Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-67-2013.pdf
PDF · 134.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/34/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. M. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, W., právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica a A.. V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, R. - C., právne zastúpeného JUDr. Michaelou Lapuníkovou, advokátkou, Stred 60/55, Považská Bystrica v konaní o návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a.
Súd protinávrh otca z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom domáhala sa zverenia mal. M. do svojej osobnej starostlivosti určenia výživného zo strany otca vo výške 150 Eur mesačne a úpravy styku otca s maloletou. Svoj návrh odôvodnila tým, že o úprave práv a povinností k mal. M. bolo rozhodované Okresným súdom v Trenčíne v konaní sp. zn. 3P/69/2012 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Maloletá M. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v 2 - týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 1. pondelka po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom navrhovateľka si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia v Ladcoch alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva týždne. Odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v 2 - týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 3. pondelka po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom odporca si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia v Ladcoch alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva týždne. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú M. a spravovať jej majetok. Počas trvania striedavej starostlivosti oboch rodičov sa vyživovacia povinnosť neurčuje. Účastníci sa dohodli na úprave styku s mal. M. tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sú oprávnení stretávať sa s maloletou obaja bez obmedzenia. Rozsudok bol vyhlásený 29.11.2012 a voči tomuto sa účastníci vzdali práva podať opravný prostriedok . Uviedla, že v praxi sa striedavá osobná starostlivosť neosvedčila, práve naopak. Matka si začala všímať, že maloletá je podrobovaná dvojitej výchove. V čase, keď ju má u seba v Púchove, dieťa je vyrovnané, spokojné, našla si tam kamarátky, rozumie si s príbuznými matky a vyjadrila sa, že chce chodiť v Púchove aj do školy. U otca je len s otcom a jeho priateľkou zavretá v rodinnom dome a nemá tam žiadne kamarátky, pretože dom otca je situovaný na okraji Ladiec. Otec dcére káže, aby sa vyjadrila, že chce bývať s ním a že chce bývať v Ladcoch, pretože ak povie, že chce bývať v Púchove, viac ho neuvidí, neprevraví s ním, doslova dieťa týmto spôsobom nielen psychiky zaťažuje ale aj vydiera. Z tohto dôvodu sa matka rozhodla navštíviť detskú psychologičku v Trenčíne, F.. F., ktorá 23.4.2013 vykonala pohovor s dieťaťom, jednoznačne konštatovala dvojitú výchovu rodičov, čo je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa a matke odporučila, aby
vec riešila. K tomuto rozhodnutiu matka primäla aj učiteľka v materskej škole v Púchove, pretože na dieťati je vidieť, ž e má nečakané zmeny nálad, máva stavy, keď je deprimovaná a uzatvorená. Matka je presvedčená, že dieťa bude mať v Púchove podstate lepšie podmienky pre ďalší vývoj, kvalitnejšie podmienky pre školské a mimoškolské aktivity, jazykovú prípravu a podobne, než aké by malo v Ladcoch. Uviedla ďalej, že otec dieťa sústavne zaťažuje problémami, ktoré sú po rozvode medzi rodičmi, citovo ju vydiera a manipuluje s ňou. Nepoprela, že otec má dieťa rád, ale má za to, že dieťa je na matku citovo naviazané. Otec žije s novou ženou, ktorá sa snaží správať sa ako jej matka, čo dieťaťu prekáža. Nevybudovala si k nej žiadnu citovú väzbu. Dieťa si sťažovalo, že po nej niekedy kričí. Dieťa si uvedomuje, že otec jej všetko dovolí, pretože chce byť voči nej dobrý ale táto tendencia vo výchove podľa názoru matky nie je dobrá a nie je na prospech dieťaťa. Matka vyžaduje od dieťaťa aj prirodzenú disciplínu, poslušnosť, pričom ju dieťa aj rešpektuje. Dieťa si vybudovalo na druhej strane veľmi pekný vzťah so svojim pradedkom, starým otcom matky, mimoriadne sa jej od malička venoval, zbožňuje ho a teší sa v jeho prítomnosti. Čo sa týka výživného, uviedla, že otec začal pracovať ako podnikateľský subjekt. Vzhľadom na všetky zhora uvedené skutočnosti žiadala aby súd striedavú osobnú starostlivosť zrušil. V priebehu konania, po vykonanom dokazovaní matka ponechala rozhodnutie na úvahe súdu, teda že dieťa buď zostane v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo aby súd jej návrhu vyhovel a dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti. Jednoznačne však nesúhlasila s návrhom otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany matky a úpravy styku matky s dieťaťom. Nepoprela, že medzi rodičmi dochádza ku konfliktom, ale z dôvodu postoja otca, ktorý s snaží presadiť svoj záujem a ovplyvniť dieťa natoľko, že si toto chce kúpiť, získať na svoju stranu. Poukazovala na to, že ona ako matka od narodenia dieťaťa bola stále s ním, až pokiaľ nezistila, že otec ju podvádza, a dieťa jej zobral, odmietal jej ho 4 mesiace vydať, čo sa odzrkadlilo aj na jej psychike . Jej orientácia na M. je úprimná, je zmyslom jej života a preto aj iniciovala toto konanie. Nechce svojmu dieťaťu ubližovať, snaží sa jej vytvárať čo najlepšie podmienky v rámci svojich možností a bolí ju, keď otec sústavne útočí na jej partnera, snaží sa ho kriminalizovať, čo však nie je pravda.
