Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa L.. M. Z., N. C. XXXX/X, XXX XX O. - G.Ú., P. Z., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti odporcovi O. T., D.. XX.X.XXXX, N. Ž., Z. XXXX/XX, občan SR, o zapl. 262,50 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 104,90 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 1.7.2012 nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej dal odporca navrhovateľovi do užívania byt v bytovom dome na Z. X.. Č.. XXXX. Nájomné bolo podľa zmluvy dohodnuté vo výške 330,- € mesačne, ku ktorej sume priplácal navrhovateľ ešte 20,- € za internet. Zmluvné strany sa ešte pred podpisom zmluvy dohodli, že navrhovateľ zloží depozit vo výške jednomesačného nájomného spolu s poplatkom za internet, ktorý bude slúžiť na úhradu prípadných škôd spôsobených nájomcom. Navrhovateľ uvedený depozit zaplatil dňa 24.6.2012, o čom strany spísali potvrdenie. Dňa 8.9.2012 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a navrhovateľ odporcovi predmet nájmu odovzdal, o čom strany spísali protokol. V ňom odporca svojím podpisom potvrdil, že byt preberá bez závad. Protokol obsahuje aj poznámku, že chodba a balkón sú čiastočne zamazané od bicykla. Jednalo sa však o nepodstatnú vec, pretože odporca napriek ponuke navrhovateľa, že to očistí, odstránenie nežiadal. Pretože odporcovi nevznikla na predmete nájmu žiadna škoda, navrhovateľ ho požiadal o vrátenie depozitu, ktorý ponížil o časť zodpovedajúcu času jedného týždňa v mesiaci september 2013, kedy byt ešte užíval. Sumu 262,50 € navrhovateľ vypočítal tak, že rozdelil mesiac na 4 týždne a nájomné spolu s poplatkom za internet za jeden týždeň v hodnote 87,50 € odpočítal od depozitu 350,- €. Odporca požadovanú čiastku odmietol zaplatiť, a to aj napriek tomu, že bol právnym zástupcom upozornený, že sa navrhovateľ bude domáhať svojich práv cestou súdu. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi i úrok z omeškania, ktorý začal počítať od 28.10.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 10-dňovej lehoty na plnenie od prevzatia výzvy právneho zástupcu zo dňa 14.10.2013.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa X.X.XXX2 medzi O. T. ako vlastníkom a zároveň oprávneným prenajímateľom bytu na jednej strane a L.. M. Z. ako nájomníkom na strane druhej, súd zistil, že predmetom zmluvy je nájom bytu špecifikovaný v článku I, 1. odsek zmluvy, ako byt Č.. XX D. X. A. Z. A., S. N. W. S. Ž., D. X.. Z. Z.. Č.. XXXX/XX, S. Č.. X, A. D. A.. Č.. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria, ktorý byt je zariadený a jeho vybavenie je súčasťou podnájomných užívacích práv. Zmluva bola podľa článku II. uzatvorená na dobu jedného roka. Podľa článku III. zmluvy drobné náklady súvisiace s údržbou bytu, za ktoré sa považujú náklady spojené s bežným užívaním (výmena žiaroviek, bežné opravy, výmena rozbitých skiel, maľovanie...) hradí nájomník a v rozsahu špecifikácie upravenej nariadením Vlády SR č. nájomník hradí závady spôsobené nesprávnym užívaním predmetu nájmu. Podľa článku IV. zmluvy účastníci zmluvy sa vzájomne dohodli na výške úhrady za užívanie predmetu nájmu vo výške 330,- € mesačne s tým, že nájomník zloží výšku jednomesačného nájmu, ktorý bude použitý na prípadné škody spôsobené na zariadení a za opotrebovanie zariadenia a 1-mesačné nájomné. Celková suma pri podpise zmluvy je 660,- €.

Z prehlásenia odporcu (č. l. 5 spisu) súd zistil, že odporca od navrhovateľa prevzal dňa 24.6.2012 čiastku 700,- € ako depozit a prvú splátku (350,- € + 350,- € ) za prenájom bytu na Z. X.. XXXX/XX S. Ž..

