Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-108-2018.pdf
PDF · 146.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/108/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. N. XXX, XXX XX C. N., zastúpeného: Mgr. Martin Lieskovský, advokát, AK so sídlom Farská č. 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU- PO-PK-22/2018 zo dňa 13.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Ministerka vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie o odvolaní voči personálnemu rozkazu“), podľa ustanovenia § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“), zamietla odvolanie bývalého príslušníka Policajného zboru N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. N. XXX, XXX XX C. N. (ďalej aj ako „príslušník PZ“ alebo aj ako „žalobca“), voči personálnemu rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz“) na základe ktorého, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia o odvolaní voči personálnemu rozkazu, druhostupňový orgán opísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že služobný pomer žalobcu bol skončený v súlade s ustanovením § 194 ods. 3 zákona, dňa 08.11.2017, t.j. jeho doručením žalobcovi.
Druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcom, ktorý ako príslušník PZ v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, čo požil alkoholické nápoje, viedol osobné motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. Konal tak v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d/, § 17 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme, je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, pričom za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa považuje jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Uviedol, že žalobca taktiež svojím konaním porušil aj ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č.73/1998 Z.z., pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a taktiež nedodržal služobnú disciplínu a to napriek tomu, že v zmysle prvej časti tretieho bodu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa bude považovať, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Poukázal na to, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Bolo na zhodnotení a následnom rozhodnutí generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MV SR“), ktorý bol podľa čl. 3 ods. 2 písm. m/ druhý bod nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010, oprávnený prijať voči žalobcovi personálne opatrenie v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a to, či protiprávne konanie, ktorého sa dopustil žalobca, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a či jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Mal za to, že v danom prípade vedúci služobného úradu MV SR protiprávne konanie žalobcu vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodol sa voči nemu prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona.
Zároveň druhostupňový orgán vyhodnotil, že zhodnotenie doterajších výsledkov služby príslušníka PZ patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu a plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, a preto nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že si žalobca v rámci svojho služobného zaradenia riadne plnil svoje povinnosti.
Ďalej druhostupňový orgán zdôraznil, že nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z. netvorilo procesnú prekážku postupu vedúceho k vydaniu napadnutého rozhodnutia v čase, kedy jeho služobný pomer naďalej trval, a teda bol viazaný služobnou prísahou príslušníka PZ.
Konštatoval, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol podľa ustanovenia § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. presne a úplne zistený a preukázaný skutočný stav veci, nebol dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, nakoľko bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa dopustil konania spočívajúceho vo vedení motorového vozidla po tom, čo preukázateľne požil alkoholické nápoje, spôsobil dopravnú nehodu majúcu za následok materiálnu škodu na svojom majetku, ako aj na majetku iného. Vyhodnotením dôkazov dospel druhostupňový orgán k záveru, že žalobca svojim konaním naplnil znaky zákonného dôvodu na jeho prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z..
Uviedol, že v odvolacom konaní nebol zistený žiadny rozpor napadnutého prvostupňového rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi a dospel k záveru, že bolo vydané na základe úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
Ma za to, že žalobcom uplatnené námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017 a preto niet dôvodu na jeho zrušenie.
2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia Č.p.: SPOU-OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 1 písm. a/, v súlade s ustanovením § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“) rozhodlo tak, že žalobcovi nepriznal odchodné, o ktoré priznanie požiadal dňa 05.12.2017 v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z.. 3. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2017. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré dňa 22.12.2017 odoslal na poštovú prepravu na pošte vo C. N.. 5. Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR, bolo odvolanie doručené dňa 28.12.2017. 6. V podanom odvolaní žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie sa odvoláva na personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 61 zo dňa 07.11.2017, ktorým mal byť prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 08.11.2017, ktorý však do dňa podania odvolania nenadobudol právoplatnosť, keďže sa voči nemu v zákonnej lehote odvolal a k uvedenému dňu ešte nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Zároveň poukázal na existenciu právoplatného personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a to dňom 30.11.2017. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie. 7. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel, nakoľko pre takýto postup nezistil dôvody. Preto odvolanie spolu so svojím stanoviskom k nemu, napadnutým rozhodnutím a ďalším súvisiacim spisovým materiálom predložil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. 8. Ministerka vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), podľa ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., posúdila odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odbor“) č. SPOU- OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie “), a ktorým podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ a v súlade s ustanovením § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., nebolo žalobcovi priznané odchodné, o ktoré v zmysle s ustanovenia § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. požiadal, a na základe zistených skutočností podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“), rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-22/2018 zo dňa 13.06.2018, zamietla odvolanie a potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z..
