Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12T-111-2014.pdf
PDF · 134.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a prísediacich O.. V. M. a L.. O. U. na hlavnom pojednávaní dňa 06. augusta 2014 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1./ ml. O. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., okr. Vranov nad Topľou, trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave na výkon väzby Prešov,
2./ ml. A. O., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave na výkon väzby Prešov,
3./ ml. O. Š., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave na výkon väzby Prešov,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
dňa 14.02.2014 v čase okolo 18:00 hod. v obci Z., okr. Vranov nad Topľou, na križovatke ulíc W. a hlavnej cesty, po vzájomnej dohode s mal. O. O.., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. H.., nar. XX.XX.XXXX, mal. N. B.., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. Š.., nar. XX.XX.XXXX, pristúpili k poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX, od ktorého mal. B. U.. pýtal peniaze a mal. O. O.. mu začal prehľadávať vrecká na nohaviciach, na čo im poškodený povedal, že žiadne peniaze nemá, aby ho nechali tak, lebo zavolá políciu mobilným telefónom, ktorý držal v rukách, potom ho zvalili na zem, kde všetci traja obžalovaní spoločne s mal. N. B.. do neho kopali, mal. I. H.. ho udieral rukami a mal. B. Š.. spoločne s mal. O. O.. do neho kopali a udierali rukami po celom tele, až do chvíle, kým na nich z dvora rodinného domu neskríkla svedkyňa W. O., na čo z miesta činu ušli preč smerom k rómskej osade v obci Z., pričom mobilný telefón zn. Samsung GT - E1200, ktorý poškodenému vypadol z ruky po jeho napadnutí, odcudzil obžalovaný ml. A. O., čím takýmto konaním spôsobili V. N. zranenia a to : zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, posun kostných úlomkov na sánke po predchádzajúcej zlomenine, pomliaždenie s odreninou pravej strany tváre, pomliaždenie s odreninou ľavej strany tváre, pomliaždenie s odreninou oboch čelovospánkových oblastí, pomliaždenie pravej strany hrudníka, tržnozmliaždenú ranu palca ľavej ruky s dobou liečenia 45 dní, s čím koreluje doba PN a odcudzením mobilného telefónu spôsobili škodu v sume 18,50 Eur,
t e d a
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l i
spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný ml. O. O.
Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.
Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 ( jedného ) roka.
Obžalovaný ml. A. O.
Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.
Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 ( dvoch) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 05.03.2014 sp.zn. 12 T 215/2013, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Tr. zákona a zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovanými, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Obžalovaný ml. O. Š.
Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 ( troch ) rokov. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona
a/ v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovanými ml. O. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou a ml. A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. č. XXX/XX b/ v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z., W. č. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. c/ v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných ml. O. O., ml. A. O.X. a ml. O. Š. spoločne a nerozdielne z titulu nároku na náhradu škody nahradiť poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z., W. č. XX/XX škodu vo výške 2.415,00 eur ( dvetisícštyristopäťnásť eur ).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil ml. obžalovaným O. O.V., A. O. a ml. O. Š. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Ml. obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že ml. obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a poškodeného V. N., súd vyhlásenie ml. obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutkov ml. obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Na tomto podklade súd rozhodol, že ml. obžalovaní O. O., ml. A. O. a ml. O. Š. sú vinní zo skutku uvedeného v rozsudku, pretože mal za preukázané, že dňa 14.02.2014 po prechádzajúce vzájomnej dohode približne v čase okolo 18.00 hod, spoločne napadli poškodeného V. N. tak, že spolu s ostatnými maloletými páchateľmi uvedenými v skutkovej vete tohto rozsudku po pristúpení k poškodenému, tomuto prehľadali vrecká na oblečení a po zistení, že poškodený nemá pri sebe finančnú hotovosť, ho zvalili na zem, kde ho spoločne kopali a udierali päsťami, pričom v tomto fyzickom útoku na poškodeného V. N. im zabránila až svedkyňa W. O., ktorá na nich skričala, pričom mobilný telefón zn. Samsung GT - E1200, ktorý pri tomto napadnutí poškodenému V. N. vypadol, odcudzil obžalovaný ml. A. O.. Obžalovaní sa pritom vyššie opísaného konania voči poškodenému dopustili z dôvodu, že bol osobou vyššieho veku, pričom už vopred sa dohodli, že prepadnú staršiu osobu. Obžalovaní takýmto konaním zapríčinili poškodenému V. N. zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku, ktoré podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj výsluchu príslušného znalca MUDr. A. S. v prípravnom konaní si vyžiadali liečenie v trvaní 45 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažným spôsobom obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného N., keďže obe horné končatiny mal znehybnené, čo mu úplne znemožnilo sebestačnosť ako aj starostlivosť o hygienu.
