Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-32-2021.pdf
PDF · 204.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: DATA BUSINESS s.r.o., Eötvösova 3195/21, Komárno, IČO: 47 763 132, zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, Kvačalova 1227/55, Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100026594/2021 zo dňa 08. 01. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2019 s jej začiatkom dňa 30. 10. 2019.
2. Dňa 30. 10. 2019 bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a konateľ odovzdal správcovi dane listinné doklad, a to faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, evidenciu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, a iné tam uvedené doklady. Žalobca predložil faktúry : č. 20190006 zo dňa 10. 07. 2019 základ dane 500,- eur DPH 100,- eur s predmetom fakturácie administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa, kopírovania a rozmnožovanie vypracovaných materiálov pre všetky pobočky, č. 20190007 zo dňa 10. 07. 2019 základ dane 850,- eur, DPH 170,- eur s predmetom fakturácie počítačové spracovanie údajov vytvorených na základe vypracovaných záznamov - pre všetky pobočky, č. 20190008 zo dňa 10. 07. 2019 základ dane 3.000,- eur, DPH 600,- eur s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb pre všetky pobočky, č. 20190015 zo dňa 17. 07. 2019 základ dane 500,- eur, DPH 100,- eur s predmetom fakturácie administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa, kopírovanie a rozmnožovanie vypracovaných materiálov pre všetky pobočky, č. 20190016 zo dňa 17. 07. 2019 základ dane 850,- eur, DPH 170,- eur s predmetom fakturácie počítačové spracovanie údajov, ktoré boli vytvorené na základe vypracovaných zoznamov pre všetky pobočky, č. 20190017 zo dňa 17. 07. 2019 základe dane 2.800,- eur, DPH 560,- eur s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb pre všetky pobočky, č. 20190023 zo dňa 24. 07. 2019 základ dane 500,- eur, DPH 100,- eur s predmetom fakturácie - administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa, kopírovania a rozmnožovanie vypracovaných materiálov pre všetky pobočky, č. 20190024 zo dňa 24. 07. 2019 základ dane 850,- eur, DPH 170,- eur s predmetom fakturácie za počítačové spracovanie údajov, ktoré boli vytvorené na základe vypracovaných zoznamov pre všetky pobočky, č. 20190025 zo dňa 24. 07. 2019 základ dane 2.000,- eur, DPH 400,- eur s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb pre všetky pobočky, č. 20190034 zo dňa 31. 07. 2019 základe dane 850,- eur, DPH 170,- eur, s predmetom za počítačové spracovanie údajov, ktoré boli vytvorené na základe vypracovaných zoznamov pre všetky pobočky a č. 20190035 zo dňa 31. 07. 2019 základe dane 1.395,- eur, DP/H 279,- eur za sprostredkovanie reklamných služieb pre všetky pobočky, vystavené dodávateľom Zerum s.r.o.
3. Na základe dožiadania správcu dane Daňový úrad Košice v podaní zo dňa 21. 02. 2020 oznámil, že vykonal ústne pojednávanie s konateľom subjektu Zerum s.r.o. P. F., ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom. Z faktúr, ktoré predlžil na ústnom pojednávaní vyplynulo, že služby uvedené na faktúrach dodávala spoločnosť Gentleman Agreement s.r.o. spoločnosti Zerum s.r.o. a tá nasledujúci deň uvedené služby dodala žalobcovi.
4. Výzvou zo dňa 30. 03. 2020 správca dane vyzval spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. o predloženie tam uvedených dokladov, ktorú výzvu si spoločnosť prevzala, nereagovala však na ňu. Podaním zo dňa 19. 05. 2020 žiadal správca dane žalobcu o špecifikáciu dodaných služieb
- administratívne služby, spracované údaje a výslednú formu spracovania, špecifikáciu reklamných služieb, na čo reagoval žalobca podaním zo dňa 05. 06. 2020.
5. Protokol z daňovej kontroly bol spísaný dňom 27. 07. 2020 a doručený žalobcovi dňa 30. 07. 2020 s výzvou na vyjadrenie, žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly nevyjadril.
6. Dňa 17. 09. 2020 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.819,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019, keď daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 26. 08. 2019 bola v sume 297,85 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 3.116,85 eur, čo predstavuje rozdiel 2.819,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 05. 2020.