Z protokolu o odovzdaní bytu (č. l. 6) napísaného dňa 8.9.2013 súd zistil, že L.. M. Z. ako odovzdávajúci odovzdal preberajúcemu majiteľovi O.Á. T. byt na X.. Z. Č.. XXXX/XX, Ž.

Odovzdávajúci v protokole uviedol: Odovzdávam byt na základe ukončenia nájomnej zmluvy majiteľovi bytu dňom 8. septembra 2013. Byt odovzdávam v stave, v akom som ho prevzal, bez závad. Za tým je v zátvorke poznámka uvedená ručne písaným písmom: Chodba a balkón je čiastočne zamazaná od bicykla.

Preberajúci v protokole uviedol: Preberám byt bez závad.

Zároveň sú v protokole uvedené stavy elektromera, merača SV, merača TV a plynomera. Protokol je podpísaný odovzdávajúcim a preberajúcim nečitateľnými podpismi.

Z výzvy právneho zástupcu navrhovateľa adresovanej odporcovi dňa 14.10.2013 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie sumy 262,50 €, ku ktorej výpočtu dospel po odpočítaní alikvotnej časti nájomného za 7 dní v mesiaci september (čo zodpovedá sume 87,50 €) od sumy 350,- € vyplatenej odporcovi ako záloha pre prípad vzniku škody na zariadení bytu.

Súd návrhu na začatie konania vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX dňa 31.12.2013. Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz podľa ust. zrušil v celom rozsahu. Na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu odporca uviedol, že keď uzatvoril s navrhovateľom zmluvu, v tomto byte sa nenachádzali žiadne závady a byt bol nanovo vymaľovaný. S navrhovateľom rozviazal nájomnú zmluvu hlavne z dôvodu, že navrhovateľ neuhradil včas platbu na účet. Ďalej, keď odporca skontroloval celý byt, bola nefunkčná mikrovlnka, ktorá bola zhorená, v obývačke bolo nefunkčné stropné svetlo, ktoré bolo zakúpené a dovezené z Nemecka a stálo nemajú čiastku, presne 700,- €. Navrhovateľ tiež používal horský bicykel, ktorý si odkladal do bytu odporcu a pravdepodobne týmto bicyklom pri jeho manipulácii, resp. presúvaním z bytu von a dnu došlo k poškodeniu v chodbe, v obývačke a v kuchyni a taktiež na balkóne, zamazaniu stien, na čo bolo potrebné tento byt nanovo vymaľovať. V konečnom dôsledku je dlžný peniaze navrhovateľ odporcovi, a nie odporca navrhovateľovi. V prípade potreby odporca nahlási na okresný súd svedkov, ktorí sú s celou touto vecou oboznámení.

Súd vo veci vykonal dňa 6.8.2014 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní, tiež oboznámením sa s obsahom celého spisu. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu, že navrhovateľ pracuje

v zahraničí a nemal možnosť sa z práce uvoľniť. Navrhovateľ zotrval prostredníctvom svojho právneho zástupcu na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Kategoricky poprel tvrdenie odporcu, že by mal navrhovateľ zanechať nejakú poškodenú lampu alebo mikrovlnku. Podľa názoru navrhovateľa sa jedná o účelové tvrdenia, pretože navrhovateľ v byte nič nepoškodil, a to s výnimkou zamazania stien od bicykla, k čomu však dodáva, že v čase odovzdávania bytu navrhovateľ ponúkol odporcovi, že túto drobnú nečistotu odstráni, avšak vzhľadom aj podľa všetkého na banalitu tohto znečistenia odporca s týmto nesúhlasil, považoval to za bezpredmetné.