Otec žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že osobná starostlivosť o maloletú výlučne zo strany matky nie je v záujme dieťaťa, jeho zdravého psychického a fyzického vývinu a výchovy. Matka neposkytuje maloletej dostatočne pokojné a stabilné zázemie, aké by malo byť maloletej poskytované. Matka je konfliktná osoba, ktorá rešpektuje a akceptuje iba svoje osobné záujmy a prospech. Pri svojom rozhodovaní vôbec neberie do úvahy záujmy a prospech maloletej. Matka sa podľa názoru otca v prípade jej výlučnej starostlivosti o maloletú nebude riadne a spoľahlivo plniť svoje rodičovské povinnosti voči dieťaťu. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že otec dieťa zapísal do základnej školy v Ladcoch, v rámci každodenného zápisu prvákov do základnej školy. V čase zápisu dieťaťa do základnej školy maloletá a navštevovala materskú školu v Ladcoch, takže tento zápis bol prirodzený a vychádzal z daných okolností. O tomto bola aj matka telefonicky informovaná, pričom uviedla že do začiatku školy je ďaleko a až podstatne neskôr v apríli 2013 dala maloletú zapísať aj do základnej školy Q.. P.. K. M. W.E.. O tejto skutočnosti otca neinformovala. Keďže prvý školský deň pripadol na obdobie, kedy mala dieťa v starostlivosti matka, maloletá začala bez súhlasu otca a dosiahnutia dohody rodičov navštevovať základnú školu v Púchove. Uviedol ďalej, že maloletá sa v Ladcoch stretáva so svojimi kamarátmi, rovesníkmi zo škôlky, deťmi zo susedstva a deťmi príbuzných otca ako aj s deťmi príbuzných jeho priateľky. Nie sú pravdivé tvrdenia, že otec maloletej a jeho priateľka majú s maloletou zlý vzťah. Toto sa tiež zakladá na nepravdivých tvrdeniach matky a jej skresleného psychického vnímania. Naopak vzťah otca a dcéry je emočne veľmi silný, sú na seba vzájomne citov naviazaní a trpia, keď je ich vzťah narušený konfliktami, vulgárnym správaním matky k dcére a k otcovi a aj jeho priateľke. Pokiaľ matka tvrdila, že maloletá je v zlom psychickom rozpoložení, otec tieto tvrdenia popieral a predložil stanoviskom detského psychológa F.. K. zo dňa 21.82013, ktorý má maloletú už dlhšie v lekárskej starostlivosti, a podľa jeho lekárskej správy, je stav maloletej uspokojivý, je priateľská a nesťažuje sa. Poukazoval na to, že navrhovateľka býva v byte svojej sestry, k predmetnému bytu nemá žiadne vlastnícke ani nájomné právo. Navrhovateľka svojej sestre za užívanie bytu riadne neplatí. Navrhovateľka má partnerský vzťah s V. N., ktorý má psa pitbula a často prespáva u navrhovateľky. V danom byte má navrhovateľka maloletej k dispozícii len jednu izbu, v ktorej v čase návštevy navrhovateľkinho priateľa spia všetci traja a pes. Takéto prostredie nie je vhodné pre zdravý vývin a vývoj dieťaťa, keď nemá k dispozícii v izbe ani vlastný stôl a detský kútik. Podľa vyjadrenia otca vzťah medzi maloletou a priateľom matky nie je dobrý, maloletá sa bojí priateľa matka a jeho psa. Podľa názoru otca je matka konfliktná osoba, ktorá sa často dostáva do sporov s druhými ľuďmi a neváha použiť aj fyzické násilie, je agresívna. Nesúhlasil s tvrdením matky, že je schopná lepšie sa postarať o maloletú ako otec, pretože je tu stále dôvodná
obava že povaha a správanie sa matky a jej psychický stav to neumožňuje. Samotná matka je psychicky labilná, agresívna a nezaručuje vhodné zázemie na to aby maloletej zabezpečila zdravý, duševný a fyzický vývoj. Naopak otec mu dobrý vzťah s maloletou, riadne sa o ňu stará, zabezpečuje jej všetko k plnohodnotnému vývoju a výchove. Maloletá má otca rada a rada trávi čas s ním a jeho priateľkou, s ktorou v priebehu konania uzatvoril manželstvo a narodilo sa im dieťa. Pobyt maloletej u otca je pokojný a bez akýchkoľvek problémov. O dieťa sa riadne stará spolu so svojou partnerkou, sa s ňou hrajú a učia. Dieťa má u neho splnené všetky predpoklady k tomu, aby bola zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a takéto rozhodnutie by bolo aj v záujme maloletej, preto navrhol, aby v prípade zrušenia striedavej osobnej starostlivosti, súd zveril maloletú