7. Správca dane spísal dňa 03. 11. 2020 úradný záznam o nahliadnutí do spisu žalobcu, a to za zdaňovacie obdobie november 2018, v ktorom správca dane vykonal šetrenia, ktoré je možné využiť pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2019, a tieto pripojil do spisu, išlo o zápisnicu z ústneho pojednávania svedka K. M. Q., konateľ spoločnosti Gentleman Agreement s.r.o., predvolanie na výsluch svedka L. R. W., konateľ spoločnosti Recovery S s.r.o.
8. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že dňa 25. 04. 2019 sa svedok K. M. Q. (konateľ spoločnosti Gentleman agreement s.r.o.) dostavil k správcovi dane a uviedol, že o výsluchu sa dozvedel od konateľa žalobcu. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyplýva, že svedok poveril X. Y. tlmočením zo slovenského jazyka do maďarského jazyka, nakoľko neovláda slovenský jazyk a následne bol poučený o následkoch tlmočenia uvedenou osobou. Zároveň svedok predložil doklady a potvrdil spoluprácu so žalobcom. Uviedol, že žalobcovi poskytol sprostredkovanie administratívnych služieb, zber údajov reklamných služieb, počítačových služieb. Spoločnosť nemá zamestnancov a služba bola poskytnutá dodávateľsky, spoločnosť nemá žiadny majetok. Bol v kontakte s konateľom spoločnosti Recovery S s.r.o. E. V.. Svedok predložil faktúry vystavené pre žalobcu, ako i faktúry vystavené dodávateľom Recovery S s.r.o. pre spoločnosť Gentleman Agreement s.r.o.
9. Správca dane spísal dňa 31.05.2019 úradný záznam deklarujúci, že spoločnosť Recovery S s.r.o. na výzvu správcu dane nereagovala. Následne predvolal svedka L. R. W. na výsluch na 09. 07. 2019, o čom upovedomil žalobcu, svedok sa na výsluch nedostavil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2020. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal zistený skutkový stav tak, ako bol uvedený i v protokole z daňovej kontroly. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na to, aby mohol byť pri nadobudnutí služby uplatnený odpočet DPH nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania služby. Tieto dva druhy preukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pretože daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil správcovi dane požadované záznamy hodnoverne preukazujúce rozsah, formu a spôsob predmetných služieb správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane vyplývajúce zo sporných faktúr v celkovej sume 2.819,- eur posúdil v súlade s ustanovením §51 a § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. za neoprávnené.
11. Žalovaný uviedol, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti Zerum s.r.o. v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. deklaroval, že splnil všetky podmienky na uplatnenie tohto práva. Právo na odpočítanie dane je v priamej nadväznosti na vznik daňovej povinnosti v deklarovaných zdaniteľných obchodoch u dodávateľa, čo ustanovuje § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Keďže v danej veci išlo o dodanie služieb, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítam dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Faktúra vyhotovená platiteľom pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 74 ods. 1 písm. a) až o) zákona č. 222/2004 Z. z. Uvedené ustanovenia sú do zákona č. 222/2004 Z. z. priamo prevzaté zo Smernice RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a je teda možné ich chápať eurokonformným spôsobom v súlade s právnou úpravou celého Spoločenstva.
12. K uplatneniu práva na odpočítanie dane je rozhodujúce preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok na uplatnenie tohto práva, v zmysle § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 ako i § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Musí byť jednoznačne a nespochybniteľné preukázané, že služba bola dodaná a bola dodaná dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných službách musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce dodanie predmetných služieb musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania, čo vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.. Konateľ spoločnosti Zerum s.r.o. na ústnom pojednáváni vykonanom dňa 05. 02. 2020 k dodaniu služieb deklarovaných na sporných faktúrach uviedol, že zbieranie údajov vykonával prostredníctvom internetu a prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. K sprostredkovaniu reklamných služieb uviedol, že „podstatou reklamných služieb malo byť ľahšie vyhľadávanie spoločností na internete zadaním názvu spoločnosti, napr. do Googlu“, nemal žiadne doklady preukazujúce reklamu, resp. sprostredkovanie reklamných služieb. Vyhľadávanie a spracovanie údajov spracovával v Maďarsku, kde žije.
