Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-2525-2011.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/2525/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ANFIELD, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Abovská č. 39, IČO: 36 199 940 o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 2.009,63 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava ako nástupcom súdnej exekútorky JUDr. Judity Jakobejovej, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,47 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uznesením č. k. 48Er/285/2006-11 zo dňa 17.01.2011 exekúciu zastavil a to podľa ust.§ 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,74 Eur, na ich úhradu zaviazal oprávneného.
2. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený dňa 17.08.2015 odvolanie.
3. Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ust. § 374 ods. 4 OSP platného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
5. Podľa ust. § 470 ods. 2, veta prvá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Oprávnený podal odvolanie dňa 17.08.2015 voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. 48Er/2525/2011-13 zo dňa 10.06.2015. Odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a v zmysle ust. § 374 ods. 4 OSP malo za následok zrušenie uznesenia.
7. V odvolaní oprávnený namietal nedostatočné hodnotenie dôkazov preukazujúcich nemajetnosť povinného. Oprávnený ďalej uvádza, že nesúhlasí ani s výškou priznaných trov, nakoľko chýba ich presná špecifikácia. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zrušil rozhodnutie, ktoré vydal vyšší súdny úradník.
8. Dňa 18.08.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 56,99 Eur.
9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. V súvislosti s týmto dôvodom zastavenia exekúcie súd v prvom rade konštatuje, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten ako súdom splnomocnená a poverená osoba na vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej činnosti za účelom preverenia majetku povinného a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí najvhodnejší spôsob výkonu exekúcie (napr. zrážky zo mzdy, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a pod.) tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Len pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním musí zaoberať, pričom exekučný súd nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
11. Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a pripojeného exekučného spisu zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného súčinnosťou s bankami, prostredníctvom katastra nehnuteľností, prostredníctvom lustrácie v Sociálnej poisťovni, súčinnosťou s Dopravným inšpektorátom a súčinnosťou s Daňovým úradom. Súčinnosťou s bankami nebol zistený žiaden účet povinného s disponibilným zostatkom. Povinný nezamestnáva žiadne osoby. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Jediným zisteným majetkom povinného je nákladný príves, avšak exekútorskej blokácii pre toto konanie predchádzajú tri skoršie blokácie. Zo skutočností, ktoré súd z uvedeného zistil, mal za preukázané, že majetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, a že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. §57 ods.1 písm. h) sú splnené.
12. Nakoľko šetrením majetkových pomerov povinného v doterajšom priebehu exekučného konania nebol zistený majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súdny exekútor konštatoval jeho nemajetnosť. Súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa ust. § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
17. Dňa 18.08.2014 doručil súdny exekútor súdu vyčíslenie trov exekúcie, pričom tieto boli špecifikované nasledovne:
- Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - ...................................33,19 Eur
- Náhrada hotových výdavkov podľa §22 ods. 1 cit. vyhlášky: poštovné....................................................................................................14,10 Eur elektronická lustrácia MV ......................................................................... 0,20 Eur
- DPH 20 % ......................................................................................................... 9,50 Eur Spolu - 56,99 Eur
18. Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
19. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
20. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur.
21. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
22. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
23. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
24. Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
25. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
27. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
28. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd skúmal, či boli trovy exekúcie vyčíslené v súlade s vyhláškou.
29. Nakoľko súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky patrí odmena vo výške najmenej 33,19 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
30. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 7,00 Eur. V exekučnom spise nachádzalo 5 poštových doručeniek preukazujúcich doručovanie písomností. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie, nakoľko vznik týchto hotových výdavkov súdny exekútor v predloženom exekučnom spise preukázal.
31. Pretože súdny exekútor je platcom DPH a v zmysle § 196 Exekučného poriadku sa odmena a náhrada hotových výdavkov zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, súd priznal súdnemu exekútorovi aj 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.
32. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - ..............................33,19 Eur 2/ Náhrada hotových výdavkov poštovné........................................................................................................7,00 Eur elektronická lustrácia MV ............................................................................ 0,20 Eur 3/ 20% DPH zo sumy 40,39 Eur..........................................................................8,08 Eur Spolu.................................................................................................................48,47 Eur
33. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
34. Pretože v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie uložil oprávnenému.
Poučenie:
Proti výroku o a zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).