Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-97-2011.pdf
PDF · 80.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/97/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Tatra leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpený: WERNER & ANGER, s.r.o., IČO: 36 865 435, so sídlom Ružová dolina 25, 811 02 Bratislava, proti povinnému: N. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. L. XXX/XX, XXX XX Q., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, Exekútorský úrad so sídlom Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 155/2011 o vymoženie 1 571,41 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o späťvzatí návrhu na výkon exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 20.01.2011 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou A0710022, dňa 13.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.12.2010 a vykonateľnosť dňom 25.12.2010. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku je povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 571,41 EUR spolu s príslušenstvom.
Na základe návrhu oprávneného, súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 26.01.2011 požiadal súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 29.03.2011 oprávnený cestou právneho zástupcu podal na tunajšom súde späťvzatie návrhu na výkon exekúcie, nakoľko po začatí exekúcie povinná osoba plnila čo jej ukladá exekučný titul. Oprávnený má za to, že dôvodom zastavenia exekúcie nie je správanie oprávneného, ale dôvodom zastavenia je zavinenie Povinného, nakoľko nesplnením jeho záväzku vznikla nutnosť začať exekučné konanie. Oprávnenému v exekučnom konaní vznikli trovy, ktoré si uplatnil za zaplatený poplatok v sume 16,50 EUR a jeden úkon právnej služby v sume 35,68 EUR + 1x paušálnu náhradu nákladov v sume 7,41 EUR, t.j. trovy spolu vo výške 68,21 EUR vrátane DPH. Na náhradu trov žiadal oprávnený zaviazať povinného. Súdny exekútor si náhradu trov konania neuplatnil.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený vzal svoj návrh späť skôr, ako bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 3 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený vo svojom návrhu síce uviedol, že k späťvzatiu návrhu na výkon exekúcie došlo na základe správania sa povinného, avšak súd zohľadnil skutočnosť, že v konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), s poukazom na § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 zákona č. 250/2007 v súvislosti so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní rozhodcovského rozhodnutia, Leasingovej zmluvy zo dňa 16.02.2009, Dohody o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 22.03.2010 uzavretých medzi oprávneným a povinnou osobou a dospel k názoru, že v konaní by nebolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený inicioval exekučné konanie na základe nulitného exekučného titulu.
Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že Zmluva, na základe ktorej oprávnený ako poskytovateľ poskytol povinnej osobe predmet plnenia, má povahu spotrebiteľskej zmluvy a preto s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti poskytovateľa. Z okolností uzatvárania zmluvy, samotného pomenovania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že právny oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou osobou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
Z intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.
Okrem už uvedeného, tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je ustanovenie článku VIII. Záverečných ustanovení splátkového kalendára, kde prijímateľ leasingu prehlasuje, že všetky ustanovenia zmluvy s ním boli individuálne dojednané, mal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom tejto zmluvy a mal možnosť na prerokovanie a ovplyvnenie ich obsahu. Súčasne ani dohoda strán o tom, že sa dohodli na Rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi stranami zmluvy vzniknú z tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadeným pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s., a že zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podradia a tým, že takéto rozhodnutie bude
pre zmluvné strany konečné a záväzné. Súd má za to, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná zmluvnými stranami, je zakomponovaná v texte zmluvy vopred pripravenom poskytovateľom a predkladaná spotrebiteľovi bez toho aby mohol vopred vyjadriť svoj názor, prípadne ovplyvniť jej obsah, aj keď vyhlásenie spotrebiteľa poskytovateľ zakomponoval do textu záverečných podmienok. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.
Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná v spomínanej dohode a spotrebiteľovi predložená na podpis, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Dohode o splácaní dlhu v splátkach, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len pristúpiť na výhodu splátok a rozhodcovskú doložku v dohode ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takáto zmluvná podmienka je preto neprijateľná v zmysle § 53 ods.1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a bola splnená podmienka v zmysle § 44 ods. 2 EP na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto ju súd považuje za neplatnú. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Keďže boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK, a súd by bol v konečnom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. O trovách exekučného konania súd rozhodol tak ako by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a to tým, že inicioval exekučné konanie na základe nulitného exekučného titulu.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Trovy súdnemu exekútorovi súd nepriznal, keďže výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje uznesenie a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).