13. Žalovaný podotkol, že predmet fakturácie na dodávateľských faktúrach od spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. je identický ako na sporných faktúrach od spoločnosti Zerum s.r.o. Tvrdenie spoločnosti Zerum s.r.o., že zbieranie údajov vykonával konateľ spoločnosti Zerum s.r.o. sám prostredníctvom internetu, bez predloženia relevantných dôkazov a z dôvodu identického predmetu fakturácie na sporných faktúrach od spoločnosti Zerum s.r.o. a na faktúrach od spoločnosti Gentleman agreement s.r.o., je nepreukázané a všeobecné. Spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. napriek prevzatiu výzvy správcu dane na túto nereagovala a nepredložila dôkazy preukazujúce dodanie deklarovaných služieb spoločnosti Zerum s.r.o. Žalobca vo vyjadrení podanom dňa 05. 06. 2020 k sporným faktúram uviedol vyjadrenia, v ktorých presne nešpecifikoval nadobudnuté služby a nepreukázal dodanie predmetných služieb v uvedenom rozsahu a forme. K službám týkajúcich sa administratívnych služieb a počítačového spracovania údajov, napriek vyjadreniu k forme dodania, že išlo o vytlačené samostatné papiere vo formáte A4 cca. 2 500 strán a cca. 1.250 riadkov, a uvedenia, že tieto výsledné formy prikladá daňový subjekt k predmetnému vyjadreniu, žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením správcu dane, že nebolo preukázané dodanie, nakoľko k vyjadreniu neboli predložené uvádzané prílohy. K vyjadreniu žalobca priložil faktúru a doklady, ktoré deklarovali obchodný vzťah medzi Media Informačná Inštutúcia, s.r.o.
Bratislava a PEŽA Strechy s.r.o. Poproč. Tieto doklady nepreukazujú sprostredkovanie reklamných služieb spoločnosťou Zerum s.r.o. pre žalobcu. Skutočné dodanie služby v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v definovanom obchodnom reťazci, Gentleman agreement s.r.o. -> Zerum s.r.o. - žalobca sa nepotvrdilo. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu služby v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto žalobcovi ako odberateľovi zapojenému v tomto obchodnom reťazci, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v celkovej sume 2.819,- eur podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Dodávateľom vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
14. Sporné faktúry predložené počas daňovej kontroly nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že dodanie služieb bolo aj reálne uskutočnené. Posudzované doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe skutočného reálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa. Predložením dokladov daňový subjekt len deklaruje, že k určitému plneniu došlo, musí byť však schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne nastalo, respektíve, či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu uvedenom na doklade a samotná existencia faktúr vyhotovených zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané, na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.
15. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) č. 2Sžf74/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, z ktorého v abstrakte citoval. Zdôraznil, že žalobca je zaťažený dôkazným bremenom v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorých preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom a umožnil daňovému subjektu predkladať doklady, dôkazy a vyjadrenia pri daňovej kontrole.
16. K námietke daňového subjektu, že nemá možnosť ovplyvniť konanie svojho dodávateľa žalovaný uviedol, že je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, avšak v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia predložením dôkazov, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia iba jedným z obchodných partnerov nie je možné považovať za dôkaz, že zdaniteľné plnenie bolo daňovému subjektu dodané osobou, resp. spoločnosťou deklarovanou na predložených dokladoch, ako dodávateľ. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty ex lege, ale je iba právom daňového subjektu, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu. Daňový subjekt musí vedieť preukázať, že si odpočítanie dane uplatňuje za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Je v záujme daňového subjektu, ako podnikateľského subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti, a aby správcovi dane vysvetlil a predložil také dôkazy, ktoré by odstránili rozpory o skutočnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.
17. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby si daňový subjekt mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, pretože primáme je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a dôkaznú povinnost na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
18. K námietke žalobcu, že skutočnosť, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. je nekontaktná, nepreberá písomnosti, nemôže byť považovaná v jeho neprospech. Namietal tiež to, že správca dane sa nepokúšal o opätovné doručenie výzvy, resp. nevyužil inú formu doručenia, napr. doručenie prostredníctvom elektronickej schránky, resp. zaslanie výzvu na adresu konateľa spoločnosti. Žalovaný uviedol, že nemá za preukázané tvrdenia žalobcu o subdodávateľskej spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek doručenej dňa 21. 04. 2020 výzve zo dňa 30. 03. 2020 subdodávateľskej spoločnosti Gentleman agreement s.r.o., táto na ňu nereagovala. Správca dane doručoval predmetnú výzvu na adresu sídla spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. V zmysle ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. Opätovné doručovanie predmetnej výzvy, ktorá bola riadne doručená, zákon č. 563/2009 Z. z. neukladá za povinnosť správcovi dane.
