Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/189/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, K., v zast. Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Železničná 1877 proti odporcovi - P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, K., o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: U. J., nar. XX. XX. XXXX a P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. Z., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky J. J., nar. XX. XX. XXXX a odporcu P. J., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 16. 03. 1990, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru V. K., vo zväzku II., ročník 1990, na strane 379, pod poradovým číslom 4, r o z v á d z a.

Súd maloleté deti U. J., nar. XX. XX. XXXX a P. J., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. U. J. výživným po 140 € mesačne a na mal. P. J. po 140 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd styk otca s deťmi neupravuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva s odporcom a úpravu práv a povinností k maloletým deťom U. a P. J. na čas po rozvode s tým, že navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného po 150 € mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom je už dlhšiu dobu nefunkčné, ich vzťahy sú trvale a vážne narušené od času, kedy odporca nadviazal známosť s inou ženou.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu a uviedla, že príčinou rozvratu ich manželstva bola nevera zo strany odporcu a z tohto dôvodu prestali žiť manželským životom, čo trvalo dobu približne 5 rokov, pričom žili v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodárili. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode uviedla, že maloleté deti U. a P. sú študentmi na strednej škole a preto vzhľadom na ich vek a pokračovaniu v štúdiu navrhuje určiť výživné zo strany

odporcu sumou po 150 € mesačne a maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť, nakoľko na tomto sa vedia s odporcom dohodnúť.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a uviedol, že v minulosti mal známosť s inou ženou, ktorá trvala približne necelý jeden rok, čo ho v skutočnosti aj mrzí, avšak ich manželské vzťahy sa z tohto dôvodu trvale rozvrátili a manželské spolužitie už neobnovili, pričom žili v jednom byte v spoločnej domácnosti ako cudzí ľudia a komunikovali len ohľadom detí a financií.

Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súhlasil s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil, aby bol zaviazaný prispievať na výživu detí výživným po 150 € mesačne na každé dieťa, čo odôvodnil tým, že toho času je zamestnaný vo firme C. T. Q. F. K., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem činí iba 670 €. Styk s maloletými deťmi v prípade rozvodu manželstva nežiadal upraviť.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazať platením výživného podľa zváženia súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky a odporcu, výpisom z účtu odporcu ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Výsluchom navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že s odporcom manželsky prestali žiť približne pred 5 rokmi z dôvodu nevery odporcu a od 01. 08. 2014 sa odsťahovala bývať spolu s maloletými deťmi do menšieho trojizbového bytu v K. do podnájmu. Toho času je zamestnaná vo firme R., L. L.T., X. XX, X., pričom pracuje na čerpacej stanici a jej priemerný čistý mesačný príjem činí 280 € mesačne. Okrem vyživovacích povinností k dvom maloletým deťom U. a P. J. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére vo veku 24 rokov, ktorá je študentkou na Vysokej škole v K.. Čo sa týka maloletých detí U. a P. pochádzajúcich z manželstva, syn P. navštevuje U.F. F. O. V. O. a to 3. ročník a dcéra U. navštevuje 3. ročník E. U.Á. V. J.. Nevyhnutné mesačné náklady v súvislosti s výchovu detí a vedením domácnosti pozostávajú z platieb nájomného za trojizbový byt v sume 150 € mesačne spolu s inkasom, nákup potravín mesačne pre tri osoby činí približne 200 €. Čo sa týka samostatných výdavkov pre deti tieto pozostávajú z výdavkov a to cestovného do školy pre syna P. I. K. L. O. mesačne 20 €, pre dcéru U. mesačne 22 €, na školské obedy pre syna P. 50 € mesačne a pre dcéru U. 40 € mesačne. Okrem toho pre deti zakupuje oblečenie a hygienické potreby, čo na jedno dieťa spolu činí 35 € mesačne. Okrem toho maloleté deti navštevujú posilňovňu v K., nakoľko sú športovo založené a na každé dieťa prispieva na tento účel po 10 € mesačne. Záverom navrhovateľka uviedla, že sa nachádza v zlej finančnej situácii a náklady rodiny ďaleko prevyšujú jej reálne príjmy a preto navrhovateľke vypomáhajú jej rodičia.

Z výpovede odporcu súd zistil, že príčinou rozvratu manželstva bola jeho známosť s inou ženou, avšak po ukončení tejto známosti už nemal ďalší vzťah, ale napriek tomu sa s navrhovateľkou odcudzili a ich komunikácia bola maximálne obmedzená na riešenie finančných záležitostí rodiny a potrieb detí. Ďalej súd zistil, že odporca je toho času zamestnaný vo firme C. T. Q. F. K., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 670 €. Počas doby trvania spolužitia v spoločnej domácnosti odporca prispieval mesačne na domácnosť podľa jeho výpovede sumou po 450 € mesačne, ktoré odovzdal navrhovateľke za účelom platieb a úhrad za bývanie. Okrem toho osobitne hradil synovi P. stravu mesačne v sume po 50 € mesačne, taktiež mu prispieval na cestovné sumou 20 € mesačne a za telefón 10 € mesačne. Okrem toho pre deti zakupoval oblečenie, najmä podporoval ich športové záujmy nákupom športových potrieb a športového oblečenia. Ďalej súd z výsluchu zistil, že ďalšie vyživovacie povinnosti odporca k maloletým deťom okrem dvoch detí pochádzajúcich z manželstva nemá a majetok väčšej hodnoty okrem spoločnej garáže a osobného motorového vozidla nevlastní. V súčasnosti býva v trojizbovom družstevnom byte, v ktorom spoločne bývali do 01. 08. 2014 s navrhovateľkou. Ďalšie jeho nevyhnutné mesačné náklady spočívajú v platbách nájomného za trojizbový družstevný byt v sume 235 € mesačne, plus 55 € inkaso. Taktiež pre deti platí poistku mesačne po 7 €. Ako uviedol ďalším zdrojom jeho príjmov sú finančné

prostriedky pochádzajúce z jeho trénerskej činnosti a to 100 € mesačne a ďalej z brigádnických činností v oblasti obkladačských, maliarskych a natieračských prác v sume 20 € až 30 € mesačne.

