Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-42-2014.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Subarea
11CoP/42/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matka: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F., D. XXX a otec: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., X. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom v C., F. O. XXXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/360/2012-98 zo dňa 28. mája 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o úprave styku p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku s a uznesenia okresného súdu n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. P. každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň rozhodol, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a následne maloleté dieťa po skončení styku v mieste jeho bydliska odovzdá späť matke. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ho riadne otcovi odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol s tým, že predbežné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O návrhu otca rozhodol okresný súd podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 6, § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. a podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Prvostupňový súd poukázal na to, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Tiež konštatoval, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Okresný súd dôvodil, že ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú rodičia maloletého dieťaťa manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde v Žiline prebieha
konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie o návrhu na rozvod manželstva pod sp. zn. 9P/360/2012, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Ďalej dôvodil, že zhodnotením uvedených skutočností súd nemal preukázané, že by maloletému dieťaťu hrozila ujma z dôvodu, že niektorý z rodičov nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť o maloleté dieťa, teda, že by bolo ohrozené zdravie alebo záujem maloletého dieťaťa. Zo zistených skutočností vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, pričom matka i otec súhlasia, aby v rozhodnutí vo veci samej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Okresný súd teda nemal preukázané, že by nastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v uvedenom prípade nariadenie predbežného opatrenia - zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov predbežným opatrením. Otec podľa súdu neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že je tu nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, teda neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti zamietol.
Pokiaľ ide o otázku výživného, konštatoval, že otec žiadal súd, aby ho zaviazal povinnosťou predbežne prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Podľa okresného súdu, keďže otec je ochotný prispievať dobrovoľne na výživu maloletého dieťaťa tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia doručeného súdu dňa 13.01.2014, ktorú skutočnosť, že otec prispieva výživným na maloleté dieťa, potvrdila aj matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.05.2014, súd nevidel dôvod, ani naliehavú potrebu, aby otcovi túto povinnosť uložil predbežným opatrením, nakoľko tento v súčasnosti dobrovoľne prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,- eur, ktorú okresný súd považoval za primeranú na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť k maloletej otcovi vyplýva priamo zo zákona a môže ju plniť aj dobrovoľne, bez rozhodnutia súdu. Poznamenal, že pri konečnom rozhodovaní prihliadne na to, koľko otec reálne matke zaplatil na výživnom, ktoré platby je však potrebné zo strany otca preukázať. Preto okresný súd v tomto smere návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, sa o dieťati nedokážu dohodnúť, a preto dočasná úprava pomerov je v záujme maloletého dieťaťa, a preto čiastočne vyhovel návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
Okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že je veľmi dôležité pre dieťa, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Súd bol toho názoru, že ak by sa maloleté dieťa nestýkalo so svojím otcom, vzhľadom na jeho vek by došlo k citovému strádaniu, k postupnému pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, a preto bolo potrebné pre zdravý vývin dieťaťa, pre jeho celkový rozvoj po stránke citovej, rozumovej aj fyzickej, mu zabezpečiť aj styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Pri svojom rozhodovaní o konkrétnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom vychádzal zo skutočnosti, že maloletá má v čase rozhodovania 2 roky, a prihliadnuc na jej denný režim súd upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Styk otca s maloletou v rozsahu 3 hodín nepredstavuje tak dlhé časové obdobie, počas ktorého by otec sám nezvládol starostlivosť o dcéru. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu upravenom predbežným opatrením považoval súd za primeranú, preto vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.
Okresný súd poukázal na to, že predbežným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude upravená vo veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý uviedol, že styk otca s maloletou v rozsahu 3 hodín opakovane v párnu sobotu a nedeľu nepredstavuje také časové obdobie, počas ktorého by otec nezvládol starostlivosť o dcéru. Poukázala na to, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od narodenia maloletej dcéry, a preto otec nemá ani len predstavu o tom, akú starostlivosť si maloletá vyžaduje. V čase, keď matka umožňovala styk s maloletou dcérou, tento si ju prevzal, avšak odniesol ku svojim rodičom, ktorí sa o dieťa starali počas styku s otcom.