M. do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že on bude dieťa zastupovať spravovať jej majetok a matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletej v sume 100,- Eur mesačne. Úpravu styku matky s dieťaťom ponechal na úvahe súdu. V priebehu konania poukazoval otec na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 266/2010 zo dňa 18.8.2010, ktoré rieši striedavú osobnú starostlivosť v prípade, ak komunikácia medzi rodičmi je ťažká a v rozhodnutí súd jednoznačne uvádza, že v prípade ak nie sú iné dôvody ako nekomunikácia, je potrebné striedavú osobnú starostlivosť zachovať, aby sa rodičia naučili spolu komunikovať a nie je dobrým východiskom to, že sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý má problémy s komunikáciu. Poukazoval na stretnutie s matkou 22.4.2014, kde sa opäť po niekoľkých rokoch dokázal s matkou opätovne konštruktívne rozprávať. Výsledkom rozhovoru bol záver, že rodičia súdu predložia rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zostane mal. M. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 5.8.2014, súd spojil na spoločné konanie konanie o návrhu matky na zverenie mal. M. do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a úpravu styku s protinávrhom otca na zverenie mal. M. do osobnej starostlivosti otca, určenie výživného a úpravu styku .
Opatrovníčka doporučila, aby súd ponechal naďalej dieťa v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uviedla, že uvedená skutočnosť vyplýva jednak z rozsiahleho vykonaného dokazovania, predovšetkým znaleckého. Z hodnotenia dieťaťa zo základnej školy, ktorú navštevuje, vyplýva, že dieťa je na vyučovanie pripravené, komunikácia rodičov a školy je na veľmi dobrej úrovni, dieťa v škole dosahuje veľmi dobré výsledky. Z pohovoru, ktorý bol vykonaný s mal. dieťaťom psychologičkou RPPS ÚPSVaR Považská Bystrica Mgr. Ivanou Faktorovou vyplýva, že dieťa inklinuje k obom rodičom a psychologička jednoznačne nevylúčila ponechanie dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, výsluchom otca a jeho právnej zástupkyne a opatrovníka, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 30P/69/2012 - 122, právoplatným 11.12.2012, správou D. Š. Q.. P.. K. W. zo dňa 3.10.2013, správou OR PZ Považská Bystrica zo dňa 24.1.2014, znaleckým posudkom č. 5/2014, PhDr. Stely Jančárovej, znalkyne z odboru psychológie zo dňa 26.2.2014, správou D. Š. Q..P.. K. W. zo dňa 8.4.2014, rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov č. 2014/047048 zo dňa 10.4.2014, záverečnou správou z poradensko - psychologického procesu ÚPSVaR Považská Bystrica, referát poradensko psychologických služieb zo dňa 21.7.2014, fotokópiou daňového priznania matky a otca za rok 2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že rodičia mal. M. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov mal. M. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 30P 69/2012 - 122, právoplatným 11.12.2012. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. M. na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, striedavo a to v 2- týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 1. pondelka po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom navrhovateľka ( matka) si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia v Ladcoch alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva týždne. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, striedavo a to v 2 - týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 3. pondelka po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom odporca ( otec) si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia v Ladcoch
alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva týždne. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. M. a spravovať jej majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa vyživovacia povinnosť neurčuje. Účastníci sa dohodli na úprave styku s mal. M. tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sú oprávnení stretávať sa s maloletou bez obmedzenia.