Takýmto konaním ml. obžalovaní naplnili skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže sa násilím sa snažili poškodenému V. N. odcudziť finančnú hotovosť, avšak odcudzili mu mobilný telefón, pričom takéhoto konania sa dopustili voči osobe vyššieho veku a tým mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví.
Ml. obžalovaní skutok spáchali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chceli vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a to osobnú slobodu a majetok.
Ml. obžalovaní sa skutku dopustili ako trestne zodpovedné subjekty - mladiství, nakoľko v čase spáchania skutkov už dovŕšili vek pätnásť rokov.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom ml. obžalovaných len k týmto výrokom, poškodeného V. N. k výroku o náhrade škody, oboznámením listinných dôkazov ako aj prečítaním znaleckých posudkov z príslušných odborov.
Obžalovaný ml. O. O. vypovedal, že pred vzatím do väzby pravidelne navštevoval 1.ročník Strednej školy strojárskej v Z. a že žije s rodičmi a súrodencami v Z., pričom netrpí žiadnymi zdravotnými problémami. Poškodeného N.B. napadli na podnet obžalovaného ml. A. O. a najaktívnejší pri tomto napádaní bol mal. B. U.. Mobilný telefón poškodeného zn. Samsung odcudzil obžalovaný ml. A. O..
Z výpovede obžalovaného ml. A. O. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že pred vzatím do väzby navštevoval 6. ročník Základnej školy v Z., pričom dvakrát prepadol. Žil spoločne s rodičmi a ôsmimi súrodencami v chatrči v obci Z.. Vyjadril sa, že s nápadom prepadnúť poškodeného N. prišli maloletí páchatelia, ktorí sa nachádzali pri Dome smútku a k týmto maloletým mali oni traja pristúpiť. Nevedel sa vyjadriť, kto ako prvý napadol poškodeného N., pričom on ho kopol dvakrát a takisto mu odcudzil mobilný telefón po jeho páde na zem.
Z výpovede obžalovaného ml. O. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že pred vzatím do väzby navštevoval 7. ročník Základnej školy v Z., pričom počas štúdia dosahoval dobré výsledky. Vyjadril sa, že žije s rodičmi a je ich jediné dieťa. S nápadom fyzicky atakovať poškodeného N. prišli štyria maloletí páchatelia, ktorí sa v tom čase zdržiavali pri Dome smútku. Nevedel sa však vyjadriť, kto ako prvý napadol poškodeného N. a kto ho najviac bil. Mobilný telefón poškodeného N., ktorý mu vypadol, keď spadol na zem, odcudzil ml. obžalovaný A. O.. Vyjadril sa, že on sám kopol poškodeného do nohy.
Všetci traja obžalovaní uviedli na hlavnom pojednávaní, že škodu spôsobenú svojim konaním poškodenému V. N. nenahradili a že pri spáchaní skutku boli pod vplyvom alkoholických nápojov.
Poškodený V. N. si na začiatku hlavného pojednávania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.415,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaných spoločne a nerozdielne, keďže škoda mu do konania hlavného pojednávania uhradená nebola. Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že stále absolvuje lekárske ošetrenia a len tesne pred konaním hlavného pojednávania bol prepustený z nemocničného ošetrenia, ktorému sa podroboval kvôli opuchu oka, ktorý mu vznikol v dôsledku poranenej sánky. Lekár mu pritom oznámil, že bude nevyhnutná ďalšia operácia sánky, pričom už nikdy nebude môcť prijímať tuhú stravu, ale len mixovanú. Uviedol, že istý čas dokonca musel mať vývod do žalúdka. Vyjadril sa, že má ťažkosti so spánkom a obáva sa vyjsť na ulicu. Obžalovaní sa mu za spôsobené poranenia nijako neospravedlnili a to ani prostredníctvom rodičov. Už pred predmetným skutkom mal zdravotné problémy, keďže bol onkologickým pacientom V dôsledku konania obžalovaných sa mu zhoršil jeho zdravotný stav a je plne odkázaný na pomoc iných osôb a to predovšetkým syna a manželky. Zdôraznil, že na utlmenie bolestí mu nezaberajú žiadne lieky a že sa v súčasnosti podrobuje lekárskym vyšetreniam za účelom zistenia, aké lieky by mu uľavili od bolesti. Na hlavnom pojednávaní splnomocnenec tohto poškodeného predložil lekárske správy z posledných hospitalizácii.
Splnomocnenkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. JUDr. L. N. v prípravnom konaní vypovedala, že im vznikla finančná škoda pri zabezpečovaní lekárskej starostlivosti poškodenému V. N., z uvedeného dôvodu sa pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila si škodu v zastúpení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktorú mala doložiť až po ukončení fakturačného obdobia. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 26.06.2014, si táto poškodená zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 220,67 Eur, avšak s nárokom na náhradu škody nebola pripustená na hlavné pojednávanie.
Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného O. O. F. O. uviedla na hlavnom pojednávaní, že jej syn sa nikdy predtým takéhoto konania nedopustil a nevie si vysvetliť, prečo to urobil. Vyjadrila sa, že jej syn dosahuje dobré výsledky v škole, nemá žiadne zdravotné problémy, avšak bol záškolákom a z tohto dôvodu boli aj s otcom ml. obžalovaného trestne stíhaní. Nemala vedomosť o tom, že by bol trestne stíhaný či priestupkovo postihnutý jej syn, obžalovaný ml. O. O..
Z výpovede zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného A. O. M. U. vyplýva, že tento v čase konania pred súdom navštevoval 6. ročník Základnej školy v Z., pričom dvakrát prepadol, bol záškolákom a z toho dôvodu boli spolu s otcom toho obžalovaného trestne stíhaní. Obžalovaný sa dosiaľ, podľa jej vyjadrenia, správal dobre, nikdy nič také neurobil ako v posudzovanom prípade a nikto sa ani na neho nesťažoval. V škole dosahoval dobré výsledky, pričom nebol priestupkovo postihnutý a ani trestne stíhaný.
Zákonná zástupkyňa C. Š., matka ml. obžalovaného O. Š., využila svoje zákonné právo a v zmysle ust. § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku odmietla vo veci vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej syn.
Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. A. S., poškodený utrpel zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, posun kostných úlomkov na sánke po predchádzajúcej zlomenine, pomliaždenie s odreninou pravej strany tváre, pomliaždenie s odreninou ľavej strany tváre, pomliaždenie s odreninou oboch čelovospánkových oblastí, pomliaždenie pravej strany hrudníka, tržnozmliaždenú ranu palca ľavej ruky. Zlomeninu vretennej kosti i zlomeninu tela sánky ohodnotil znalec ako stredne ťažké poranenia a ostatné poranenia ako ľahké poranenia. Uvedené zranenia si vyžiadali síce jednouchú liečbu, avšak poškodeného značne obmedzili v bežnom živote, v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a pri príjme potravy. Znalec sa vyjadril, že poranenia poškodeného mohli vzniknúť fyzickým napadnutím tohto poškodeného, avšak nevedel exaktne určiť, ktoré z poranení vzniklo úderom päsťou a ktoré kopnutím. Týmito zraneniami bol značne obmedzený bežný spôsob života poškodeného, keďže obväz na ľavej ruke a sádrová dlaha na pravej ruke poškodenému takmer úplne znemožnili sebestačnosť a starostlivosť o hygienu, keďže si vyžadoval pomoc druhej osoby. Poškodený sa však mohol voľne pohybovať, pričom v dôsledku nutnosti kľudu sánky musel prijímať kašovitú stravu, čo ho obmedzilo pri príjme potravy. Poškodený vyžadoval aspoň 10 dní zvýšený telesný kľud na tlmenie bolesti poranených miest a jeho práceneschopnosť trvala od 14.02.2014 ako aj v v čase vykonávania znaleckého vyšetrenia. K vzniku trvalých následkov sa znalec nevedel vyjadriť, keďže tieto sa určujú až po roku od utrpenia zranení, avšak podľa jeho názoru bolo vysoko pravdepodobné, že uvedené poranenia trvale následky nezanechajú. Bolestné u poškodeného ohodnotil hodnotou 150 bodov. Znalec MUDr. A. S. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že vzhľadom na zahojenie zlomeniny vretennej kosti dňa 31.03.2014, doba liečby poškodeného trvala od 14.02.2014 do 31.03.2014, teda 45 dní, čo by v prípade pracujúceho človeka zodpovedalo dobe práceneschopnosti v trvaní 45 dní.