Z potvrdenia o výške príjmu od zamestnávateľa matky R., L. L., X. súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem činí sumu 304,84 €.

Na základe potvrdenia od zamestnávateľa otca firmy C. T. Q. F. K. súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 674 € mesačne.

Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pretože manželia v dôsledku nevery odporcu sa vzájomne odcudzili, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú už približne 5 rokov. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a v budúcnosti nie je nádej, že by manželia obnovili spolužitie, takže je nesporné, že toto manželstvo je trvale rozvrátené, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode obaja rodičia súhlasili s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a keďže súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloleté deti, preto ich ponechal v jej osobnej starostlivosti.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;

2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Pri posudzovaní primeranosti výšky výživného súd vychádzal jednak z príjmov obidvoch rodičov, ale tiež aj z možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov. V danom prípade súd mal za preukázané, že jediným zdrojom príjmov matky je suma 304,84 € mesačne, ktorú jej vypláca jej zamestnávateľ. Príjem otca činí suma 674 € mesačne, ktorá je mu vyplácaná zo strany zamestnávateľa a ďalších 100 € pochádzajúcich z trénerskej činnosti, teda spolu 774 €. Ďalšie zdroje príjmov otca detí pozostávajú z brigádnickej činnosti v rámci natieračských, maliarskych a obkladačských prác 20 € až 30 € mesačne.

Nevyhnutné mesačné výdavky zo strany matky detí predstavujú náklady na bývanie, na stravu, na výchovu a výživu detí pozostávajúce z platieb nájomného za trojizbový byt v sume 150 € mesačne, na stravu 200 € mesačne, cestovné do školy detí 40 € mesačne pre obidve deti, obedy pre syna P. 50 €

mesačne a pre dcéru 40 € mesačne, oblečenie pre obidve deti 50 € mesačne, hygienické potreby 20 € mesačne, športové krúžky pre obdive deti 20 € mesačne, čo spolu činí sumu 570 € mesačne.

Náklady, ktoré spočívajú v príslušnom mesiaci pre otca detí pozostávajú z platieb za nájom trojizbového bytu v sume 235 € a 55 € inkasa, ako aj 35 € za používanie mobilného telefónu a poistky dvoch detí v sume 14 €, čo spolu činí 339 € mesačne, okrem stravy, hygienických potrieb a iných nevyhnutných nákladov.

Súd mal ďalej za preukázané a to samotnou výpoveďou odporcu, že mesačne a to minimálne každý mesiac poskytoval navrhovateľke finančné prostriedky v sume 450 € za účelom platieb a úhrad za bývanie, k tomu osobitne hradil synovi sumu 50 € mesačne za stravu a prispieval mu 20 € aj na cestovné a za telefón 10 €. Spolu tieto platby činili 530 € mesačne.

Z uvedeného teda vyplýva, že do 01. 08. 2014 otec detí bol schopný hradiť výdavky rodiny v sume najmenej 530 €, nepočítajúc do toho ako sám uviedol nákup športového oblečenia, športových pomôcok a iných naturálnych plnení pre deti. Neobstojí preto tvrdenie otca, že jeho príjem je nízky na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v sume po 150 € na každé dieťa, keďže v konaní nebolo preukázané, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti by došlo na strane otca detí k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala platiť na výživu detí výživné v nižšej miere. Súd neuveril ani tvrdeniu otca, že v rámci brigádnickej činnosti zarába len 20 € až 30 € mesačne, pretože samotnou svojou výpoveďou v tom zmysle aké mesačné úhrady doteraz vykonával, sám preukázal, že je schopný pokrývať aktuálne potreby maloletých detí.

Pre určenie výšky výživného je rozhodujúci reálny príjem rodiča vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti a teda nie je rozhodujúci len príjem vykazovaný zamestnávateľom. Súd v danom prípade pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálnych príjmov otca detí, prihliadal na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a tiež bral do úvahy vek maloletých detí, ktoré sa blížia k veku dospelosti, v súčasnosti majú 17 rokov, kedy sú najvyššie náklady na ich výživu a výchovu. V tomto období sa deti pripravujú na budúce povolanie, kedy okrem bežných potrieb je nevyhnuté pre ne hradiť výdavky na štúdium, zakupovať školské pomôcky, školské potreby, je potrebné prihliadať na ich záujmy, na ich záujmové krúžky a preto s poukazom na potreby detí ako aj na možnosti a schopnosti otca súd rozhodol tak, že výživné určil sumou na každé dieťa po 140 € mesačne.

Záverom súd dodáva, že každý rodič si musí byť vedomý svojej zákonnej rodičovskej povinnosti, platiť výživné na maloleté dieťa v optimálnej výške, primeranej veku a odôvodneným potrebám veku dieťaťa, čo vyžaduje zodpovedný prístup každého rodiča, pričom výživné na maloleté nezaopatrené dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.