V čase rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode mal. M. navštevovala materskú školu. Následne, po vzájomných nezhodách rodičov, kedy dieťa bolo zapísané na podnet otca do 1. ročníka ZŠ v Ladcoch, teda v miesta bydliska otca, a na podnet matky do 1. ročníka na ZŠ Q.. P.. K. M. W., teda v mieste bydliska matky, nakoniec maloletá od septembra 2013 začala navštevovať 1. ročník D.Á. Š. Q.. P.. K. M. W..
Zo správy D. Š. Q.. P. .K. M. W. zo dňa 3.10.2013 vyplýva, že dochádzka do školy dieťaťa je pravidelná, M. je šikovná, dosahuje výborné výsledky, na hodinách je aktívna, hlási sa, pracuje podľa pokynov. Adaptácia dieťaťa na prostredie školy prebehla v poriadku. Počas vyučovacích hodín a prestávok dieťa rešpektuje pokyny vyučujúcich, je milá a priateľská k vyučujúcim i spolužiakom. V škole je prihlásená na výtvarný krúžok, mimo školy navštevuje ZUŠ - klavír a tanečný krúžok. Na vyučovanie je vždy pripravená, máva všetky učebné pomôcky. Do školy chodí čistá a upravená, komunikácia a spolupráca rodičov a školy je na veľmi dobrej úrovni.
Zo správy Základnej školy Q.. P. . K. M. W. zo dňa 8.4.2014, ktorá správa bola vyžiadaná súdom, súd zistil, že dieťa naďalej v škole dosahuje dobré vyučovacie výsledky, patrí k najlepším žiakom triedy. K rovesníkom je priateľská a rešpektuje učiteľov, je komunikatívna a na vyučovanie býva vždy pripravená. Striedavá starostlivosť rodičov sa v škole neprejavuje na jej správaní a výsledkoch, správanie sa býva rovnaké počas pobytu u oboch rodičov, ktorí sa pravidelne informujú o jej vyučovacích výsledkoch. Zo školy ju odprevádza mama, výnimočne dedko, otec, otcova priateľka alebo jej mama ( na základe splnomocnenia). Škola nezistila vážnejšie nedostatky v starostlivosti rodičov.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané že vzťahy medzi rodičmi mal. M. sú komplikované, nezhody medzi nimi sa prejavujú predovšetkým vo vzájomnom osočovaní, nerešpektovaní názoru druhého rodiča, vo vzájomnom ponižovaní a znevažovaní starostlivosti o mal. M. počas pobytu u jednotlivého rodiča. Túto skutočnosť súd zistil jednak z výsluchu účastníkov konania ako aj zo správy OR PZ, Považská Bystrica, obvodné oddelenie PZ Púchov z 24.1.2014, z ktorej vyplýva, že hliadka OO PZ SR voči rodičom maloletej zasahovala dňa 9.7.2012, kedy podala oznámenie matka na otca, kde sa jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 29.4.2013 podala oznámenie A. Q. - sestra matky na matku, kde s a jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ku konfliktu rodičov došlo aj dňa 3.2.2014, kde však Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov rozhodnutím č. 2014/047,048, podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, priestupkové konanie zastavil z dôvodu že spáchanie skutkov, o ktorých sa koná nebolo obvineným z priestupku preukázané. Priestupkové konanie bolo vedené voči otcovi a matke, ktorého sa mal otec dopustiť tým, že dňa 3.2.2014 na L.. K. v Púchove mal bývalej manželke V. Q. nadávať, rovnako toho istého dňa matka na ulici Komenského v Púchove sa mala vyjadriť nevhodným spôsobom na adresu otca. I keď priestupkové konanie bolo zastavené, táto skutočnosť nevylučuje, že k vzájomnému incidentu medzi rodičmi vo februári 2014 došlo.
Na návrh matky a otca Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 11.11.2013, č.k. 4P/67/2013
- 66, ustanovil znalkyňu z dobru psychológie PhDr. Stelu Jančárovú, ktorej uložil zhodnotiť celkový psychosociálny vývin matky a otca vo vzťahu k posudzovanej veci a zodpovedať, aké sú vzájomné vzťahy medzi maloletou M. a jej rodičmi, v prípade odmietavého postoja k niektorému z rodičov zistiť príčinu tohto postoja, či je mal. M. ovplyvňovaná zo strany otca alebo matky vo vzťahu k druhému rodičovi, či sú rodičia jednotlivo schopný poskytovať maloletej potrebnú starostlivosť, aký vplyv má striedavá osobná starostlivosť na maloletú M. v zmysle jej vnímania druhého rodiča v čase, keď sa nachádza v starostlivosti matky alebo otca, vyjadriť sa či doporučuje zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej M. t.j. zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.