Odporca potvrdil, že protokol o odovzdaní bytu (č. l. 6) zo dňa 8.9.2013 podpísal a asi skutočne došlo k odovzdaniu bytu a skončeniu nájmu podpísaním tohto protokolu, teda 8.9.2013. Odporca však poznamenal, že si ten protokol o odovzdaní bytu absolútne nečítal, dôveroval navrhovateľovi, ktorý odporcovi povedal, že ukončuje s odporcom nájomnú zmluvu a odchádza z bytu. Odporca tento protokol podpisoval v tom prenajatom byte, lebo tam prišiel za navrhovateľom. Čo sa týka tých závad, sám navrhovateľ volal odporcovi, že mu nefunguje luster v obývačke, potom mu povedal, že má vyhodené ističe, tieto opravovali, museli kúpiť nový istič, nakoľko bol zhorený. Elektrikár povedal odporcovi, že pravdepodobne to bolo tým, že do mikrovlnky bolo dané niečo železné a mikrovlnka potom vybuchla, bola spálená, zhorená tak, ako ten luster. Na lustri bolo zhorené trafo. Potom, keď odporca pozrel steny, boli poškodené, zamazané, v obývačke, v chodbe, aj v kuchyni a na balkóne. Keď odporca dával navrhovateľovi byt, tento bol v 100% stave, bol čistulinký, biely, nikde nebola ani šmuha, na čo má odporca celý rad svedkov, ktorí byt odporcovi robili. Po odsťahovaní navrhovateľa musel dať odporca vymaľovať byt, ktoré práce mu vykonával známy za smiešnu cenu, s materiálom a s prácou za 250,- €. Za istič, ktorého pokazenie zavinil navrhovateľ, zaplatil odporca sumu 20,- €, mikrovlnka stála 40,- € a do lustra bolo dávané trafo, to stálo 40,- €. Teda odporcovi vznikla škoda 370,- €. Po odchode navrhovateľa z bytu toto všetko videli svedkovia, a to synovia odporcu O. T. V. O. T., slečna R. P. V. A. U., ktorý byt aj maľoval.

Na otázku súdu, či si odporca byt pozrel, keď mu ho navrhovateľ dňa 8.9.2013 odovzdal, odporca uviedol, že keď podpisoval byt, boli tam krabice, veci, navrhovateľ sa sťahoval. Odporca to navrhovateľovi podpísal medzi chodbou a obývačkou a odišiel preč. A keď sa vrátil, pozeral si byt a našiel všetky závady. Pokiaľ by navrhovateľ neurobil škodu na majetku odporcu, nebol by problém navrhovateľovi vrátiť žiadanú sumu. Ak by sa chcelo odporcovi chodiť po úradoch, tak by ešte škodoval navrhovateľ, lebo on by platil odporcovi, a nie odporca navrhovateľovi. Škodu, ktorá na byte vznikla, si u navrhovateľa neuplatnil preto, lebo sa mu neoplatilo kvôli nejakým 120,- alebo 150,- € chodiť po úradoch, alebo po polícii.

Na otázku súdu, prečo odporca nepovažoval za potrebné uplatniť si nárok na náhradu škody u navrhovateľa, keďže bol zmluvou zaviazaný vrátiť zo strany navrhovateľa vyplatenú zálohu v zmysle článku IV. zmluvy o nájme bytu, odporca uviedol, že sa rozhodol, že si z tej zálohy vlastne pokryje tieto škody a rozhodol sa urobiť tieto opravy svojpomocne, keďže keby mu to robili firmy, tak by to vyšlo aj cez 1.000,- €. Uviedol, že na vrátenie zálohy vyplatenej v zmysle článku IV. nájomnej zmluvy bol odporca asi vyzvaný, asi nejakým právnym zástupcom navrhovateľa. Táto výzva odporcu zaskočila a snažil sa to urobiť svojpomocne, aby sa s navrhovateľom nemusel kontaktovať, ani od neho nič žiadať. Odporcovi je známe, že v tej výzve bolo napísané, že keď nezaplatí navrhovateľovi tú sumu, ktorú od odporcu požadoval, navrhovateľ sa obráti na súd. Na to však odporca vôbec nereagoval, lebo čakal, že navrhovateľ to dá na súd a odporca to na súde preukáže. Odporca navrhol dokazovanie výsluchom hore uvedených svedkov.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že tvrdenia odporcu považuje za účelové s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu. O tom, že mala byť poškodená lampa a mal byť vypálený istič, sa navrhovateľ dozvedel až potom, ako bolo iniciované toto konanie.

Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov, právny zástupca navrhovateľa poukázal na nehodnovernosť ich svedeckých výpovedí vzhľadom na to, že sa jedná buď o rodinných príslušníkov, alebo o známych odporcu. Pokiaľ by skutočne odporcovi vznikla taká škoda, ako tvrdí, tak by si ju uplatňoval. Čo sa týka tvrdení odporcu ohľadom protokolu o odovzdaní bytu, poukázal na zodpovednosť každého za to, čo podpíše a nikto by nemal podpisovať nič, čo buď nevidí, alebo s čím nesúhlasí, alebo čo sa nezakladá

na pravde. Odporca podpisoval protokol o odovzdaní bytu slobodne, dobrovoľne, bol si vedomý, v akom stave sa byt nachádza a v takomto stave byt aj preberal.

Odporca uviedol, že považuje tvrdenia právneho zástupcu za účelové, pretože navrhovateľ ako nájomca sám žiadal odporcu, aby vymenil, resp. odstránil závady na lustri, vymenil ističe, ktoré sa nedajú vôbec nahodiť. A navrhovateľ vyslovene odporcu nútil, keď bol odporca na odchode, aby podpísal ten protokol o odovzdaní bytu. Odporca nechcel, lebo nemal ani okuliare, ale dôveroval navrhovateľovi, lebo si myslel, že je to čestný, solventný človek a že sa tam nebude snažiť nič urobiť. Navrhovateľ žiadal odporcu, aby tento opravil ističe a luster a odporca ich opravoval, ešte keď tam navrhovateľ býval, asi mesiac pred odchodom, lebo navrhovateľ mu volal, že tam nemá svetlo, že mu pol bytu nesvieti, a následne sa prišlo tesne predtým, ako mal navrhovateľ odísť preč, na to, že to bolo spôsobené tou mikrovlnkou. To svetlo v obývačke nefungovalo až do vtedy, kým navrhovateľ neodišiel a táto závada sa odstránila až po odchode navrhovateľa.

Podľa ust. , , (ďalej len ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ust. prvej vety ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca.

Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ustanovenia veta prvá a ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. , účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá závažné a dôvodné pochybnosti.

Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 1.7.2012, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 22 špecifikovaný v článku I. nájomnej zmluvy. Ohľadom výšky nájomného a jeho platenia sa zmluvné strany dohodli tak, že nájomné bude predstavovať sumu 330,- € mesačne. Zároveň sa dohodli, že navrhovateľ zloží zálohu vo výške jednomesačného nájmu, ktorá záloha mal byť použitá na pokrytie prípadných škôd spôsobených na zariadení a opotrebovaním zariadenia. Súd mal preukázané z prehlásenia odporcu (č.l. 5 spisu), že záloha na pokrytie prípadných škôd bola uhradená odporcovi navrhovateľom vo výške 350 €, teda nie vo výške pôvodne dojednanej v zmluve sumou 330 €. Súd následne skúmal, či vznikol dôvod, pre ktorý mal prenajímateľ právo ponechať si zálohu zloženú nájomcom.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že ešte počas trvania nájmu bytu sa stali niektoré elektrické zariadenia, a to ističe a luster v obývačke poruchovými. Odporca ako prenajímateľ zabezpečoval opravu týchto zariadení ešte počas trvania nájmu bytu, pričom ešte pred ukončením nájmu sa zistilo, že tieto poruchy boli spôsobené mikrovlnnou rúrou. Uvedené tvrdenia uviedol na svoju obranu samotný odporca, ktorý výslovne uviedol, že navrhovateľ od neho žiadal, aby opravil ističe a luster a odporca ich aj opravoval, a to ešte v čase, keď tam navrhovateľ býval, asi mesiac pred odchodom a následne sa prišlo tesne predtým, ako mal navrhovateľ odísť z bytu preč v dôsledku ukončenia nájmu, že poruchy boli spôsobené mikrovlnnou rúrou. Z uvedeného nesporne vyplýva, že škody, ktoré mali odporcovi vzniknúť na uvedených elektrických zariadeniach, neboli odporcom zistené dodatočne, ako to odporca na pojednávaní tvrdil, keď uviedol, že po podpísaní protokolu a odchode navrhovateľa z bytu sa odporca vrátil do bytu, pozeral si byt a našiel všetky závady. V konaní bolo nesporne preukázané, že o poruchách zariadení odporca vedel a o ich príčinách tiež, a to ešte pred ukončením nájmu bytu. Pokiaľ teda následne v deň skončenia nájmu podpísal protokol o odovzdaní bytu, v ktorom potvrdil, že prebral byt bez závad, z uvedeného vyplýva, že odporca prebral byt v čase jeho odovzdania dňa 8.9.2013 bez akýchkoľvek závad, a pokiaľ aj tvrdené závady na elektrických zariadeniach v čase odovzdania bytu existovali, o týchto bol odporca informovaný, bol si ich vedomý, ale za ich vznik nepovažoval za zodpovedného navrhovateľa, pretože inak by nemohol odpísať protokol o odovzdaní bytu, v ktorom potvrdil, že byt prebral bez závad.

