, pričom lustráciou pobytu, majetku a príjmu povinného v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný od začiatku exekúcie nebol evidovaný ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, jeho pobyt nie je známy, avšak podľa katastrálneho portálu je povinný evidovaný ako vlastník nehnuteľností v katastrálnom území Svätý Peter v podiele 1/6, ktoré nadobudol z titulu dedenia v
roku 1999. Súd preto vyzval súdneho exekútora, aby sa k tomuto majetku povinného vyjadril, najmä aby sa vyjadril, či hodlá realizovať dražbu týchto nehnuteľností, resp. či by jej realizácia bola hospodárna, najmä s ohľadom na možný výťažok a trovy spojené s výkonom dražby. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 3.2.2023 oznámil, že nebude nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného predávať, nakoľko vzhľadom k počtu spoluvlastníkov (11) nie je predpoklad predaja. Súd vzal tiež do úvahy skutočnosť, že i v prípade predaja týchto nehnuteľností (spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 na záhrade a zastavanej ploche a nádvorí celkovo o výmere 7 árov) by sa ako prvé museli z dosiahnutého výťažku uspokojiť trovy exekúcie vrátane trov dražby, z ktorého pohľadu by bol predaj nehnuteľností ako jediného majetku povinného nehospodárny a neviedol by k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že sú splnené dôvody, pre ktoré je potrebné postupovať v súlade § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 a exekúciu prvým výrokom tohto uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013 Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP v znení účinnom do 31.10.2013 Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
6. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvým výrokom exekúciu zastavil, v súlade s § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013 bolo potrebné rozhodnúť i o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom bola nemajetnosť povinného, trovy exekúcie v tomto prípade podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 znáša súd.
Preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdu zo strany súdneho exekútora dospel súd k záveru, že tieto boli vyúčtované v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017 a pozostávajú z odmeny 67,80 eur (20% z uhradenej sumy 283 eur) podľa § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky, z hotových výdavkov vo výške 19,80 eur titulom poštovného podľa § 22 citovanej vyhlášky s tým, že uvedené sumy zahŕňajú 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa druhej vety § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013.
V súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov vo vyúčtovanej výške 87,60 eur, z ktorej si súdny exekútor už vymohol čiastku 85,41 eur. Zostatok na úhradu preto predstavuje suma 2,19 eur, ktorú znáša súd. Nakoľko súdnemu exekútorovi bol súdom vopred poukázaný preddavok na náhradu odmeny a hotových výdavkov vo výške 76,70 eur dňa 3.1.2013, súd uložil súdnemu exekútorovi, aby z poskytnutého preddavku na odmenu a trovy exekúcie vo výške 76,70 eur vrátil sumu 74,51 eur s tým, že rozdiel vo výške 2,19 eur patrí súdnemu exekútorovi ako rozdiel skutočných trov exekúcie a sumy, ktorú vymohol exekútor počas exekúcie.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 2. výroku a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).