Zo záveru znaleckého posudku č. 5/2014 PhDr. Stely Jančárovej, znalkyne z odbor psychológie zo dňa 26.2.2014, súd zistil, že maloletá M. dosahuje vývinovú úroveň raného školského veku, vo vzťahu k fyzickému veku primerane mentálne i osobnostne vyspieva. K obidvom rodičom má obojstranne rozvinutú pozitívnu citovú väzbu. Pre zachovanie kontinuity jej citových väzieb s obidvoma rodičmi a naplnenie jej podstatných vývinových potrieb je žiaduca vyvážená, proporcionálna stimulácia vo výchovnom prostredí u matky a aj otca. Sociálne vyspievanie maloletého dieťa súvisí i s rozvodom autonómnej morálky, ktorá nastupuje až v období stredného školského veku ( najskôr okolo l0. - 11 . roku života jedinca), a prináša schopnosť jedinca samostatne zvažovať, posudzovať sociálne situácie s predvídavosťou, odhadom dôsledkom svojich rozhodnutí. Do tohto obdobia prevažuje tzv. heteronómna morálka dieťaťa, kde prirodzene preberá názory najbližších dospelých v jeho aktuálnom vývinovom prostredí a to aj bez vedomej snahy vychovávateľov o ovplyvnenie dieťaťa, teda dieťa je ovplyvniteľné postojmi sociálneho okolia. Znalkyňa nezistila priame ovplyvňovanie maloletého dieťa matkou proti otcovi a ani otcom proti matke. Tým však, že mal. M. vníma vzájomné napätie aj vzájomnú nevraživosť rodičov, prípadne rodičia jednotlivo v snahe dieťaťu vysvetliť rodinnú situáciu nechtiac vťahujú dieťa do riešenia problémov dospelých, môžu tieto skutočnosti výrazne determinovať vzťah dieťaťa k matke i otcovi, nakoľko dieťa sa stotožní s náhľadom matky keď je v jej starostlivosti a s náhľadom otca, keď je v jeho starostlivosti.
Znalkyňa apelovala na rodičov, aby u dieťaťa podporovali aj prejavy lásky k druhému rodičovi. Strach, ktorý mal. M. prežíva, nie je strachom z matky alebo otca, dieťa má strach, že stratí priazeň jednotlivých rodičov, preto sa začína správať podľa ich očakávaní.
Pokiaľ rodičia pochopia, že je užitočnejšie, aby energiu, ktorú vynakladajú na podania a vzájomné ataky voči sebe prostredníctvom súdu, polície, radšej sústredili na vyvinutie snahy o konštruktívnu a nie deštruktívnu rodičovskú kooperáciu stanovením konkrétnych pravidiel komunikácie a s konečnou platnosťou uzavreli minulé konflikty, striedavá starostlivosť je reálnou formou zabezpečovania vyváženej výchovy dieťaťa. Možno predpokladať, že matka a otec sú ešte zaťažení ich nevysporiadaným predchádzajúcim partnerským vzťahom, čo sa prenáša do rodičovskej komunikácie. Bez terapeutickej intervencie, riešenia ich stále konfliktného vzťahu, nie je možné očakávať zlepšenie. Ak sa však nezmierni napätie vo vzťahu matka - otec uvedená situácia môže veľmi vážne ohroziť vyváženosť psychického a sociálneho vývinu dieťaťa. Z hľadiska osobnostných dispozícií rodičov , potenciálu zvládnuť rodičovskú rolu, sú u matky aj u otca splnené predpoklady na adekvátnu rodičovskú starostlivosť pre maloleté dieťa. Problémom zostáva ich pretrvávajúca neadekvátna rodičovská komunikácia. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti znalkyňa odporučila najmä za predpokladu, že rodičia maloletého dieťaťa dokážu komunikovať ako zrelí rodičia, ich komunikácia nie je konfliktná. Súčasne v situácii, že sa rodičia dokážu dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe k dieťaťu, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity výchovného prostredia. Znalkyňa odporučila ďalšie terapeutické vedenie rodičov k osvojeniu si primeranej rodičovskej komunikácie, na ktorú majú predpoklady a k preklenutiu napätí v ich vzájomnom vzťahu.