Podľa znaleckého posudku PhDr. I. Č. z odboru psychológia, všetci traja ml. obžalovaní mohli rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohli svoje konanie ovládať. Ml. obžalovaný O. O. mal zníženú schopnosť prijať vlastné sociálne nežiadúce správanie sa, bola u neho preukázaná tendencia skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a mal snahu javiť sa v lepšom svetle. U ml. obžalovaného A. O. ako aj u ml. obžalovaného O. Š. sa znalec vyjadril, že pri spáchaní tohto trestného činu zohrali svoj podiel psychosociálne faktory, skupinové ovplyvnenie a podľa ich udania aj vplyv ebriety. Konanie obžalovaných nebolo podľa jeho názoru patologicky motivované. V prípade obžalovaných ml. O. O. a ml. A. O. výsledky psychologického vyšetrenia signalizovali, že povahové vlastnosti sa zhodovali so spáchaným trestným činom čiastočne a svoj podiel zohrala i zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ). V prípade ml. obžalovaného O. Š. znalec nezistil, že by agresivita bola črtou jeho povahy a výsledky psychologického vyšetrenia signalizovali, že povahové vlastnosti maloletého sa nezhodovali so spáchaným trestným činom, pričom svoj podiel zohrala zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ) potencovaná ebrietou.
Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti M. s.r.o. č 252/2014 hodnota mobilného telefónu zn. Samsung GT-E 1200 bola 18,50 Eur.
Vo veci bola v prípravnom konaní vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a bola vykonaná aj prehliadka tela poškodeného s príslušnou fotodokumentáciou. V prípravnom konaní boli zabezpečené rodné listy všetkých páchateľov trestného činu, správa Spojenej školy v Z., správy Základnej školy Z., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako aj správa obce Z. na jednotlivých obžalovaných. Podľa vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov ani jeden z obžalovaných nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení tejto nemocnice.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)
Obžalovaný ml. O. O.Ď. sa podľa správy Spojenej školy v obce Z. prejavuje ako neproblémový a bezkonfliktný žiak. Obcou Z. je hodnotený všeobecne s tým, že do doby predmetného incidentu neboli s ním žiadne problémy.
Podľa odpisu z registra trestov uvedený ml. obžalovaný nebol v minulosti nikdy súdne trestaný. Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou sa však uvedený mladistvý obžalovaný dopustil jedného priestupku proti majetku. O tejto skutočnosti zástupkyňa tohto štátneho orgánu na hlavnom pojednávaní predložila aj rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 19.09.2013 č. priest. 2013/351-06, ktoré však nebolo opatrené doložkou právoplatnosti. Uvedenú skutočnosť nemal súd takisto za jednoznačne preukázané výpisom z ústrednej evidencie priestupkov.
U obžalovaného súd teda vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním skutku ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ) ako aj skutočnosť, že k spáchaniu skutku sa priznal a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na strane tohto obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 Tr. zákona. Je nepochybné, že pri spáchaní predmetného skutku obžalovaní využili aj maloletých, teda trestne nezodpovedných páchateľov, ale vykonaním dokazovaním v prípravnom konaní nebolo preukazné, že by niektorí z trestne zodpovedných páchateľov vystupujúcich v predmetnom konaní naviedli týchto maloletých páchateľov na spáchanie posudzovanej trestnej činnosti, čo by bolo potrebné posúdiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. i) Tr. zákona. Naopak všetci vo veci vypočutí obžalovaní ešte v prípravnom konaní vypovedali, že to bol práve mal. B. U., ktorý od poškodeného V. N. pýtal peniaze a takisto ho mal kopnúť do ľavého oka a to podľa vyjadrenia obžalovaného ml. A. O..
Pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov. Vzhľadom na ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ml. O. O. ukladať trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do piatich rokov a štyroch mesiacov.
Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd pri všetkých troch obžalovaných zohľadnil mieru, akou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu skutku.
