Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_8P-20-2014.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa Z.. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX X., občan SR proti odporkyni G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX K., občan SR, za účasti maloletého dieťaťa T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u odporkyne, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Z.. Q. M., nar. XX. XX. XXXX a G. M. rod. C., nar. XX. XX. XXXX uzatvorené dňa XX. XX. XXXX vo T., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
Súd maloletú T. M., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletej Z.. Q. M., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. M., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletou T. n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 02. 06. 2014 domáhal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným vo výške 150,- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že s navrhovateľkou sa zoznámili v decembri 2002 a postupne sa ich vzťah prehĺbil. Manželstvo uzatvorili v roku 2004 a toto bolo spočiatku harmonické. Do roku 2007 bývali v spoločnej domácnosti s jeho matkou. Táto sa neskôr odsťahovala a do roku 2012 bývali samostatne. Po narodení dcéry sa v decembri 2009 manželke objavila choroba, diagnostikovali jej rakovinu lymfatických uzlín. Po úspešnej liečbe manželka pokračovala v rodičovskej dovolenke. Od roku 2012 je nezamestnaná a od tohto obdobia sme začali spávať oddelene. Od roku 2010 do dnešnej doby sa sexuálne vôbec nestýkame hlavne z psychického vypätia a udalosti prežitých v spojení s liečbou. K rozvratu manželstva viedlo aj to, že máme úplne iné záujmy a voľnočasové záľuby. Z tohto dôvodu sa manželka v mesiaci marec 2014 odsťahovala aj s dcérou k svojej matke G. C. na K., kde už má aj
trvalý pobyt. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
Podľa § 157 ods. 3 O.s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdávajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v rozvodovom konaní účastníci v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.
O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. § 157 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. § 22 zák. č. 36/2005 Z. z. § 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. § 24 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. § 25 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z. z. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 113 ods. 1 zák. č. 99/1863 Zb. § 144 veta prvá zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Keďže sa účastníci po vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení vzdali práva podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť úradu poverenému viesť matriku, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.