Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-341-2014.pdf
PDF · 69.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/341/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: mal. Y. C., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., zastúpená I. C., nar. X.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y. právne zastúpená JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, Žižkova 6, Košice proti povinnému: Kvetoslava R., nar. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX Y. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné výživné na mal. Y. C., nar. XX.X.XXXX za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 1000,00 eur, a od 1.2.2014 do budúcna bežné výživné vo výške 50,00 eur mesačne s prísl. a trov exekučného konania v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Petrom Bertókom, Murgašova 3, Košice takto
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 27.1.2014 návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Košice II v Košiciach, číslo konania 23P 185/2011-58 zo dňa 9.9.2011. Okresný súd Košice II dňa 20.3.2014 vydal poverenie č. 5803 180312 a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Dňa 14.8.2017 bolo doručené Okresnému súdu Košice II podanie povinnej, ktorým navrhla zastavenie exekúcie s odôvodnením, nemôže uhradiť pohľadávku, nakoľko je nemajetná.
3. Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “ Exekučného poriadku“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ust. § 57, ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
5. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
7. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú iné dôvody, ako uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie ako celku alebo iba čiastočne (§ 57 ods. 3 Exekučného poriadku).
8. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú, ktorá jej nedovoľuje pohľadávku oprávneného uspokojiť.
9. K tomu súd uvádza, že súd môže podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť objektívne daná s predpokladom, že zo zistených okolností nemožno predpokladať zmenu týchto pomerov, najmä pokiaľ sa jedná o vymáhanie výživného v prospech maloletej.
10. Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere vhodného spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinného. Pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať.
11. V danom prípade súdny exekútor doposiaľ nedospel k záveru, že by povinného majetkové pomery boli také, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko podnet na zastavenie z jeho strany podaný nebol.
12. Na základe vyššie citovanej právnej úpravy a skutkového stavu súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.