Poukázala tiež na to, že otec zobral maloletú dcéru inokedy aj do pohostinstva, v ktorom sa fajčilo a tam s ňou trávil celý rozsah stretnutia. Maloleté dieťa dlhší čas otca nevidelo, keďže ho neprišlo navštíviť a ani o stretnutie nepožiadalo. Matka ďalej tvrdí, že otcovi v styku s maloletou dcérou nebráni a ani nebránila, avšak vzhľadom na osobu otca, vek maloletej a jej denný režim, ako aj na tú skutočnosť, že sa už dlhší čas nevideli, pokladá za dostatočné, aby sa otec stretával s maloletou v rozsahu 3 hodín za 2 týždne, a to každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že v čase rozchodu s matkou sa táto odsťahovala ku svojim rodičom. Viackrát ju žiadal, aby sa vrátila aj s maloletou dcérou, avšak nesúhlasila a neskôr sa odsťahovala k svojej dcére. Neumožnila mu stretávať sa s maloletou A.. Po pol roku mu matka umožnila stretávanie v presne stanovenom čase, zvyčajne jedenkrát do týždňa, čo však trvalo iba po dobu 4 mesiacov. Potom sa presťahovala na neznáme miesto a keď zistil kontakt na matku, táto s ním nekomunikovala a bránila mu v návšteve maloletej dcéry. Pokiaľ sa matka bráni tým, že s maloletou nemá vybudovaný vzťah, táto situácia vznikla iba z toho dôvodu, že mu matka bránila v stretávaní s dcérou. O dcéru je schopný sa postarať a keďže žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, je logické, že by ju priviezol práve tam. Namietal tiež tvrdenie, že maloletú dcéru zobral do pohostinstva, pretože ide o osočovanie. Pohostinstvo, na ktoré poukázala navrhovateľka, je vlastne letná terasa, kde boli detské preliezky. Poukázal na to, že matka sama fajčí a požíva alkoholické nápoje. Keď maloleté dieťa vracal, matka nebola prítomná a jej rodičia sa sami bez jej prítomnosti o dieťa starali. Poukázal aj na kladné vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadne jeho podmienok v súvislosti s jeho starostlivosťou o maloleté dieťa. Dôvodil tiež, že maloletá A. ho pozná, nemá z neho strach, hrá sa s ním a poslúcha ho. Má záujem na čo najintenzívnejšom kontakte s dcérou.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd vo výroku o úprave styku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s .p. Výroku uznesenia okresného súdu, ktorým zamietol návrh otca na dočasne zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a o určení výživného sa nedotkol.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o existencii dôvodu na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je nepochybné, že právo dieťaťa stretávať sa a byť v osobnom kontakte s oboma (biologickými) rodičmi je jedným z jeho základných práv tak v zmysle vnútroštátnej úpravy (§ 24 ods. 4 v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj medzinárodných dokumentov o ochrane práv detí. Nie je síce možné vylúčiť, že bude žiaduce rozsah meritórneho rozhodnutia o úprave styku riešiť vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie. Uvedené však automaticky neznamená, že do obdobia, kým rozhodne okresný súd vo veci samej, nebude mať otec možnosť žiadneho kontaktu s dieťaťom. V prípade vyhoveniu odvolaniu matky proti rozhodnutiu o dočasnej úprave styku sa totiž (vzhľadom na aktuálny stav komunikácie rodičov, ktorý je dostatočne zrejmý z obsahu spisového materiálu) rovná podstatnému obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom, čo rozhodne nie je možné považovať za najlepší záujem maloletého dieťaťa. Potrebu takéhoto faktického obmedzenia v styku otca s maloletou A. neosvedčujú ani vyjadrenia samotnej matky (aj keby boli v celom rozsahu považované za pravdivé); napokon sama matka nepoprela stretávanie otca s dieťaťom v predchádzajúcom období.
Z konštatovaného je zrejmé, že bolo nevyhnutné stanoviť aspoň základný rámec stretávania sa otca s maloletou, aby nedošlo k pretrhnutiu ich kontaktu (hoci by aj len bol takého charakteru, ako ho popisuje matka). Odvolací súd považoval za primerané aktuálnemu stavu a za zodpovedajúce povahe predbežného opatrenia, ako inštitútu dočasnej úpravy, stretávanie otca s maloletou v rozsahu ako upravil prvostupňový súd, teda každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Vzhľadom na sporadické kontakty medzi otcom a maloletou v poslednom období je uvedený rozsah adekvátny na vytvorenie a udržanie si vzájomnej užšej väzby a zároveň je dostatočný aj na vybudovanie širšieho priestoru v budúcnosti. Krajský súd v súčasnosti nepovažoval za vhodné, aby maloletá u otca i prespávala. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o úpravu v rámci predbežného
opatrenia, ktorej účelom je dosiahnuť základný rámec úpravy styku medzi dieťaťom a rodičom, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti.
Súd sa zároveň stotožnil aj s výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým matke neponechal právo byť prítomná pri realizácii styku otca s dieťaťom vzhľadom na obavu matky z nedostatočnej starostlivosti otca o dieťa.
Napokon je potrebné zdôrazniť, že povinnosť matky pripraviť dieťa na stretnutie s otcom nezahŕňa v sebe len „fyzické“ pripravenie na stretnutie v určenú hodinu, ale aj veku a spôsobu prežívania maloletej zodpovedajúce vysvetlenie situácie tak, aby stretnutia s otcom boli brané ako pravidelná súčasť svojho života.
Krajský súd konštatuje, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že napriek neúspechu ich partnerského vzťahu naďalej zostávajú rodičmi maloletej A. a vo svojom správaní majú postupovať tak, aby maloletá A. čo najmenej pociťovala tento, v podstate nezvratný fakt, že nebude vyrastať v spoločnej domácnosti so svojimi oboma biologickými rodičmi. Uvedenému prístupu zodpovedá správanie, ktoré pri odovzdávaní, resp. preberaní maloletej po ukončení stretnutia, ale v jeho priebehu, nebude zdrojom konfliktov. Uvedené predbežné opatrenie bude trvať až do momentu, kým súd vo veci právoplatne nerozhodne s tým, že nie je vylúčená eventuálna zmena predbežného opatrenia ešte v samotnom priebehu konania.
Hoci odvolací súd sa nedotkol výroku, ktorý nebol napadnutý odvolaním v časti, ktorou zamietol prvostupňový súd návrh otca o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a o určenie výživného, pokladá za dôležité uviesť, že predbežným opatrením môže súd dieťa odovzdať do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Starostlivosť totiž nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy a nemožno ho stotožňovať s osobnou starostlivosťou, o ktorej sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Takéto opatrenie preto prichádza do úvahy vtedy, ak starostlivosť o dieťa nie je zabezpečená rodičom, u ktorého sa dieťa fakticky nachádza a je potrebné dieťa odovzdať do starostlivosti druhého z rodičov, resp. ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa a je potrebné dieťa odovzdať do starostlivosti osoby alebo zariadenia, ktoré určí súd.
V danom prípade takéto okolnosti nenastali. Dieťa sa fakticky nachádza v starostlivosti matky, ktorá sa naďalej chce o dieťa starať a z okolností veci vyplýva, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje riadne. Preto záver prvostupňového súdu bol v tejto časti taktiež správny.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.