Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-159-2008.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1Er/159/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnom konaní oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, IČO: 30 807 484 proti povinnému G. E., bytom U. J. N., štátny občan SR, o vymoženie 855,41 EUR a trov exekúcie, vedenom u súdneho exekútora JUDr. Lýdie Hladíkovej, na Exekútorskom úrade so sídlom v Bratislave, Páričkova 18, pod sp. zn. EX 4/2007 t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,77 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora poverením č. 5309 021109* zo dňa 26.06.2007 vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 25.770 Sk (855,41 EUR) a trov exekúcie. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 03.01.2007, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi.
Výkon súdnictva prešiel ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Dňa 16.12.2013 súdny exekútor predložil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. poriadku, nakoľko uplynula lehota na vykonanie rozhodnutia, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 25.02.2014 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 218,33 EUR a predložil exekučný spis sp. zn. EX 4/2007. K otázke zastavenia exekúcie doplnil, že skutočným dôvodom, pre ktorý je potrebné exekučné konanie zastaviť, je, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku), nakoľko nedostatok majetku je v príčinnej súvislosti so zastavením exekúcie. Nemajetnosť povinného je podľa exekútora základnou skutočnosťou, pre ktorú v desaťročnej lehote nebolo možné právo vykonať. Exekútor ďalej uviedol, že pri stanovení náhrady trov exekúcie je tak potrebné aplikovať § 203 ods. 2 Ex. poriadku.
Podkladom na vykonanie exekúcie je Platobný výmer č.135/2002/OVP/MZ vydaný oprávneným dňa 01.07.2002 podľa § 26 v spojení s § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2002 a vykonateľnosť dňa 02.09.2002.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003) pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný exekučný titul, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, pričom môže ísť o rozhodnutie súdu alebo iných orgánov alebo inú verejnú listinu. Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekučný titul nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, je Platobný výmer vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava pod č. 135/2002/OVP/MZ dňa 01.07.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2002 a vykonateľnosť dňa 02.09.2002. Týmto rozhodnutím bola povinnému predpísaná úhrada poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v celkovej sume 25.770,00 Sk. Pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia primerane ustanovenia o poistnom, tzn. aj ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. upravujúce lehotu na vykonanie rozhodnutia vydaného vo veciach sociálneho poistenia. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 Exekučného poriadku úč. v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Zákonom č. 348/2011 Z. z. sa novelizoval § 196 Exekučného poriadku, a to doplnením druhej vety, keď sa za slová „zvyšuje sa jeho odmena“ vkladajú slová „a náhrady určené podľa tohto zákona“, teda podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Exekučný poriadok v znení novely č. 348/2011 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012 a na vec je tak nutné aplikovať nové ustanovenia, účinné v čase, v ktorom o trovách rozhoduje súd. S prihliadnutím na vyššie uvedené, nakoľko má súd z portálu Finančného riaditeľstva SR preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Tunajší súd však dospel k záveru, že v danej situácii oprávnený žiadnym spôsobom procesne nezavinil situáciu, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ totiž oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. 02. 2014, sp. zn. 1MCdo/1/2013). Oprávnený postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu nemohol ovplyvniť. Zároveň uvažovanie nad možnosťou zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, je irelevantné, nakoľko k zastaveniu došlo z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, nie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené o trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 218,33 EUR. Tieto trovy špecifikoval ako hodinovú odmenu 39,84 EUR za 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008), paušálnu odmenu 23,24 EUR za 7 úkonov exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), odmenu za zriadenie exekučného záložného práva 99,57 EUR (§ 6 cit. vyhlášky), hotové výdavky 19,29 EUR (§ 22 cit. Vyhlášky- poštovné 15,26 EUR, spotrebný kancelársky materiál 4,03 EUR), 20% DPH 36,39 EUR.
Podľa § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 6 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008 odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000 Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 náhradu trov exekúcie vo výške 37,77 EUR, pričom uvedená suma predstavuje:
A. odmena súdneho exekútora určená paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu) 4 x 3,32 EUR + 20% DPH 2,66 EUR= 15,94 EUR;
B. náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky (poštovné 14,16 EUR, spotrebný kanc. materiál 4,03 EUR) 18,19 EUR+ 20% DPH 3,64 EUR= 21,83 EUR.