Znalkyňa ďalej uviedla, že M. je vzhľadom na vek veľmi vyspelým dieťaťom, reaguje na pozitívnu výchovnú stimuláciu, ale aj citlivo vníma napätie medzi rodičmi a ak rodičia nezačnú nekonfliktne komunikovať, stane sa pravidlom, že dieťa sa začne správať podľa očakávaní jednotlivých rodičov, čo je veľmi nepriaznivý jav, pretože dieťa sa prestane orientovať v normalite sociálnych vzťahov. Dieťa nesmú zaťažovať problémami dospelých, ani pred dieťaťom znevažovať, hoci aj nepriamo autoritu druhého rodiča. Znalkyňa nedoporučila ďalšiu zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. M., v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na nevyhnutnosť saturovania vývinových potrieb dieťaťa obidvoma rodičmi odporučila striedavú osobnú starostlivosť. Nevylúčila však, že ak súd napriek záverom znaleckého skúmania rozhodne o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom odporučila zverenie mel dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku dieťaťa s otcom formou rozšíreného styku, aby nenastala situácia , že sa otec stane víkendovým rodičom.
Zo záverečnej správy predloženej opatrovníkom z poradenskom psychologického procesu, zo dňa 21.7.2014 súd zistil, že psychologička RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica
Mgr. Ivana Faktorová zrealizovala dve stretnutia s mal. M., a to dňa 3.7.2014, kedy sa konalo stretnutie v sprievode otca a dňa 11.7.2014, kedy sa konalo stretnutie v sprievode matky. S dieťaťom hovorila vždy osamote, bez prítomnosti sprevádzajúceho rodiča. Na základe pozorovania dieťaťa - jeho správania počas sedení a tiež jeho kontaktu so sprevádzajúcimi dospelými ( okrem rodičov aj otcova manželka V., resp. matkin partner V.), na základe rozhovorov a použitých psychodiagnostických metód usúdila, že dieťa má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom a nevie ho vyjadriť ( „ Ľúbim ich oboch.“), za svoju rodinu považuje skôr otca s manželkou V.. V tomto ohľade zavážil fakt, že matka si po rozvode zmenila priezvisko, čo dieťa považuje za istú formu vzdialenia sa matky ( ,,,... u otca sme všetci H.“). Pomerne dôležitým momentom sa javí byť aj blížiaci sa príchod súrodenca, ktorého dieťa už zahrnulo do kresby rodiny a na ktorého sa teší. V prípade otca a V. mala možnosť pozorovať aj fakt, že dieťa nemá problém s fyzickým kontaktom ani s jedným z nich ( pred sedením sedelo na lone otcovi, po sedení si spontánne sadlo na kolená p. V.). V metodike, ktorou zisťujú vzťahy k blízkym osobám ( a ktorú dieťa poznalo zrejme zo sedenia u súdnej znalkyne), vyjadrilo dieťa vo vzťahu ku všetkým dospelým prakticky len kladné emócie a neprejavilo takmer nijaké negatívne emócie ( 1 k matke, 1 k otcovi, 0 k p. V., 2 k p. V.), z čoho možno usudzovať na podvedomý strach dieťaťa napr. z opustenia, odmietnutia, potrestania a pod. ( vychádzala z toho, že pri zdravých vzťahoch dieťa prežíva aj nejaké percento negatívnych emócií k blízkym ľuďom), a tým aj na fakt, že dieťa žije dlhodobo v napätí. Pokiaľ ide o záujem o pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti, dieťa vyjadrilo nespokojnosť so striedavou starostlivosťou, v prípade možnosti voľby by chcelo žiť u otca. Matka údajne na takéto želanie dieťaťa reagovala vyjadrením, že v takom prípade odíde. Dieťa môže byť takýmto vyjadrením zneistené, nedokáže si predstaviť, čo by sa skutočne stalo. Na istú mieru neistoty či obáv spojených s matkou usúdila z priebehu sedenia, na ktoré dieťa sprevádzala matka - dieťa po veľkú časť komunikovalo šeptom akoby sa obávalo, aby nebolo jeho slová počuť na chodbu ( jednoznačnú súvislosť nie je možné dokázať, avšak dieťa aj po povzbudení pokračovalo v tomto spôsobe komunikácie). Dieťa vníma, že vzťahy rodičov nie sú najlepšie. Počas pobytu u matky sa otec s dieťaťom snaží telefonicky kontaktovať, na čo matka reaguje zákazom zodvihnutia hovoru ( podľa vyjadrenia dieťaťa). Matka dieťaťu počas pobytu u otca netelefonuje, resp. urobila tak len jeden krát, navštevuje ho v škole, čo by