19. K námietkam žalobcu týkajúcich sa podvodného konania uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si pred deklarovanými obchodmi overoval, že obchodná spoločnosť Zerum s.r.o. disponuje podmienkami na poskytnutie služieb deklarovaných spornými faktúrami. Tomu, že žalobca bol vedome súčasťou vytvoreného obchodného vzťahu a deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo tvrdené na predložených dokladoch, nasvedčujú aj fakty týkajúce sa skutočností, že žalobca a ani jeho priamy dodávateľ nepredložili dôkazy preukazujúce poskytnutie služieb tak, ako to žalobca deklaruje spornými faktúrami. Žalobca nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, že si overoval a akým spôsobom deklarovaného dodávateľa po obchodnej stránke, ako sa s ním skontaktoval, ako si zisťoval možnosti a skúsenosti obchodovať s predmetnými službami.
20. K námietkam týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie v priebehu daňovej kontroly. Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto vychádzajú z predloženého spisového materiálu. O všetkých zistených skutočnostiach, spôsobe ich zistenia a vyhodnotenia správca dane opakovane informoval žalobcu, ktorému dal opakovane možnosť sa k ním vyjadriť, neúplné údaje doplniť, nejasnosti vysvetliť a nepravdivé údaje opraviť alebo pravdivosť údajov riadne preukázať, resp. predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemohol predložiť.
21. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu v zaslanom spisovom materiály potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, a daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane v celkovej sume 2.819,- eur zo sporných faktúr od spoločností Zerum s.r.o. porušil zákon č. 222/2004 Z. z.. Pretože odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné len v rozsahu a za podmienok určených v § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom nárok na odpočítanie dane je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok a už nesplnenie len jednej vylučuje priznanie nároku. Správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Práva žalobcu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v daných veciach relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr, v odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie tak, ako to žalobca žiada.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
22. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 22. 03. 2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100026594/2021 zo dňa 08. 01. 2021 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 17. 09. 2020 č. 101449108/2020 z nasledovných dôvodov:
• rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci • zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a skutočnosťou • zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci • rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov.
23. Žalobca prezentoval názor, že z jeho strany došlo k správnemu zaúčtovaniu došlých faktúr od spoločnosti: Gentleman agreement s.r.o. V rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane požadované faktúry, súčasťou ktorých bola špecifikácia a kvantifikácia dodaných služieb. Vzhľadom na uvedené sú splnené podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 71 zákona o DPH, z ktorých vyplýva, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je existencia faktúry.
24. Žalovaným zistená skutočnosť o tom, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov žiadnym spôsobom neoslabila dôvodnosť odpočtu DPH. Spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. mohla na dodávku služieb využiť napríklad iného subdodávateľa. Spôsob, akým dodá dodávateľ objednané služby, je už na rozhodnutí samotného dodávateľa. Žalovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že skutočnosť, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov ako i to, že konateľom spoločnosti Gentleman agreement, s.r.o. je občan Maďarska, spochybňuje dodanie kontrolovaných služieb. Uvedené konštatovanie žalovaného je absolútne nepreskúmateľné, keďže absentuje akékoľvek odôvodnenie zistenej skutočnosti. Žalobca ako daňový subjekt má právo poznať úvahy správneho orgánu, ktoré ho viedli k uvedenému záveru. Bez náležitého odôvodnenia je napádané rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný bol v tomto konaní absolútne nečinný a nevyužil všetky možnosti, ktoré mu ponúka daňový poriadok, aby náležite zistil skutkový stav. Žalobca je toho názoru, že napádané rozhodnutie bolo vydané predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu. Je výslovne nedostatočné, ak právne zdôvodnenie správcu dane pozostáva z jednoduchého konštatovania o pochybnosti o dodaní predmetných plnení.