Pokiaľ ďalej odporca tvrdil, že bol zo strany navrhovateľa donútený podpísať protokol o odovzdaní bytu a tento podpisoval v chvate, bez riadneho oboznámenia sa s týmto dokumentom, súd uvádza, že každý je povinný, a to vo vlastnom záujme, sa riadne a dostatočne oboznámiť s dokumentom, pod ktorý sa podpisuje. Súd nemal v konaní preukázané, že by odporca konal pri podpisovaní protokolu pod nátlakom, z ktorého dôvodu by protokol nemal byť výrazom skutočnej vôle odporcu.

Navyše, odporca neuviedol na svoju obranu žiadne tvrdenia, ktoré by preukazovali, že protokol o odovzdaní bytu by mal po obsahovej stránke zachytávať opis nejakých vád odovzdávaného bytu. Naopak, výslovne uviedol, že poruchové zariadenia, ako luster a ističe, boli opravované ešte počas trvania nájomného vzťahu, pričom ich porucha bola spôsobená mikrovlnnou rúrou. Pokiaľ teda odporca tvrdil, že v byte zistil po ukončení nájmu a po uvoľnení bytu navrhovateľom také poškodenia, titulom ktorých si započítal zálohu 350 € zaplatenú navrhovateľom na náhradu prípadných škôd a opotrebovanie zariadenia, súd tieto tvrdenia v konaní preukázané nemal, keďže všetky poškodenia sa prejavili ešte

počas trvania nájmu. Odporca si svojimi tvrdeniami protirečil, keď na jednej strane uvádzal, že závady, titulom ktorých si započítal zálohu vo výške 350 €, zistil po odchode navrhovateľa z bytu po podpísaní protokolu účastníkmi dňa 8.9.2013 a na druhej strane uvádzal, že tieto závady odporca odstraňoval asi jeden mesiac pred skončením nájmu.

Súd ďalej skúmal, či existoval dôvod, pre ktorý by si mohol odporca započítať náklady, ktoré podľa svojho vyjadrenia vynaložil na vymaľovanie celého bytu, ktoré mal realizovať z dôvodu tvrdeného znečistenia stien navrhovateľom. Podľa ust. prvej vety ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Účastníci sa v článku III. nájomnej zmluvy dohodli, že drobné náklady súvisiace s údržbou bytu, za ktoré sa považujú náklady spojené s bežným užívaním (výmena žiaroviek, bežné opravy, výmena rozbitých skiel, maľovanie...) znáša nájomca. Navrhovateľ mal teda povinnosť vykonávať bežnú potrebnú údržbu bytu. Súd mal z protokolu o odovzdaní bytu preukázané, že chodba a balkón boli čiastočne znečistené od bicykla, vzhľadom však na vyjadrenie odporcu v protokole, že byt prebral bez závad, a s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa v žalobe a na pojednávaní, že i keď protokol obsahuje aj poznámku, že chodba a balkón sú čiastočne zamazané od bicykla, jednalo sa však o takú nepodstatnú a banálnu vec, že odporca napriek ponuke navrhovateľa, že toto znečistenie odstráni, o odstránenie nežiadal a s odstránením nesúhlasil a považoval toto znečistenie za bezpredmetné, súd nemal preukázané, že navrhovateľ zanechal byt v takom stave, že bolo potrebné vynaloženie nákladov na jeho kompletné premaľovanie. Súd zároveň ani nemal preukázané, akú sumu bolo vlastne potrebné vynaložiť na odstránenie tohto zanedbateľného znečistenia stien od bicykla, keďže nemal preukázaný rozsah tohto znečistenia, opísaného v protokole ako „Chodba a balkón je čiastočne zamazaná od bicykla“ a odporca navyše svojím podpisom pod protokolom potvrdil, že prevzal byt bez závad.