nemala v tomto zmysle sa údajne vyjadrila vyučujúca ( opäť podľa slov samotného dieťaťa). Pokiaľ ide o trávenie voľného času s rodičmi, pomoc pri príprave na vyučovanie atď. - u matky sa s dieťaťom hráva matka i V., na vyučovanie sa pripravuje niekedy samostatne, inokedy s mamou alebo V., niekedy býva dieťa doma samotné (,, ... keď mama ide do fitka“). U otca sa dieťaťu venuje samotný otec, hoci ten je pracovne vyťažený - pracuje doma na PC, ale hrávajú spolu futbal, chodia do lesa. Otec sa venuje dieťaťu aj pri príprave na vyučovanie. O dieťa sa stará tiež V. ( tá je často v dielni) - šijú spolu šaty pre bábiky, alebo sa mu venuje stará mama - spolu hrajú napr. karty, hrajú sa na školu a pod., samotné zrejme nebýva. Dieťa sa počas oboch sedení
- t.z. v sprievode otca i v sprievode matky vyjadrilo, že by chcelo bývať u otca. Je zrejmé, že má u neho vytvorené o niečo lepšie podmienky - izbu, hračky ale tiež dvor, kde sa môže hrať a zvieratká, o ktoré sa chce starať. Dieťa vyjadrilo spokojnosť aj s bývaním u matky, ale na základe zistení z realizovaných sedení usúdili, že je viac momentov, ktoré ho priťahujú o niečo výraznejšie k otcovi, k jeho rodine, do jeho bydliska.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky ako aj protinávrh otca nie sú dôvodné. Je nesporné, že mal. M. bola rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 30P/69/2012 - 122, právoplatným 11.12. 2012 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka aj otec sa zaviazali zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v 2 - týždňových intervaloch. Na takejto úprave sa rodičia maloletej v konaní o rozvod manželstva dohodli a súd rodičovskú dohodu schválil. V zmysle zhora citovaného rozhodnutia rodičia zabezpečujú starostlivosť o mal. M. striedavo v 2 týždňových intervaloch aj v súčasnej dobe. V čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, mal. M. navštevovala materskú školu, v súčasnej dobe ukončila l. ročník základnej školy v Púchove. Keďže medzi rodičmi došlo k nezhodám vo výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu, matka podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravu styku otca s dieťaťom. V priebehu konania sa otec protinávrhom domáhal zverenia maloletej M. do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany matky a úpravy styku matky s dieťaťom.
Keďže medzi rodičmi neustále pretrvávajú nezhody, každý z nich obviňoval druhého rodiča z nedostatočnej starostlivosti o mal. M., ako aj z nevhodnosti výchovného prostredia u každého z rodičov, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pretože na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom a vhodnosti výchovného prostredia bolo potrebné odborné znalosti.
Sud v konaní ustanovil znalkyňu PhDr. Stelu Jančárovú, znalkyňu z odboru psychológie, ktorá vo svojom znaleckom posudku, o správnosti záveru ktorého nemal súd dôvod pochybovať, vyjadrila jednoznačne záver, že nedoporučuje zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. M. v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a v prípade ak by súd dospel k záveru, že je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, doporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Voči znaleckému posudku PhDr. Jančárovej vzniesol námietky otec, ako aj matka, preto súd keďže nebolo možné vypočuť znalkyňu k podanému znaleckému posudku, z dôvodu jej zdravotného stavu, doplnil dokazovanie správou zo základnej školy, ktorú maloletá navštevuje, ako aj výsluchom resp. vyšetrením mal. dieťaťa na RPPS Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, psychologičkou PhDr. Faktorovou. Z doplneného dokazovania a to zo správy od ZŠ J.A. Komenského Púchov, ktorú maloletá navštevuje, súd nezistil negatívny vplyv v striedavej osobnej starostlivosti na správaní sa dieťaťa a vyučovacích výsledkoch, rovnako nezistil negatívny vplyv striedavej osobnej starostlivosti na dieťa pokiaľ sa týka starostlivosti rodičov o dieťa v čase, keď sa nachádza u druhého rodiča.
