Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-473-2013.pdf
PDF · 113.82 KB
Case nature
Subarea
11C/473/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Ľ.M. I., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XXX/ X, D. T. U. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154 o zaplatenie sumy 154 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 154,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,38 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 154,- eur od 21.01.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške, 232,15 eur na účet právneho zástupcu žalobcu AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa dňa 23.08.2013 podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že predmetom je pohľadávka, ktorá bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok o dňa 24.03.2011 Slovenskou sporiteľnou, a.s. Uviedol ďalej, že právny predchodca žalobcu, postupca a žalovaný uzavreli dňa 31.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje sumu 2.371,15 eur a pozostáva zo sumy istiny vo výške 2.029,53 eur, riadneho úroku vo výške 61,44 eur, úroku z omeškania vo výške 280,18 eur a ostatného príslušenstva v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 280,18 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.161,79 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 30,80 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.01.2011 v počte 5 a celkovej výške 154,- eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach pri ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
Do konania vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, ktoré sa vo veci nevyjadrilo.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vrátane všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 a prílohou k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 06.08.2013, správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.01.2014, prehľadom splácania n čl. 48-50, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 27.05.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.07.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 31.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 35.000,-Sk, t.j. 1.161,79 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 60 mesačných splátok vo výške 928,- Sk ( 30,80 eur )splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.02.2006 a poslednej dňa 20.01.2011.
Z listín a vyjadrení žalobcu po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že od zmluvy pôvodný veriteľ neodstúpil a úver nebol zosplatnený, ako to pôvodne tvrdil žalovaný.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. zo dňa 24.03.2011 Slovenská poisťovňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil aj pohľadávku voči žalovanému, ktorá je premetom tohto konania.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu.
Z pokusu o zmier zo dňa 06.08.2013 vyplýva, že nový veriteľ opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že celkovo žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi časť dlhu. Posledná splátka ktorú žalovaný uhradil bola vo výške 928,-Sk a bolo to dňa 13.08.2007.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
V konaní bolo preukázané, že úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 31.01.2006 na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 35.000,-Sk, t.j. 1.161,79 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 60 mesačných splátok vo výške 928,- Sk ( 30,80 eur )splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.02.2006 a poslednej dňa 20.01.2011.Účastníci zmluvy si ďalej dohodli aj mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 50,-Sk v zmluve. Žalovaný svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy neplanila. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2011 postúpil pohľadávku na žalobcu.
V konaní aj napriek tvrdeniu žalobcu v žalobe že došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy bolo v konaní preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Celý úver sa stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. 20.01.2011. Keďže úver nebol zosplatnený a nebolo od zmluvy odstúpené , je potrebné splatnosť a omeškania každej splátky posudzovať samostatne.
Z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že v tomto konaní si uplatňuje len posledných 5 nepremlčaných splátok splatné od 20.09.2010 do 20.01.2011, t.j. 5 x po 30,80 eur, t.j. spolu 154 eur a úrok z omeškania vo výške 2,38 eur z dlžných splátok od nasledujúceho dňa po dni splatnosti splátky, splatnej 20.09.2010 až 20.12.2010 a to do 20.01.2011, tak ako to špecifikoval v žalobe.
Z predložených listinných dokladov a to výpisu z úverového účtu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil poslednú splátku dňa 13.08.2007, teda žalobcom požadované splátky neuhradil.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov pri sume 1.161,79 eur bol 17,30% , takáto výška je uvedená v zmluve. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka 5 rokov v rozhodnom období činil úrok 14,68 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol zhruba primeraný úroku poskytovaný bankami.
Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že žaloba je v časti istiny v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon premlčania.
Súd po preskúmaní veci nezistil, že by predmetom nároku žalobcu boli nejaké neprimerané úroky alebo iné sankcie. Taktiež súd poukazuje, že žalobcom žiadané splátky nie sú premlčané.
K odstúpeniu od zmluvy ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo. Preto súd posudzoval splatnosť každej splátky samostatne. Žaloba v danej veci bola podaná dňa 23.08.2013, teda premlčané sú splátky splatné pred dňom 23.08.2010. Žalobca žiadal splátky splatné od 20.09.2010 do 20.01.2011, z toto teda vyplýva, že všetky splátky, ktoré sú predmetom konania nie sú premlčané.
Dňom 21. dňa každého mesiac, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou tej ktorej splátky, t.j. k 21.09.2010, k 21.10.2010, k 21.11.2010, k 21.12.2010 a k 21.01.2011.
Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súd žalobcovi aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške, tak ako to žiadal a čiastočne vyčíslil na sumu 2,38 eur , ktorá je správna za žiadané obdobie, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V predmetnej právnej mal žalobca plný a preto má právo na plnú náhradu trov konania a preto mu súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia .
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c),d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré pozostávajú z odmeny 16,60 eur za jeden úkon právnej služby a platného režijného paušálu za štyri úkony právnej služby , ktoré sú vyčíslené takto :
- prevzatie a príprava zastupovania z .............................. 16,60 eur + RP 7,81 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh z14.08.2013 ......16,60 eur + RP 7,81 eur
-vyjadrenie vo veci zo dňa 28.01.2014...................................16,60 eur + RP 8,04 eur
-účasť na pojednávaní dňa 04.08.2014...................................16,60 eur + RP 8,04 eur
Spolu je to 98,10 eur, 20% DPH z tohto je 19,62, t.j. spolu 117,72 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
K trovám patrí ďalej aj cestovné podľa ust. § 16 ods. 4 cit. vyhlášky za cestu vykonanú na trase Košice- Vranov n/T dňa 04.08.2014 v súvislosti s účasťou na pojednávaní vykonanú motorovým vozidlom Z. L. Y., 100km.
Základná náhrada je 100km x 0,183 , t.j. 18,30 eur.
Náhrada PHM je , spotreba 7,4 l/100km, cena pH 1,36 eur za liter, t.j. 7,4/100 x 100 x 1,36 eur, t.j. 10,06 eur. Spolu 28,36 eur, 20% DPH z toho 5,67 eur, spolu je to 34,03 eur.
Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky v súvislosti s účasťou na pojednávaní je 5 začatých polhodín po 13,40 eur, t.j. 67 eur , 20% DPH z toho je 13,40, t.j. 80,40 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu sú tak 232,15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.