Pokiaľ teda odporca na svoju obranu uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ poskytol ako zálohu na úhradu prípadných škôd, použil na odstránenie týchto škôd, resp. tieto finančné prostriedky započítal so svojím nárokom na náhradu škody vzniknutej odporcovi poškodením mikrovlnnej rúry a lustra, súd tieto tvrdenia odporcu preukázané nemal. Súd za významný dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej považoval práve protokol o odovzdaní bytu, spísaný dňa 8.9.2013 medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorého odovzdal navrhovateľ odporcovi byt bez závad, a to v stave, v akom ho prevzal a preberajúci takýto byt bez závad prevzal dňa 8.9.2013. Tvrdenia odporcu, ktoré na svoju obranu odporca uvádzal, súd vyhodnotil ako účelové, s cieľom dosiahnutia úspechu v prejednávanej veci.

Súd tak nemal preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti navrhovateľa za škodu, titulom náhrady ktorej si odporca ponechal finančnú zálohu zloženú navrhovateľom vo výške 350,- € z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok účastníkov, a síce pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi na náhradu škody a pohľadávky navrhovateľa na vrátenie zálohy. Keďže pohľadávka odporcu na náhradu škody neexistovala, odporca nemal právo na takéto započítanie pohľadávok.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd preto navrhovateľovi priznal právo na vrátenie zálohy, ktorú navrhovateľ uhradil odporcovi dňa 24.6.2012 v súvislosti s následným uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 1.7.2012, a to vo výške, ktorú si navrhovateľ návrhom uplatnil, teda v sume 262,50 €, ktorý výpočet navrhovateľ vykonal pri zohľadnení a odpočítaní alikvotnej sumy nájmu a platby za internet vo výške 87,50 € za časť mesiaca september 2013, počas ktorej doby byt ešte užíval, od celkovej výšky zálohy 350 €. Odporca tento výpočet nenamietal, preto súd dospel k záveru, že je spravodlivé priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie zo strany odporcu takto upravenej sumy zálohy, ktorú si odporca ponechal bez právneho titulu.

Pokiaľ odporca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom označených svedkov, súd považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, keďže, ako je už uvedené vyššie, za významný dôkaz považoval práve protokol o odovzdaní bytu zo dňa 8.9.2013, podľa ktorého bol byt zanechaný navrhovateľom byt závad, ako i skutočnosť, že odporca si svojimi tvrdeniami zjavne protirečil. Súd tak mal skutkový stav dostatočne preukázaný na základe vykonaného dokazovania.

Navrhovateľ si spolu s istinou uplatnil aj jej príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia. Súd návrhu aj v časti úroku z omeškania v celom rozsahu vyhovel, pretože mal preukázané, že odporca sa skutočne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy odo dňa 28.10.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10-dňovej lehoty na plnenie od prevzatia výzvy právneho zástupcu zo dňa 14.10.2013, pričom navrhovateľ si nárok na úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pričom trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ si podaním doručeným dňa 08.08.2014 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyčíslili trovy konania a právneho zastúpenia, pričom náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 4 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia

2. písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva na plnenie

3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania

4. účasť na pojednávaní 06.08.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom v zmysle príslušných ustanovení a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 14.10.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 21,58 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,81 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 09.12.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 21,58 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 06.08.2014 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 21,58 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - výzva na plnenie. Podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi.

Súd teda priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 88,40 eur titulom trov právneho zastúpenia. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v A. N., V..Z.., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v súlade s , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).