25. Z obsahu odôvodnenia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný konštatuje, že nedošlo medzi dotknutými daňovými subjektami k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení. Uvedeným postupom porušil žalovaný právo žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Nemožno opomenúť, že riadne odôvodnenie napĺňa jednu zo základných podmienok konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania orgánov. Žalovaný však v predmetom prípade nepredložil žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť že sa nadobudnutím preverovaného tovaru a/alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod. Na podporu uvedených právnych názorov uviedol výňatky z judikatúry Najvyššieho správneho súdu ČR a Ústavného súdu ČR: • ak sťažovateľ vyhovie výzve predložením účtovných dokladov, splnil si svoju zákonnú povinnosť, a tak je na správcovi dane, aby sťažovateľovi nárok na nadmerný odpočet uznal, alebo aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné resp. nesprávne, t. j. že neodpovedajú skutočnému stavu veci ( II. ÚS 232/2002) • ak má správca dane pochybnosti o hodnote dôkazných prostriedkov, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno na správcu dane, ktorého povinnosťou je potom preukázať existenciu takých skutočností, ktoré vierohodnosť, správnosť resp. úplnosť účtovníctva úplne vyvracajú. (5 Afs 58/2006-41) • daňový subjekt je povinný na základe príslušných zákonných ustanovení viesť účtovníctvo.
26. Zmyslom a účelom účtovníctva je poskytnúť tomu, kto ho vedie, i oprávnenej tretej osobe vierohodný, úplný a správny prehľad o predmete. Daňový subjekt si splní svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré správcovi dane predostrie, pokiaľ ich preukáže svojim účtovníctvom, iba ak správca dane preukáže, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu je účtovníctvo daňového subjektu nevierohodné, neúplné alebo nesprávne (5Afs 37/2008). Zo strany žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočtu dane z prijatých plnení. Žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pričom žalovaný dostatočne nepreukázal opak v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov - v takomto prípade znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu žalovaný. Žalovaný tvrdí, že má pochybnosti o dodávkach zo strany dodávateľov žalobcu no počas daňovej kontroly nezískal žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia podporil. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že žalovaný nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, ako to ukladá daňový poriadok.
Žalovaný nemá právo len na základe pochybností, bez dostatočných dôkazov a argumentov zamietnuť odpočet dane.
27. Žalobca nedisponuje prostriedkami, ktorými by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa. Uvedený záver potvrdzuje i rozhodnutie NS SR, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod spis. zn.: 3Sžf/1/2010, v ktorom NS SR poukázal na to, že nemožno spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovarov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom žalovaného, ktoré však v uvedenom prípade žalovaný neuniesol.
28. Žalovaný v predmetom konaní nepredložil žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť že sa týmto nadobudnutím preverovaného tovaru a/alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúcej sa transakcií dodávateľa. Žalovaný ďalej konštatoval, že pokiaľ dodávateľská firma je nekontaktná, nepreberá písomnosti, sú tieto skutočnosti považované v neprospech žalobcu. Jednoduché tvrdenie žalovaného o tom, že sa jedná len o účelové konanie, je minimálne predčasné. Žalovaný v uvedenom prípade zaslal iba jednu výzvu, vôbec sa nepokúšal o jej opätovné doručenie, resp. nevyužil inú formu doručenia (napr. doručenie prostredníctvom elektronickej schránky a podobne).
29. Žalovaný bez bližšieho odôvodnenia a rozboru nedal odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní dotknutých zdaniteľných plnení. Je výslovne nedostatočné, ak právne zdôvodnenie žalovaného pozostáva z jednoduchého konštatovania o nesplnení zákonných podmienok. Z obsahu odôvodnenia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný konštatuje, že nedošlo medzi dotknutými daňovými subjektami k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení. Uvedeným postupom porušil žalovaný právo daňového subjektu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Ďalšou nemenej dôležitou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať.
30. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že žalovaný nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Žalovaný nemá právo len na základe pochybností, bez dostatočných dôkazov a argumentov zamietnuť odpočet dane.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 10. 08. 2021 uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého a vyššie uvedeného rozhodnutia o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Po preštudovaní predmetnej žaloby dospel k záveru, že žalobca v žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu.
32. Dôvody žaloby sa zhodujú s odvolacími námietkami, t. j. sú totožné a identické, a nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.
33. Žalovaný dal do pozornosti, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že služby boli dodané žalobcovi spoločnosťou Zerum s.r.o., ktorá sa k uvedeným službám deklarovaných v sporných faktúrach vyjadrila v tom zmysle, že zbieranie údajov vykonával konateľ tejto spoločnosti prostredníctvom internetu a prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. Spoločnosť Zerum s.r.o. reklamné služby len sprostredkovala. Zmluvy k faktúram neboli uzavreté. Podstatou reklamných služieb malo byť ľahšie vyhľadávanie spoločností na internete zadaním názvu spoločnosti, napr. do Googlu. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Zerum s.r.o. a z faktúr predložených na ústnom pojednávaní dňa 05. 02. 2020 vyplynulo, že služby uvedené na sporných faktúrach dodávala spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. spoločnosti Zerum s.r.o. a spoločnosť Zerum s.r.o. vždy nasledujúci deň uvedené služby dodala žalobcovi. Spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. na výzvu správcu dane nereagovala.
