Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19C-89-2014.pdf
PDF · 91.83 KB
No categories available
19C/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným X/ Petrovi Verešovi, nar. X.X.XXXX, naposledy Murgaša XX, XXX XX Michalovce X./ Jane Verešovej, nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Murgaša XXXX/XX, XXX XX. Michalovce, obaja zastúpení opatrovníčkou JUDr. Zuzanou Pajtášovou, pracovníčkou Okresného súdu Trebišov, 3.. 50 o zaplatenie 6 759,55 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2.rade spoločne a nerozdielne a žalovaná v 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 6 759,55 EUR, úrok z omeškania za obdobie od 21.3.2010 do 10.5.2011 vo výške 130,04 EUR, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 6 759,55 EUR od 11.5.2011 do zaplatenia a trovy konania 1719,95 Eur.
II. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu, úroky z omeškania a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd povoľuje žalovanej v 3.rade splácať dlh na istine, úrokoch z omeškania a trovách konaniach po 100,00 EUR mesačne vždy ku 28.dňu toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
Splnením povinnosti uloženej rozsudkom jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručený súdu 12.3.2014 domáhal proti žalovaným zaplatenia 6759,55 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 16.3.2005 uzavrel jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvu o úvere č. 482650304 na základe, ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ďalšie podmienky v zmluve o splátkovom úvere dohodnuté. Žalovaná v 3. rade prevzala na seba ručiteľský záväzok zo zmluvy. Žalovaní si svoj záväzok zo zmluvy neplnili riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.3.2011 nadobudol žalobca pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a.s., pričom ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 12 540,98 Eur a ktorá pozostávala z istiny 11 508,94 Eur a úroku z omeškania 1032,04 Eur. Podľa zmluvy poskytol postupca žalovaným v 1.a 2. rade úver vo výške 9958,18 Eur, ktorý mali splácať v mesačných splátkach po 137,95 Eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.3.2014 v počte 49 a
celkovej výške 6759,55 Eur. Zároveň požaduje aj úroky z omeškania z týchto splátok vyčíslené od 21.3.2010 do 10.5.2011 v celkovej sume 103,04 Eur a od 11.5.2011 do ich zaplatenia v zákonnej výške 9% ročne.
Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa pre neznámy pobyt žalovaných v 1. a 2. rade nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk.
Žalovaná v 3. rade nárok žalobcu uznala. Vzhľadom na svoju sociálnu situáciu požiadala, aby mohla dlh splácať v splátkach.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.3.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č.. v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 300 000 Sk pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,10% ročne. Výška splátky bola dohodnutá v sume 4156,00 Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.4.2005, poslednej 20.3.2014. Z prehľadu úverového účtu bolo zistené, že žalovaní ku dňu 24.3.2011 vykazovali nedoplatok na úvere 12540,98 Eur.
V ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanou v 3. rade Dohodu o ručení podľa ust. §§ 303-312 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uspokojiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne zo zmluvy o úvere č. 0482650304, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalovaná v 3. rade nárok žalobcu uznala. Vo výpovedi pred súdom uviedla, že je si vedomá toho, že záväzok voči veriteľovi má, a že a zaviazala úver zaplatiť v prípade, ak ho nebudú uhrádzať žalovaní v 1. a v 2.rade. Vzhľadom na svoju finančnú situáciu žiadala, aby jej bolo umožnené splácať dlh v splátkach po 100,00 Eur mesačne.Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim bratom. Je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok 451,40 EUR mesačne a uhrádza inkaso v sume 220,00 eur. Lieči sa na vysoký krvný tlak , a tak isto má problémy so srdcom. Na lieky mesačne dopláca okolo 25,00 EUR. Brat s ktorým žije v spoločnej domácnosti je v súčasnej dobe nezamestnaný. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,00 EUR. Brat sa podieľa na úhrade nákladov na chod domácnosti takým spôsobom, že vzhľadom na výšku jeho mesačného príjmu raz mesačne nakúpi potraviny pre domácnosť. Mesačne na stravovanie pre seba a brata minie okolo 120,00 EUR. Zvyšok si spolu dopestujú v záhrade, ktorú vlastnia.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa keď o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil svoj záväzok, stáva sa dlžníkovym ručiteľom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu, a to u žalovaných v 1. a 2. rade úverovej zmluvy v zmysle ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, u žalovanej v 3. rade zmluvy o ručení. Žalobca si svoju povinnosť zo zmluvu splnil a poskytol žalovaným dohodnutú výšku úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si prestal plniť. Z prehľadu úverového účtu bolo zistené, že žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky vykazovali nedoplatok na úvere 12540,98 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.3.2014 v celkovej výške 6759,55 Eur (49 splátok x 137,95 Eur mesačne). Keďže žalovaní v 1. a 2. rade splátky za toto obdobie nezaplatili v celkovej výške, súd priznal žalobcovi nárok v zmysle žalobného návrhu. Na túto sumu zaviazal súd aj žalovanú v 3. rade, pretože jej povinnosť splniť záväzok za žalovaných vyplýva z jej ručiteľského záväzku, na ktorý sa veriteľovi žalovaných v 1. a 2. rade zaviazala.
Žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Záväzkový vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto mal žalobca nárok na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil iba úroky do výšky úrokov podľa predpisov občianskeho práva podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v náväznoti na ustanovenie § 3 Nar. č. 87/1995 Z.z. Žalobca si vyčíslil úroky z omeškania z omeškaných splátok za obdobie od 21.3.2010 do10.5.2011 v sume 103,04 Eur. Tento prepočet zodpovedá zákonnému úroku z omeškania ku dňu omeškania jednotlivých splátok. Ďalej si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy 6759,55 Eur vo výške 9% ročne odo dňa 11.5.2011 do zaplatenia, teda odo dňa, ktorý je ďalším dňom omeškania po kapitalizovaní úroku z omeškania z uplatnených splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 405,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 1314,45 Eur.
O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., a priznal žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní 4.8.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je hodnota jedného úkonu právnej služby pri hodnote predmetu konania 6759,55 Eur 237,34 Eur. Odmena za 4 úkony tak predstavuje 949,36 Eur. Režijný paušal za štyri úkon je 4 x 8,04 Eur , spolu 32,16 Eur.
Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 psím. a) vyhlášky a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky.
Cestovné predstavujú náklady za použitie motorového vozidla, a to na pojednávanie 4.8.2014 na cestu Košice - Michalovce a späť (spolu 118km). Základná sadzba za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur na 1 km + 0,10 Eur spotreba pohonných hmôt na 1 km. Náhrada tak predstavuje 118 km x 0,28 Eur na km, spolu 33,46 Eur.
Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Košice - Michalovce a späť za účasť na pojednávaní 4.8.2014, a to za 6 polhodiny po 13,40 Eur, spolu 80,40 Eur.
Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 1095,38 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 219,07 Eur na 1314,45 Eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd umožnil žalovanej v 3. rade po zohľadnení jej sociálnej situácie splácať dlh v 100,00 - eurových mesačných splátkach. Na ochranu práv veriteľa jej táto povinnosť bolo umožnená pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej mesačnej splátky.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)