Za úkony žiadosť o udelenie poverenie- oprava, urgencia, podnet na zastavenie exekúcie, odpoveď na výzvu, predloženie exekučného spisu, špecifikácia trov exekúcie, vrátenie poverenia odmena súdnemu exekútorovi nepatrí, nakoľko ide o administratívne práce (§ 25 vyhlášky) a ich náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Pri aplikácii § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznávať hodinovú sadzbu za tie úkony, pri ktorých sa odmeňuje paušálnou odmenou, nakoľko takýmto postupom dochádza k duplicitnému odmeňovaniu za tie isté úkony exekučnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky za žiadosť o udelenie poverenia (30 min), doručenie príkazu na začatie exekúcie (30 min), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (30 min), doručenie exekučného príkazu (90 min), nakoľko za tieto úkony prislúcha exekútorovi paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ cit. vyhlášky.
Súd nepriznal odmenu za 3x doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie vo výške 3,32 EUR, nakoľko za tento úkon prislúcha súdnemu exekútorovi jedna paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky bez ohľadu na počet doručení.
Zo znenia ust. § 167 ods. 1 Exekučného poriadku síce vyplýva, že zexekvovaním nehnuteľnosti sa rozumie samotný zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, súd však zastáva právny názor, že súdnemu exekútorovi napriek tomu odmena za zriadenie exekučného záložného práva neprináleží.
Ustanovenie § 6 cit. vyhlášky je zaradené do prvého oddielu /Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie/ druhého dielu. Tretí oddiel druhého dielu cit. vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (v §§ 14 a 15).Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, má tunajší súd za to, že z ust. §§ 4 až 6 cit. vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie exekučného záložného
práva) je možné vychádzať pri výpočte odmeny exekútora iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky.
Pri určovaní odmeny súdneho exekútora podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad vylúčenia súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 Vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6. Tunajší súd má za to, že pokiaľ by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich oddielov (pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu), uviedol by to priamo v § 14 prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 Vyhlášky. Pokiaľ tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie nemožno vychádzať z ustanovení citovanej vyhlášky upravujúcich spôsob určenia (výpočtu) odmeny exekútora pri vymožení pohľadávky. V prejednávanom prípade exekúcia na peňažné plnenie nebola ani sčasti vykonaná, bola zastavená rozhodnutím súdu, preto na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ust. § 14 až § 16 cit. vyhlášky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 14,16 EUR, nakoľko mal preukázané, že uvedená suma bola skutočne vynaložená na doručovanie nižšie uvedených písomností: · žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (oprava, urgencia) 2,25 EUR; · upovedomenie o začatí exekúcie (povinný) 1,46 EUR; · príkaz na začatie exekúcie (Soc. poisťovňa ústredie) 1,46 EUR; · exekučný príkaz (správa katastra, 2x povinný, Soc. poisťovňa ústredie) 5,84 EUR; · podnet na zastavenie exekúcie (OS Nové Mesto nad Váhom) 1,10 EUR; · predloženie exekučného spisu (OS Nové Mesto nad Váhom) 2,05 EUR.
Súd môže súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov len za tie úkony, ktoré skutočne vykonal a ktorých vykonanie si má súd možnosť overiť z exekučného spisu súdneho exekútora, čomu zodpovedá aj znenie ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky, ktorá súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V danom prípade si súdny exekútor vyčíslil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 1,10 EUR ako poštovné do budúcna /vrátenie poverenia/. Pretože tento úkon súdny exekútor doposiaľ nevykonal a v budúcnosti môže nastať situácia, že súdny exekútor nevráti poverenie na vykonanie exekúcie súdu poštou, ale napr. osobne do podateľne príslušného súdu, čím mu náklady na poštovné nevzniknú, súd rozhodol tak, že krátil súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov o 1,10 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.