34. Žalobca na výzvu správcu dane na preukázanie poskytnutých služieb fakturovaných spornými faktúrami predložil vyjadrenie s prílohami, v ktorom uviedol čo zahŕňali administratívne služby, počítačové spracovanie údajov a formy ich dodania, no k týmto službám okrem faktúr nepredložil žiadne ďalšie doklady a dôkazy. Ďalej daňový subjekt vo vyjadrení popísal, čo je poskytovanie reklamných služieb pre jeho obchodných partnerov na ich webových stránkach, k čomu predložil faktúru, ktorá deklarovala obchodný vzťah medzi Media Informačná Inštutúcia, s.r.o. a PEŽA Strechy s.r.o. a bola vyhodnotená v tom smere, že nepreukazuje sprostredkovanie reklamných služieb spoločnosťou Zerum s.r.o. pre žalobcu.
35. K námietke týkajúcej sa tvrdenia žalobcu k dôkaznému bremenu a nedisponovaní prostriedkami, ktorými by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa, žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca, ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Každý daňový subjekt podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobca, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pri tom na zákon č. 222/2004 Z. z., musí byť schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje.
36. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už mal správca dane v priebehu konania k dispozícii.
37. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, a aj s prechodom dôkazného bremena na správcu dane v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov. Žalovaný k námietke týkajúcej sa tvrdenia, že „žalobca nedisponuje prostriedkami, ktorými by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa“, uviedol, že takéto konanie nebolo od žalobcu vyžadované. Samotná skutočnosť, že správca dane v rámci dožiadaní preveroval doklady preukazujúce realizáciu deklarovaného plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom, resp. medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom (subdodávateľom) neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho práva na odpočítanie dane takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným konaním odstrániť pochybnosti, no nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné.
38. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca nepredložil dôkazy, resp. neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetné služby boli dodané tak, ako to deklarujú sporné faktúry. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v situácii dôkaznej núdze. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH a tvrdenie žalobcu o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany dodávateľa.
39. K tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa opisu spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. v súvislosti s ich nepreskúmateľnosťou, žalovaný uvádza, že boli dostatočne v napadnutom rozhodnutí odôvodnené, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo zistené, že služby uvedené na sporných faktúrach od spoločnosti Zerum s.r.o. v zmysle faktúr predložených na ústnom pojednávaní dňa 05. 02. 2020 dodávala spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. spoločnosti Zerum s.r.o. a spoločnosť Zerum s.r.o. vždy nasledujúci deň uvedené služby dodala žalobcovi.
40. Žalovaný uviedol, že v odôvodní napadnutého rozhodnutia sú v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Žalobcom namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho obsahom. Rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov netrpí, jednak preto, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom sme založili svoje právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzali a tiež preto, že so všetkými podstatnými námietkami žalobcu sme sa dostatočne vysporiadali.
41. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný v predmetnom prípade nepredložil žiadne objektívne dôkazy preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa nadobudnutím „preverovaného tovaru a/alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod“ uviedol, že ani v rozhodnutí správcu dane, ani v žalobou napadnutom rozhodnutí, sa neuvádza, že ide o transakciu predstavujúcu daňový podvod.
42. Námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
43. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 01. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
44. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2019, predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
45. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 05. 02. 2021, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
46. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2019 v sume 2.819,-eur, po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Zerum s.r.o.
47. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 pri ním tvrdenom dodaní plnenia podľa faktúr vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období (ako sú uvedené v bode 2 rozsudku) spoločnosťou Zerum s.r.o. v sume 2.819,- eur. Predmetom týchto faktúr boli administratívne služby podľa zásadných kritérií odberateľa, počítačové spracovanie údajov podľa zadných kritérií, sprostredkovanie reklamných služieb. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie dôkazného bremena, a tvrdil, že a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.
48. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a v ktorom sa nachádzajú označené faktúry. Ich predloženie je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.
49. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ až d/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade vo vyššie označených faktúrach vystavených spoločnosťou Zerum s.r.o. ako dodávateľom fakturovaných služieb. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný poskytovateľ služieb ako dodávateľ, t. j. Zerum s.r.o. len v prípade, ak by pri tejto dodávke vznikla označenému dodávateľovi daňová povinnosť.