Obž. ml. O. O. mal podľa vyjadrenia spoluobžalovaných ml. A. O. ako aj ml. O. Š.Á. ešte v prípravnom konaní podkopnúť poškodeného V. N., pričom po dopade poškodeného na zem do neho mali začať kopať všetci prítomní páchatelia. Súd prihliadol pri určovaní výmery trestu u tohto obžalovaného na skutočnosť, že tento obžalovaný bol najstarší z páchateľov tohto trestného činu ako aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, podľa ktorého jeho povahové vlastnosti sa zhodujú so spáchaným trestným činom čiastočne, pričom svoj podiel zohrala aj zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ). Obžalovaný mal byť pritom už v minulosti aj priestupkovo postihnutý a to za priestupok proti majetku a to dňa 19.09.2013 uložením blokovej pokuty. Príslušnou strednou školou, ktorú tento ml. obžalovaný navštevoval ako aj z miesta svojho trvalého bydliska bol pritom obžalovaný hodnotený skôr pozitívne.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd považoval za potrebné tomuto obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý podľa názoru súdu zabezpečí nápravu tohto obžalovaného. Pri ukladaní trestu tomuto mladistvému obžalovanému súd musel prihliadnuť predovšetkým na charakter spáchanej trestnej činnosti, keď viacerí páchatelia, a to nielen samotní obžalovaní, ale spoločne aj s maloletými páchateľmi, teda trestne nezodpovednými, celkovo v počte sedem, napadli bezbranného poškodeného vo veku 65 rokov, ktorý trpel už pred samotným napadnutím obžalovanými závažnými zdravotnými problémami, keďže podľa vlastného vyjadrenia bol onkologickým pacientom. Súd pri určovaní výmery trestu u tohto obžalovaného zohľadnil ďalej aj okolnosť, že podľa vyjadrenia ostatných spoluobžalovaných to bol práve tento obžalovaný, ktorý nohou podkopol poškodeného V. N., v dôsledku čoho tento poškodený spadol na zem. Je teda zrejmé, že tento obžalovaný sám vyvinul prvotnú aktivitu za účelom získania možnosti odcudziť poškodenému nejakú finančnú hotovosť či inú vec.
Obžalovaného ml. O. O. súd ako mladistvého páchateľa zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Obžalovaný ml. A. O. patril pod vyjadrenia Základnej školy v Z. medzi záškolákov, pričom v I. polroku školského roku 2013/2014 mal vymeškaných až 114 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom často poškodzoval školský majetok a porušoval školský poriadok. Skutočnosť, že tento obžalovaný patril medzi najväčších záškolákov spolu so svojimi súrodencami potvrdila aj obec Z. vo svojej správe zo dňa 11.04.2014, podľa ktorej jeho matka je opakovane predvolávaná na komisiu v obci kvôli záškoláctvu svojich detí.
Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 02.05.2014 pritom vyplýva, že rodina tohto ml. obžalovaného je na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vedená ako problémová od roku 2004, pričom rodičia neposkytujú svojim deťom vhodné bytové podmienky, adekvátnu osobnú a zdravotnú starostlivosť a v rodine pretrváva problém so zabezpečovaním podmienok pre priaznivý telesný, duševný a sociálny vývin maloletých detí. Ml. A. O. je pritom vedený v evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch v správaní sa z dôvodu záškoláctva ako aj z dôvodu páchania trestnej činnosti. Tento úrad poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný bol už odsúdený tunajším súdom za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.
Z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12 T 215/2013 súd zistil, že obžalovaný bol dňa 05.03.2014 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, teda dňa 05.03.2014.
Stíhaného skutku dňa 14.02.2014 sa tak obžalovaný dopustil skôr, ako bol odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 215/2013 dňa 05.03.2014 a z uvedeného teda vyplýva, že obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona.
Pred spáchaním skutkov, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľu zo dňa 05.03.2014 sp. zn. 12 T 215/2013 však obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Z uvedeného dôvodu súd u tohto obžalovaného tak vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním skutkov, vo vzťahu ku ktorým sa mu ukladal súhrnný trest ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Obžalovanému takisto poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku v predmetnej trestnej veci priznal a jeho spáchanie oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona na strane tohto obžalovaného súd nevzhliadol. Súd v prípade tohto obžalovaného ukladal súhrnný trest a to jednak za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 215/2013 zo dňa 05.03.2014 ako aj za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona v predmetnej trestnej veci a teda mu ukladal trest za dva trestné činy, to však podľa názoru súdu nemožno považovať za spáchanie viac trestných činov v zmysle ust. § 37 písm. h) Tr. zákona, ktoré je potrebné aplikovať len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za spáchanie troch a viac trestných činov. Za priťažujúcu okolnosť súd ani v prípade tohto mladistvého obžalovaného nemohol považovať skutočnosť, že na spáchanie predmetnej trestnej činnosti využil maloletých páchateľov, keďže z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nezistil, že by týchto maloletých páchateľov na spáchanie tejto trestnej činnosti naviedli obžalovaní v prejednávanom prípade. Uvedený ml. obžalovaný totožne so spoluobžalovaným ml. O. Š. pritom vypovedal, že práve maloletí páchatelia prišli s úmyslom napadnúť osobu vyššieho veku.
Vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov, s prihliadnutím na ust. § § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ml. A. O. ukladať trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do piatich rokov a štyroch mesiacov.
Pri rozhodovaní súdu o primeranosti trestu tomuto mladistvému obžalovanému súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že podľa vyjadrenia obžalovaného ml. O. O. to bol práve tento mladistvý
obžalovaný, ktorý prišiel s nápadom odcudziť poškodenému N. finančnú hotovosť, prípadne iné veci, s použitím násilia, pričom z výpovedí všetkých páchateľov, vrátane maloletých a trestne nezodpovedných, čo potvrdil aj samotný ml. obžalovaný A. O., pritom vyplýva, že to bol práve tento obžalovaný, ktorý odcudzil poškodenému N. jeho mobilný telefón. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému súd zvážil aj skutočnosť, že tento ml. obžalovaný sa skutku dopustil v čase, keď sa voči nemu viedlo trestné stíhanie pre skutky zo dňa 04.07.2013 a zo dňa 13.07.2013, za ktoré bol neskôr odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 215/2013 zo dňa 05. marca 2014. Tohto obžalovaného teda od spáchania žalovaného trestného činu neodradilo ani prebiehajúce trestné stíhanie a napriek tejto skutočnosti sa tento obžalovaný výraznou mierou podieľal na spáchaní predmetného skutku, pričom po ukončení útoku na poškodeného N., tomuto ako bolo vyššie spomenuté aj odcudzil mobilný telefón.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k presvedčeniu, že tomuto obžalovanému ako hlavnému aktérovi tohto trestného činu je nevyhnutné uložiť najprísnejší trest a to trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a to ako trest súhrnný. Pri určovaní tejto výmery súd zohľadnil aj skutočnosť, že tento obžalovaný bol hodnotený ako základnou školou, ktorú navštevoval tak aj samotným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately negatívne. Tohto obžalovaného ako mladistvého páchateľa súd takisto zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Súčasne zrušil aj výrok o treste rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12T 215/2013.
Obom obžalovaným ml. O. O. ako aj ml. A. O. rešpektujúc znenie ust. § 76 ods. 1 Tr. zákona súd uložil aj ochranný dohľad. Vychádzajúc z výmery tohto ochranného dohľadu upraveného v ust. § 78 ods. 1 Tr. zákona a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému ml. A. O.X. súd ukladal súhrnný trest a teda trest za viac trestných činov, dospel súd k záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť tento dohľad v trvaní dvoch rokov a ml. O. O. na samej spodnej hranici v trvaní jedného roka.
Obžalovaný ml. O. Š. je Základnou školou v Z. hodnotený pozitívne, pričom v školskom roku 2013/2014 ukončil povinnú školskú dochádzku. Podľa správy uvedenej školy rodičia ml. obžalovaného so školou spolupracujú, tento počas školskej dochádzky dosahoval dostatočné vyučovacie výsledky, na vyučovacích hodinách spolupracoval a plnil si zverené úlohy. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že rodičia tohto mladistvého obžalovaného sú zapojení do menších obecných služieb v obci a že vychovávajú len tohto jediného syna. Podľa ich vyjadrenia ml. obžalovaný O. Š. dosahoval v škole slabší prospech, pričom opakoval ročník, avšak záškoláctva sa nedopúšťal. V evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch správania však mladistvý obžalovaný nebol.
Z odpisu registra trestov ako aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov nevyplýva, že by bol tento obžalovaný v minulosti súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, čo súd vyhodil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zákona. Tomuto obžalovanému totožne ako ostatným obžalovaným poľahčovalo, že sa k spáchaniu tejto trestnej činnosti priznal a túto oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na strane obžalovaného pritom súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 Tr. zákona, keďže ani v prípade tohto ml. obžalovaného súd nemohol zohľadniť, že by na spáchanie predmetnej trestnej činnosti zneužil maloletých páchateľov.