Zo záverečnej správy z poradensko - psychologického procesu, kedy bol vykonaný pohovor s mal. M., v čase keď sa nachádzala v starostlivosti matky ako aj v čase keď sa nachádzala v starostlivosti otca, súd nedospel k záveru, že by striedavá osobná starostlivosť nebola vhodnou formou úpravy práv a povinností rodičov k mal. M.. Psychologička jednoznačne nevylúčila zotrvanie dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti i keď maloletá vyjadrila nespokojnosť so striedavou osobnou starostlivosťou a v prípade možnosti sa vyjadrila, že by chcela žiť u otca.
Z uvedenej správy je zrejmé, že obaja rodičia poskytujú maloletej vhodné zázemie pre jej výchovu a starostlivosť a to, že dieťa inklinuje viac k otcovi ako k matke, nie je dôvodom, pre ktorý by súd, vzhľadom už na doposiaľ vykonané dokazovanie, protinávrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti vyhovel.
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoko ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad , že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa i obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými, vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré ( vzhľadom na osobnosť rodiča alebo osobnosť dieťaťa ) prevážia nad týmto záujmom. V prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu destabilizuje výchovné prostredie u jedného z rodičov, nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa taký traumatizujúci.
Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadene striedavej osobnej starostlivosti kumulatívne sú ak obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať ( nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia, neexitujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča a podobne ), ďalej že obidvaja rodičia majú osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa ( je záujmom dieťaťa v prvom rade právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť na najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom) a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie že dieťa striedavú osobnú starostlivosť nechce, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie je vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Jedným z predpokladov pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy a cyklicky umiestňované do iného prostredia.
Po zhodnotené všetkých skutočností a dôkazov, ktoré súd v tomto konaní vykonal, je zrejmé, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti je v čase rozhodovania súdu najvhodnejším riešením úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Súd má za to, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. M. nedošlo k takej zmene pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov, na základe ktorej by súd mal zmeniť dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností či už v zmysle návrhu matky alebo v zmysle návrhu otca.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým ho záveru znaleckého posudku PhDr. Jančárovej, ktorá podrobne vypočula a vyšetrila oboch rodičov ako aj maloleté dieťa, a nedoporučila ďalšiu zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej M.. Znalkyňa sa síce priklonila aj k možnosti zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to primárne k zvereniu mal dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, na druhej strane na základe pohovoru s mal. M. pred psychologičkou RPPS, keď dieťa prejavilo požiadavku bývať skôr u otca ako u matky, súd rešpektujúc vyjadrenie dieťaťa, mal za to, že v záujme maloletej nebude, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matke. I keď sa dieťa v pohovore vyjadrilo, že by chcelo bývať u otca, názor dieťaťa nie je jediným kritériom pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, zvlášť za situácie, keď znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že dieťa má k obom rodičom obojstranne rozvinutú pozitívnu citovú väzbu a pre zachovanie kontinuity ich citových väzieb k obom rodičom a naplnenie jej podstatných vývinových potrieb je žiaduca vyvážená, proporcionálna stimulácia vo výchovnom prostredí u matky aj otca. Za situácie aká nastala vo vzťahoch medzi rodičmi mal. M. a v zmene osobných pomerov na strane otca, ktorý uzatvoril nové manželstvo a krátko pred vyhlásením rozhodnutia sa mu narodilo dieťa, bude v záujme maloletej, aby bol zachovaný jej vzťah k obidvom rodičom a rešpektované právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Tento sa môže realizovať predovšetkým prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že v záujme mal. dieťaťa je , aby zmeny ktoré nastali vo vzťahu medzi rodičmi ako aj v osobných pomeroch matky a otca, nezasiahli do osobnosti mal. dieťaťa tak, aby do budúcna bol narušený jej vzťah z niektorým z rodičov, ale v záujme dieťaťa je, aby tieto zmeny čo najmenej zasiahli do jej života. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nebola spochybnená jednak znaleckým dokazovaním, rovnako súd nezistil negatívny vplyv striedavej osobnej starostlivosti na školskú dochádzku a prípravu dieťaťa do školy a striedavá osobná starostlivosť nebola vylúčená ani po pohovore dieťaťa s psychologičkou na referáte RPPS ÚPSvaR Považská Bystrica a zrušenie striedavej osobnej starostlivosti nebolo doporučené ani opatrovníkom, ktorý maloleté dieťa zastupoval v tomto konaní.
Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine súd návrh matky ako aj protinávrh otca v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.