50. Pri daňovej kontrole u správcu dane vznikli pochybnosti o uskutočnení dodávok služieb, ako vyplývali z predložených faktúr, a preto za účelom preverenia tohto zdaniteľného obchodu a zistenia oprávnenosti nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty vyzval deklarovaného dodávateľa služby spoločnosti Zerum s.r.o. na predloženie dokladov. Dožiadaný správca dane - Daňový úrad Košice vo svojej odpovedi na žiadosť správcu dane uviedol, že zrealizoval ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti Zerum s.r.o. P. F., ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom, ktorý mal v lehote určenej dožiadaným správcom dane predložiť zmluvy, objednávky k faktúram, úhrady vstavených faktúr pre žalobcu, úhrady prijatých faktúr od spoločnosti Gentlemen agreement s.r.o., ktoré uvedený subjekt nepredložil. Z faktúr, ktoré konateľ spoločnosti Zerum s.r.o. predložil vyplynulo, že služby uvedené na faktúrach dodávala spoločnosti Zerum s.r.o. spoločnosť Gentlemen agreement s.r.o. a spoločnosť Zerum s.r.o. nasledujúci deň uvedené služby dodala žalobcovi.
51. Správcom dane bolo zistené, že spoločnosť Zerum s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, žiadne doklady preukazujúce reklamu alebo jej sprostredkovanie nevedela predložiť a nepredložila ani žiadne zmluvy, objednávky uzavreté so žalobcom. Z predložených faktúr a vyjadrenia konateľa spoločnosti Zerum s.r.o. bolo zistené, že služby mali byť dodané subdodávateľom - spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o.. Na základe takto získanej informácie vyzval správca dane spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. na predloženie dokladov preukazujúcich dodanie služieb spoločnosti Zerum s.r.o., na výzvu spoločnosť nereagovala napriek tomu, že si ju prevzala. Z dostupných databáz ďalej správca dane zistil, že uvedená spoločnosť - Gentleman agreement s.r.o. nemala v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov, jej konateľom bol občan Maďarska. Z uvedených dôvodov tak vznikli pochybnosti o dodaní služieb spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o. a teda aj dodanie služieb od dodávateľa žalobcu - spoločnosti Zerum s.r.o.
52. Z dokladov, ktoré si zadovážil správca dane zo spisu z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2018- a to zápisnice o výsluchu svedka István M. Q. (zo dňa 25. 04. 2019), konateľ spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. bolo zistené, že svedok potvrdil obchodné transakcie so žalobcom, uviedol, že nemá zamestnancov a služba bola vykonaná dodávateľsky, spoločnosťou Recovery S s.r.o. Následne správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti Recovery S s.r.o. výzvu na predloženie dokladov a dôkazov za zdaňovacie obdobie november 2018. Spoločnosť Recovery S s.r.o. na predmetnú výzvu nereagovala, žiadne písomnosti, doklady správcovi dane nepredložila. Predvolaný svedok- konateľ uvedenej spoločnosti Recovery S s.r.o. L. R. W. sa na výsluch nedostavil. 53. Za tejto dôkaznej situácie, podľa názoru súdu, správca dane vyvodil správny záver, že vykonaným dokazovaním nebola potvrdená dôvodnosť vystavenia faktúr zo strany deklarovaného dodávateľa (Zerum s.r.o.) v mesiaci júl 2019 pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bolo dodanie tam uvedených služieb. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnými faktúrami nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetnej faktúre vystavenej od dodávateľa Zerum s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie, ako je popísané vyššie a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.
54. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.
55. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť Zerum s.r.o. je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Predmetné zdaniteľné plnenia mali byť realizované subdodávateľsky, pričom ani spoločnosť Zerum s.r.o. ako dodávateľ a ani spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. ako subdodávateľ nedisponovali zamestnancami, ani žiadnym majetkom a spoločnosť Recovery S s.r.o. je navyše nekontaktnou osobou. Podľa názoru správneho súdu, už len takéto zistenia sú dôvodom na pochybnosti, či sporné služby boli dodané dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach. Navyše, pred správcom dane vypočutý K. M. Q., konateľ Gentleman agreement s.r.o., i keď potvrdil prijatie služieb od Recovery S s.r.o., nevedel uviesť, kto konkrétne tieto činnosti reálne vykonal, čo taktiež spochybňuje reálnosť predmetných zdaniteľných plnení. Za danej situácie je potom na mieste žiadať od žalobcu, aby reálnosť zdaniteľných plnení preukázal okrem predložených faktúr i ďalšími relevantnými dôkazmi.
