Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-282-2008.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/282/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO 00735795, Kollárova 31, Trnava, proti povinnému: D. D., Q.. XX.X.XXXX, A. XX, W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Romanom Liščákom, nám. sv. Michala 5, 92001 Hlohovec, pre vymoženie sumy 66,38 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 38,03 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*056619 zo dňa 1.4.2008 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia OO PZ v Trnave č. k. AA 1866206 zo dňa 29.5.2005. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 14.6.2005.
Dňa 18.2.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky, v ktorej sa exekúcia musí nielen začať ale i skončiť v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“).
Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ust. § 88 ods. 1 cit. zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia možno uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinnosti, pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Preto, ak podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, je uvedená trojročná lehota určená pre výkon rozhodnutia prekluzívna, jej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Na zánik tohto práva musí prihliadať súd ex offo.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie je možné len do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Súd zastáva názor, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto lehota plynie aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a uplynie, ak rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nebude vykonané, teda celý dlh nebude vymožený do troch rokov odkedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. V predmetnom exekučnom konaní by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. Pritom nestačí rozhodnutie v uvedenej lehote iba začať vykonávať.
Z dôvodovej správy k novele, ktorou sa uvedené ustanovenie zmenilo vyplýva, že vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Trojročná lehota na výkon rozhodnutia uvedená v § 88 ods. 1 bola v niektorých prípadoch nedostatočná. Preto obdobne ako v iných právnych predpisoch došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že výkon rozhodnutia sa nevyžaduje v trojročnej lehote vykonať, dokončiť, ale výkon rozhodnutia treba v uvedenej lehote iba nariadiť.
Rozhodnutie - blok na pokutu č.k. AA 1866206 zo dňa 29.5.2005, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 14.6.2005. V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávky dňom 14.6.2008. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.
V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k prekludovaniu nároku na plnenie, pre ktoré bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku práva domáhať sa exekučným titulom priznaného plnenia, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdny exekútor si vyčíslil hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92 eur + DPH (150 min., 3 hodiny, zač. hod. á 6,64 EUR), odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 23,24 eur, náhradu za hotové výdavky podľa § 21 a 22 vyhlášky v sume 6,23 eur, náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v sume 11,88 eur.
Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky za 45 min, t.j. 1 hodina, v sume 6,64 eur vychádzajúc z nasledovných časových špecifikácií: 15 min. za prijatie návrhu, 30 min. vyčíslenie trov exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony (žiadosť o vydanie poverenia 15 min, upovedomenie o začatí exekúcie 20 min, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 15 min, žiadosti o poskytnutie súčinnosti 30 min, vrátenie poverenia 10 min), za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) aj § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony ktoré majú totožnú náplň ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 eur, vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (6 úkonov po 3,32 eur).
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku
zaslanej listine, a to za 2 poštové zásielky vo výške 4,47eur (doručenie upovedomenia povinnému, doručenie príkazov na začatie exekúcie). Súd priznal exekútorovi aj 0,66 eur za vydanie kópie listiny.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 11,88 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nemá preukázané, že tento úkon (doručenie) bol skutočne realizovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Súdny exekútor si k trovám exekučného konania pripočítal 20% DPH odkazujúc na § 196 Exekučného poriadku.
V zmysle novely § 196 Exekučného poriadku 348/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky o DPH vo výške 20% zo sumy 31,69 eur v celkovej sume 6,34 eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 38,03 eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).