Opierajúc sa o výmeru trestu odňatia slobody pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého páchateľovi tohto trestného činu možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov, s prihliadnutím na ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ml. O. Š. ukladať trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do piatich rokov a štyroch mesiacov.
Zohľadniac charakter trestnej činnosti, za ktorú boli všetci traja obžalovaní stíhaní v posudzovanej trestnej veci, by aj v prípade tohto ml. obžalovaného bolo dôvodné mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd však aj s prihliadnutím na ust. § 117 ods. 2 Tr. zákona dospel k záveru, že takýto trest by v prípade tohto obžalovaného bol neprimerane prísny a že účel trestu u neho naplní aj trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že na rozdiel od
ostatných dvoch obžalovaných, tento sa dosiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, keďže nebol ani súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Zároveň súd zohľadnil, že uvedený mladistvý páchateľ bol ako základnou školou tak aj orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately hodnotený pozitívne. Uvedený obžalovaný pritom na rozdiel od ostatných obžalovaných žije vo vyhovujúcom rodinnom prostredí, čo mal súd za preukázané správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Súd tak dospel k záveru, že v prípade ponechania tohto mladistvého obžalovaného na slobode dokáže uvedené výchovné prostredie na neho dostatočne vplývať tak, aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, podľa ktorého príkazy rodičov uvedený mladistvý obžalovaný vždy rešpektoval. Súd prihliadol aj na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, podľa ktorého povahové vlastnosti mladistvého O. Š. sa so spáchaním skutku nezhodujú a svoju úlohu pri jeho spáchaní zohrala aj zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ), potencovaná ebrietou ( opilosťou ). V prípade obžalovaných ml. O. O. ako aj ml. A. O. sa podľa znalca PhDr. I. Č. povahové vlastnosti týchto mladistvých obžalovaných zhodovali so spáchaným trestným činom čiastočne. Súd je toho názoru, že práve z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody u tých dvoch mladistvých páchateľov, nebude na obžalovaného ml. O. Š., ktorý sa doposiaľ do žiadneho rozporu so zákonom nedostal, negatívne vplývané v smere páchania protiprávnej činnosti.
Z uvedeného dôvodu súd tomuto mladistvému obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého však podmienečne odložil s probačným dohľadom a zároveň za primeranú považoval skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom na samej hornej hranici v prípade mladistvých páchateľov v trvaní troch rokov. Obžalovaný počas trvania takto ustálenej skúšobnej doby je povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti, v opačnom prípade súd výkon takto odloženého trestu odňatia slobody premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na posilnenie účelu tohto probačného dohľadu súd považoval za potrebné obžalovanému ml. O. Š. uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s ostatnými spoluobžalovanými. Týmto obžalovaným bol síce uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak vzhľadom na zákonom upravenú možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vylúčiť, že obž. ml. O. O. a ml. A. O. vykonajú uložený trest odňatia slobody ešte pred uplynutím takto určenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom obžalovaným ml. O. Š.. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený V. N. v dôsledku konania obžalovaných nepochybne utrpel psychickú traumu, súd tomuto obžalovanému zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému V. N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia tohto poškodeného. Súd dospel k záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému opatreniu. Všetky vyššie uvedené opatrenia podľa názoru súdu by tohto obžalovaného mali odradiť od páchania akejkoľvek protiprávnej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Poškodený V. N. si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.415,00 eur, ktoré predstavovalo finančné vyjadrenie bodového ohodnotenia bolestného poškodeného v počte 150 bodov, na ktorej výške zotrval poškodený aj na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal všetkých troch obžalovaných na náhradu škody tomuto poškodenému vo výške 2.415,00,- eur spoločne a nerozdielne.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúcu z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému V. N., výšku týchto nákladov však táto poisťovňa nevyčíslila do skončenia vyšetrovania v predmetnej trestnej veci. Nárok na náhradu škody konkretizovala až v konaní pred súdom, kedy si uplatnila tento nárok vo výške 220,67 eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať obžalovaných. Vzhľadom na znenie ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku tak súd túto poškodenú zdravotnú poisťovňu s jej nárokom na náhradu škody nemohol pripustiť na hlavné pojednávanie v zmysle ust. § 256 ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku. Takýmto rozhodnutím súdu však nárok poškodenej spoločnosti nezaniká a tento si môže uplatniť v občiansko- právnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.