9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že v konaní o priznaní odchodného bolo zo zadovážených podkladov zistené, že personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 61 zo dňa 07.11.2017 bol žalobca podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Dôvodil, že nakoľko služobný pomer žalobcu skončil prepustením z dôvodu porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a z tohto dôvodu, mu nepatrí odchodné podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., o ktoré žiadal v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z..
Druhostupňový orgán uviedol, že preskúmaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia a ani logické nesprávnosti. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z.. Mal za to, že odchodné žalobcovi nebolo priznané v súlade so zákonom.
Poukázal na tú skutočnosť, že predmetné námietky z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia sú právne irelevantné, nakoľko sa netýkajú predmetu konania o nepriznaní odchodného, ale výlučne iba konania vzťahujúceho sa k ukončeniu služobného pomeru odvolateľa. Námietky uvedené v podanom odvolaní mal žalobca možnosť uplatniť v rámci samostatne vedeného personálneho konania, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Zdôraznil, že prvostupňový orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z..
Mal za to, že z obsahu súvisiaceho spisového materiálu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 61 zo dňa 07.11.2017 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu zakotveného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Aj napriek skutočnosti, že žalobca podal proti uvedenému personálnemu rozkazu riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom nebolo ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ešte rozhodnuté, je nespochybniteľné, že jeho služobný pomer skončil dňom doručenia tohto personálneho rozkazu a to dňom 08.11.2017 s ohľadom na ustanovenie § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a ustanovenie § 242 ods. 6 citovaného zákona, nemá podanie odvolania odkladný účinok. Pokiaľ teda zákon č. 328/2002 Z.z. vo svojom ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ stanovuje, že odchodné nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, vzťahuje sa toto ustanovenie aj na žalobcu, a preto mu predmetná dávka výsluhového zabezpečenia neprináleží. Zdôraznil, že jednoznačným dôvodom skončenia služobného pomeru v štátnej službe žalobcu ako príslušníka PZ je jeho zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom zároveň konštatoval, že v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia nastali právne účinky jeho prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru v štátnej službe dňa 08.11.2017, t.j. dňom jeho doručenia žalobcovi. Dôvodil, že na účely priznania dávok výsluhového zabezpečenia preto nemožno prihliadať na skôr vydaný personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017, keďže jeho právne účinky v zmysle výroku by boli nastali až dňa 30.11.2017. Zastával názor, že uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je tak v dôsledku skoršieho nástupu účinkov rozhodnutia o jeho prepustení ako príslušníka PZ zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. právne neúčinné, a preto bol postup prvostupňového orgánu správny a zákonný, keď v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. odchodné odvolateľovi nepriznal.
Druhostupňový orgán zhrnul, že nespochybniteľnou je tá skutočnosť, že žalobcov služobný pomer príslušníka PZ skončil jeho prepustením podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. ku dňu 08.11.2017, a preto mu nepatrí odchodné podľa zákona č. 328/2002 Z.z..
Zdôraznil, že pokiaľ žalobca namietal neprávoplatnosť svojho prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ ku dňu podania odvolania, už v tom čase bol právne účinný a vykonateľný personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2018, keďže odvolanie proti uvedenému personálnemu rozkazu bolo prostredníctvom rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 zamietnuté a predmetný personálny rozkaz bol potvrdený.
Zhrnul, že vo vzťahu k naplneniu podmienok priznania odchodného žalobcovi, ktoré sú negatívnym spôsobom vymedzené v ustanovení § 35 zákona č. 328/2002 Z.z., bol rozhodujúci okamih skončenia služobného pomeru žalobcu v dôsledku jeho prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. na základe personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 61 zo dňa 07.11.2017 a nie uvoľnenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 191 ods.1 citovaného zákona na základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017, pretože právne účinky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe ako príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., časovo predchádzali zamýšľaným právnym účinkom jeho uvoľnenia zo služobného pomeru na základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017 podľa ustanovenia § 191 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., keďže jeho právne účinky v zmysle výroku mali nastať až ku dňu 30.11.2017. Právne účinky personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, však nastali skôr a to dňa 08.11.2017.
Preto druhostupňový orgán nemohol prihliadnuť na skôr vydaný personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z..