56. Pokiaľ žalobca takéto dôkazy nepredloží, je namieste záver, že sporné faktúry boli vyhotovené len formálne, bez materiálneho základu a za účelom získania daňovej výhody v podobe uplatnenia odpočtu DPH. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme uplatnenia odpočtu DPH. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. pre odpočet DPH.
57. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. K zisteniu skutkového stavu zo strany správcu dane súd konštatuje, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a v tomto smere mu nemožno nič vyčítať. Tiež námietku žalobcu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, posúdil správny súd ako nedôvodnú. Takýto nedostatok správny súd po preskúmaní administratívneho spisu nezistil.
58. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Naopak, správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú dôvody a úvahy, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH. Podľa názoru správneho súdu je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nadovšetko zrejmé, že vo veci zostalo sporným, či deklarované služby poskytol žalobcovi dodávateľ uvedený na sporných faktúrach a keďže tieto pochybnosti žalobca v konaní nerozptýlil, rozhodol správca dane a žalovaný správne tak, že nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Zerum s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2019 žalobcovi neuznal. Správny súd na tomto mieste opakuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ a subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými a nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi. Keďže žalobca správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, správca dane správne uzavrel, že k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení medzi dotknutými subjektmi nedošlo. Z pohľadu správneho súdu ide o logický a jasný záver. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere nemožno posúdiť ako arbitrárne, t. j. zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu práva žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
59. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný a správca dane správne vec právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže zdaniteľné plnenia nedodal žalobcovi dodávateľ uvedený na týchto faktúrach.
60. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení žalobca v žiadnom prípade nepreukázal tak, ako to tvrdí v žalobe. Pod reálnym uskutočnením totiž nemožno chápať len to, že žalobca tieto služby prijal a že má k tomu vystavenú faktúru. Ak chceme hovoriť o reálnom zdaniteľnom plnení, musí byť taktiež splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie poskytol práve dodávateľ deklarovaný na predmetnej faktúre. Pokiaľ mal žalobca v tomto smere iný právny názor, súd sa s ním nestotožňuje. Rovnako sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre uplatnenie nároku na odpočet DPH postačuje, ak splní len formálne podmienky, t. j. ak disponuje faktúrou. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie faktúr s predpísaným obsahom, pretože pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať aj reálne vykonanie obchodu.
61. Námietka, že spôsob, akým dodávateľ zabezpečuje pre neho dodávku je mimo jeho zodpovednosti, že nemá povinnosť zisťovať, či dodávateľ je schopný dodávku osobne zabezpečiť a či disponuje potrebným materiálnym a personálnym vybavením, nemá taktiež opodstatnenie. Práve naopak, žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným, príp. neprevereným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.
62. Žalobné námietky v otázke dôkazného bremena a dokazovania správny súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na uznanie uplatnených výdavkov. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom.
63. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na uplatnenie DPH na vstupe priznaný.
64. Rovnako nie je dôvodnou ani námietka, že správca dane a žalovaný nepreukázali žalobcovi, že by vo veci došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť. Je potrebné mať na zreteli, že v posudzovanom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH nie z dôvodu, že by v posudzovanom prípade išlo o daňový podvod, ale z dôvodu, že nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie dodal žalobcovi dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach, čím neboli splnené podmienky uplatnenia odpočtu DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.
65. Vychádzajúc z toho, že spoločnosť Zerum s.r.o. ako dodávateľ vystavila sporné faktúry žalobcovi len formálne, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Správny súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. pre uplatnenie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr.
66. K uvedenému správny súd, odkazujúc aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžfk/39/2017, ktorý je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa uvedeného na faktúre (ako tomu bolo v tomto prípade) je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Správny súd ďalej uvádza, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v tomto ustanovení pod. písm. a/ až c/, pričom správca dane nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť.
67. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf1/2011, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf 1/2011) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.
68. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom ich splnenie nebolo preukázané. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššie súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
69. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.
70. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
71. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Nebol dôvod doplniť dokazovanie, naviac, v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva a vychádza zo stavu v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
72. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené.
73. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2020 určil rozdiel v sume 2.819,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
74. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
75. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
76. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.