Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-341-2013.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/341/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: W. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. XX, W. E., štátny občan SR, o zaplatenie 784,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 784,12 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy omeškaných splátok špecifikovaných v návrhu tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 660 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celová suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 660 eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 784,12 eur a náhradu trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že s odporcom dňa 6.9.2010 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500000656, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 660 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 35,36 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 701 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ uplatnil právo veriteľa tj. okamžitú splatnosť úveru dňa 13.3.2011. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 784,12 eur a túto sumu neuhradil.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 8.7.2014.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 6.9.2010 kedy z písomnosti označenej za ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť) odporcom zo dňa 30.8.2010 je uvádzaný tak úver (úverový limit) vo výške 1100 eur v 42 mesačných splátkach vo výške 59,47 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 2497,74 eur a ročná úroková sadza úveru 70,00 %, pričom poskytnutá čiastka revolvingu 585,18 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania ) vo výške 1427,28 eur.
Údaje o schválení veriteľom dňa 6.9.2010 sú v žiadosti/zmluve o revolvingovom úvere uvádzané odlišne a až následným oznámením veriteľa zo dňa 6.9.2010 (čl. 13) o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere boli stanovené náležitosti zmluvy a to výška úveru 660 eur, splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 35,36 eur, dátum splatnosti prvej splátky 14.10.2010, splatnosť poslednej 14.3.2014, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 1485,12 eur, výška revolvingu 397,38 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 848,64 eur. Ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.
Súd v ďalšom považoval za nesporné z potvrdenia navrhovateľa na úverovom prípade č. 8500000656 (č.l. 16 spisu), že navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 660 eur a potvrdil prijatie odporcom realizovaných splátok registrovaných v období od 9.12.2010 do 10.7.2012 v celkovej výške 701 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade návrh ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. 8500000656 zo dňa 30.8.2010 je v rozpore medzi vôľou a jej prejavom, najmä pokiaľ ide o sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa podmienok v § 9 ods. 2 a je len príkladmo uvádzaná. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Už na prvý pohľad je zrejmé, že úver poskytnutý vo výške 660 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver a úrok úveru ročne 70,00 %) 1485,12 eur odporca nemá možnosť ovplyvniť a má inú predstavu o výške úveru. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide úrokovú sadzbu 70,00 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov ( rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom).
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania úplne jednoznačne skutkovo vymedzil svoj nárok, ako nárok vyplývajúci zo zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 660 eur a nebolo sporné, že odporca uhradil celkom sumu 701 eur. Preto súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na to, že odporca uhradil sumu vo vyššej výške ako bol poskytnutý úver, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá podľa článku 14 ods. 14.1. zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Súd nezistil, že by v predloženej žiadosti/ zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale táto je stanovená v čl. 14 „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony. Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.
Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov vyhodnotil súd vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, že nie je právne dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňované peňažné plnenie a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.. Odporca ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).