Druhostupňový orgán dospel k záveru, že námietky žalobcu sú nedôvodné a že napadnuté prvostupňové rozhodnutie Č.p.: SPOU-OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017, obsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 47 Správneho poriadku, je v dostatočnom rozsahu odôvodnené a jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
Na základe uvedeného, druhostupňový orgán dospel k záveru, že v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov a mal za to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie
- rozhodnutie Č.p.: SPOU-OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017, bolo vydané orgánom na to príslušným, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.
II.
Žaloba
10. Žalobou zo dňa 17.08.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,krajský súd“ alebo aj ako ,,správny súd“) dňa 20.08.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-22/2018 zo dňa 13.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPOU- OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo podľa ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 1 písm. a/, v súlade s ustanovením § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodnuté tak, že žalobcovi nebolo priznané odchodné o ktoré požiadal dňa 05.12.2017 v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobca navrhoval, aby Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 11. V žalobe žalobca uviedol, že podal odvolanie voči personálnemu rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017 na základe ktorého, bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z.z., a ktoré bolo rozhodnutím ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 zamietnuté a personálny rozkaz potvrdený.
12. Žalobca poukázal na to, že v nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-22/2018 zo dňa 13.06.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. SPOU-OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017 o nepriznaní odchodného, ktoré sú predmetom prieskumu veci v tomto konaní.
13. Žalobca argumentoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, boli vydané na základe už skôr napadnutého rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení prvostupňovým rozhodnutím
- personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, ktoré žalobca dňa 18.07.2018 napadol samostatnou žalobou vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/116/2018.
14. Mal za to, že ak by v súdnom konaní došlo k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, by v predmetnej veci stratili právny podklad na ktorom boli vydané.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 28.11.2018 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal v plnom rozsahu so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu.
16. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žalobou nenapáda správnosť a ani nijako nespochybňuje podstatnú skutočnosť, ktorá bola predmetom konania, a to samotné nepriznanie odchodného (t.j. výrokovú časť rozhodnutia o nepriznaní odchodného). Z uvedeného dôvodu predmetné námietky, resp. konštatovania žalobcu z hľadiska zákonnosti napadnutých rozhodnutí sú právne irelevantné, nakoľko sa netýkajú predmetu konania o priznaní, resp. nepriznaní odchodného, ale výlučne iba konania vzťahujúceho sa k ukončeniu služobného pomeru žalobcu, na základe čoho nie sú spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. 17. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
IV.
Prerušenie konania
18. Správny súd uznesením č. k. 1S/108/2018-51 zo dňa sp. zn. zo dňa 29.04.2020, prerušil konanie podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave vedeného pod sp.zn. 2S/116/2018, ktoré vecne súvisí s touto prejednávanou vecou, a ktoré sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO- PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, ktoré bolo podkladom pri vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí v tomto konaní (sp.zn. 1S/108/2018), a ktorými bolo rozhodnuté, že sa žalobcovi nepriznáva odchodné, o ktoré požiadal dňa 05.12.2017 Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z..
V.
Konanie na Krajskom súde v Bratislave vo veci 2S/116/2018
19. Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. N. XXX, XXX XX C. N., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2020 tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2020.
VI.
Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky sp. zn.: 4Asan/22/2020
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. C. N. XXX, XXX XX C. N., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2020 sp. zn. 2S/116/2018, rozhodol rozsudkom sp. zn.: 4Asan/22/2020 zo dňa 14.04.2022 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022.
VII.
Pokračovanie v konaní
21. Správny súd uznesením č.k. 1S/108/2018-71 zo dňa 17.01.2023 pokračoval v konaní, ktoré bolo prerušené uznesením č.k. 1S/108/2018-51 zo dňa 29.04.2020 podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a/ do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave vedeného pod sp.zn. 2S/116/2018, nakoľko v predmetnej veci Krajský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2020.
VIII.
Právne posúdenie veci
22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, ust. § 13 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2023, postupujúc podľa ustanovení § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
23. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného ministerkou č. SPOU-PO-PK-22/2018 zo dňa 13.06.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia - Č.p.: SPOU-OSZ-51206-2/2017-VZ zo dňa 11.12.2017, o nepriznaní odchodného v zmysle ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 1 písm. a/ a v súlade s ustanovením § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.. 24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
26. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
28. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra Ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04).
29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer skončil: 1. uvoľnením, 2. prepustením, 3. uplynutím dočasnej štátnej služby.
34. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 35. Podľa § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. 36. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. 37. Podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 38. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 39. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 40. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
41. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 42. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 43. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 44. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 45. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 46. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 47. Podľa § 328 zákona č. 73/1998 Z.z., ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
48. V danom prípade bolo úlohou krajského súdu potrebné primárne posúdiť či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky nepriznania žalovaným odchodného žalobcovi podľa ustanovenia § 35 zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. 49. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy je úlohou správneho súdu, v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či si ako vecne príslušné orgány na konanie zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou ich postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutých rozhodnutí. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou, ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava Slovenskej republiky však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov.
50. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 61 zo dňa 07.11.2017 bol žalobca podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 08.11.2017 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a že písomnou žiadosťou zo dňa 10.11.2017, doručenou Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR dňa 05.12.2017, požiadal o priznanie odchodného, ako dávky výsluhového zabezpečenia v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. a to od 09.11.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po skončení jeho služobného pomeru prepustením na základe personálneho rozkazu č. 61, ktorý bol zaslaný spolu s podkladmi na výpočet tejto dávky výsluhového zabezpečenia. 51. Rámcovo možno vymedziť, že napadnutými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o nepriznaní dávky výsluhového zabezpečenia, a to odchodného. 52. K námietke žalobcu, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe už skôr napadnutého rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 07.11.2017 č. 61, ktoré sú preskúmavané na základe podanej správnej žaloby žalobcom v konaní vedenom pod sp.zn. 2S/116/2018 na Krajskom súde v Bratislave, a o ktorej nebolo ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ešte rozhodnuté a že v prípade, ak by došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí, by napadnuté rozhodnutia nemali právny základ a potom by boli predčasné a v tom dôsledku nezákonné, pretože by sa zmenil aj skutkový stav, ktorý tu bol v čase ich vydania, správny súd uvádza že, v konaní bolo preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru ako príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 61 zo dňa 07.11.2017 a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-8/2018 zo dňa 22.05.2018 a že žalobca obidve rozhodnutia napadol žalobou na Krajskom súde v Bratislave vedenou pod sp.zn. 2S/116/2018, a že v predmetnej veci Krajský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2020 tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú s tým, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2020. Zároveň mal správny súd preukázané, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti žalobcu proti zamietajúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci 2S/116/2018, rozhodol rozsudkom sp.zn.: 4Asan/22/2020 zo dňa 14.04.2022 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú s tým, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
53. K námietke žalobcu, že riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vydal personálny rozkaz č. 1577 zo dňa 13.10.2017 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. a z tohto dôvodu mal za to, že mu prináleží odchodné, správny súd uvádza, že právne účinky v uvedenom personálnom rozkaze nenastali (mali nastať ku dňu 30.11.2017) a to z dôvodu, že dňa 07.11.2017 generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydal personálny rozkaz č. 61, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušník PZ a to pre hrubé porušenie služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a ktorý bol žalobcovi doručený dňa 08.11.2017. Možno konštatovať, že v danom prípade nastali právne účinky prepustenia žalobcu ako príslušníka PZ zo služobného pomeru dňa 08.11.2017. Z tohto dôvodu preto nemožno prihliadať na personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1577 zo dňa 13.10.2017, ktorým mal byť žalobca uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ku dňu 30.11.2017. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade, predmetné uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 191 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. nenadobudlo účinnosť. V súvislosti s vyššie uvedeným, správny súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný na základe personálneho rozkazu o uvoľnení z funkcie dňom 30.11.2017, si povinný plniť služobné úlohy až do dňa 30.11.2017, kedy mal byť zo služobného pomeru príslušníka PZ uvoľnený na základe jeho skôr podanej žiadosti. Preto žalovanému, ktorý bol oprávnený rozhodnúť o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., nebránila žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by nemohol služobný pomer žalobcu skončiť aj iným spôsobom. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
54. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko orgány verejnej správy vec správne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na priznanie odchodného ako dávky výsluhového zabezpečenia. Pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považoval správny súd za určujúce, že nezistil takú namietanú vadu na základe ktorej, by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru a to porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním v služobnom pomere a v tom dôsledku nesplnil zákonnú podmienku v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v zmysle ktorého, odchodné podľa ustanovenia § 33 tohto zákona, nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.).
55. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).
Vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.
56. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy predmetné napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnili a v ktorých uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom na ich rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali.
57. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).
58. Záverom správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.
59. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vykonali potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a vysporiadali sa so spornými skutkovými okolnosťami a teda v konaní bol riadne zistený skutkový stav veci, ktorý preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.
60. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, keďže si ich ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.