Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-5-2023.pdf
PDF · 71.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. mája XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX, o žiadosti odsúdeného o zahladenie odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.11.2022 sp. zn. 8Nt/20/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.2.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany rozhodol podľa § 469 Trestného poriadku s použitím § 92 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 92 odsek 3 Trestného zákona a žiadosť o zahladenie odsúdenia odsúdeného A. B., nar. XX. mája XXXX v F., trvale bytom D., E. XXXX/XX, ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 24. júla 2017, sp. zn. 8T/20/2017, právoplatným 9. augusta 2017, podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu bol nariadený so zaradením na výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a z výkonu ktorého bol 20. apríla 2020 podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil, zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Ten v odôvodnení sťažnosti uviedol, že odsúdený má za to, v kontexte s konštatovaním Okresného súdu Piešťany v Uznesení, že sa v rámci plynutia rozhodnej doby nedopustil žiadneho protiprávneho konania, s poukazom na skutočnosť, že každodenným spôsobom života a dennodenným doprevádzaním ťažko postihnutého otca k zdravotným prehliadkam, každodenným činnostiam v rámci zabezpečovania jeho životných potrieb, má odsúdený za preukázané, že pod pojmom poskytovanie celodennej starostlivosti ťažko postihnutému otcovi možno subsumovať pod vzorné správanie podľa ustanovenia § 92 ods. 3 Trestného zákona, a máme titulom odsúdeného za preukázané, že zo strany odsúdeného došlo k vysoko prospešnému konaniu ponímané aj spoločensky, keď pred vlastné záujmy uprednostnil celodenný záujem o chorého a ťažko postihnutého otca, ktorému poskytuje celodennú starostlivosť. A je nevyhnutné aby odsúdený mohol prijať vyhovujúce zamestnanie, ktoré by mu pokrylo zvýšené náklady na celodennú starostlivosť o postihnutého otca, ktorý je odkázaný výlučne na starostlivosť odsúdeného. S prihliadnutím na uvedené odôvodnenie sťažnosti, žiadame Krajský súd v Trnave aby vyhovel sťažnosti odsúdeného, zrušil Uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.06.2022 pod sp. zn. 8Nt/20/2022 a vyhovel žiadosti odsúdeného podľa ustanovenia § 92 ods. 3 Trestného poriadku a zahladil odsúdenie odsúdeného A. B.. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd môže odsúdenému zahladiť odsúdenie po splnení zákonom stanovených podmienok, a to jednak vykonanie trestu odňatia slobody, jeho odpustenie alebo premlčanie jeho výkonu, a jednak vedením riadneho života po dĺžku doby, ktorá je určená konkrétnou výmerou vykonaného trestu odňatia slobody, v tomto prípade po dobu troch rokov po výkone trestu. A. B. bol odsúdený ako je vyššie uvedené, pričom trest vykonal v zmysle ustanovenia § 92 odsek 4 Trestného zákona dňom, kedy bol podmienečne prepustený, teda dňa 20. apríla 2020. Keďže išlo o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok, rozhodná doba pre zahladenie odsúdenia odsúdenému začala plynúť 20. apríla 2020 a v súlade s § 92 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona uplynie až 20. apríla 2023. Súd má za preukázané, že odsúdený sa v rámci doterajšieho plynutia rozhodnej doby, v ktorej sa skúma nezávadnosť správania, nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Na druhej strane, na splnenie podmienok na zahladenie odsúdenia pred uplynutím rozhodnej doby, ako je tomu v tomto prípade, sa vyžaduje viac ako nezávadné správanie odsúdeného po výkone alebo odpustení trestu, alebo premlčaní jeho výkonu. Citované ustanovenie vyžaduje vzorné správanie, teda správanie, ktoré sa pozitívne vymyká z rámca riadneho života, napríklad nadpriemernými spoločenskými či sociálnymi aktivitami, nadpriemernými pracovnými výkonmi, z ktorých by bolo nad všetky pochybnosti možné usúdiť, že bývalý odsúdený ako výrazná osobnosť a jeho správanie je prínosom pre spoločnosť. V súlade s judikatúrou, nepostačuje len zistenie, že sa v spávaní odsúdeného a v jeho vzťahu k práci nevyskytli nedostatky, ale musí sa preukázať, že v správaní odsúdeného a jeho vzťahu k práci jestvujú také kladné prvky, ktoré vynikajú nad priemer, a preto umožňujú označiť jeho správanie za vzorné a jeho pomer k práci za statočný (R 14/1976). Okresný súd zdôraznil, že vychádzajúc z uvedeného, pojem „viedol riadny život“ použitý v ustanovení § 92 odsek 1 Trestného zákona nie je totožný s pojmom „vzorné správanie“, ktorý je použitý v ustanovení § 92 odsek 3 Trestného zákona a ktorý vyjadruje kvalitatívne iné hľadisko, pričom na konštatovanie „vzorného správania“ nestačí len zistenie súdu, že odsúdený sa v rozhodnej dobe nedopustil žiadneho protiprávneho konania (trestného činu, priestupku ani iného deliktu) a zároveň si plní svoje morálne a pracovné povinnosti. Pojem „vzorné správanie“ vyžaduje, aby zo strany odsúdeného došlo k určitému aktívnemu, spoločensky vysokoprospešnému konaniu, ktoré je nad rámec bežného vedenia riadneho života a čo odsúdený vykonal alebo vykonáva, hoci tak urobiť nemusel alebo nemusí. Odsúdený namietal, že každodenný spôsob života a dennodenné doprevádzanie ťažko postihnutého otca k zdravotným prehliadkam, každodenné činnosti v rámci zabezpečovania jeho životných potrieb, teda pojem poskytovanie celodennej starostlivosti ťažko postihnutému otcovi, možno subsumovať pod vzorné správanie podľa ustanovenia § 92 ods. 3 Trestného zákona. Namietal, že zo strany odsúdeného došlo k vysoko prospešnému konaniu ponímanému aj spoločensky, keď pred vlastné záujmy uprednostnil celodenný záujem o chorého a ťažko postihnutého otca, ktorému poskytuje celodennú starostlivosť. Je preto nevyhnutné aby odsúdený mohol prijať vyhovujúce zamestnanie, ktoré by mu pokrylo zvýšené náklady na celodennú starostlivosť o postihnutého otca, ktorý je odkázaný výlučne na starostlivosť odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že sťažnostné námietky sú totožné s obhajobou odsúdeného, resp. so skutočnosťami, ktorými odôvodňoval svoju žiadosť o zahladenie odsúdenia. Zároveň sťažnostný súd konštatuje, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, a s jeho závermi ako aj odôvodnením rozhodnutia, teda úvahami, ktoré k rozhodnutiu prvostupňový súd viedli, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Tak ako uviedol už prvostupňový súd, aj keď starostlivosť o zdravotne postihnutého príbuzného môže byť vyhodnotená ako vedenie riadneho života, nie je možné ju podradiť pod pojem „vzorné správanie“, a nemožno zahladiť odsúdenie predčasne len z dôvodu, že odsúdený poskytuje pomoc chorému rodičovi, čo platí obdobne aj o snahe odsúdeného nájsť si riadne zamestnanie. A to práve v situácii, kedy odsúdený žiada o zahladenie odsúdenia už pred uplynutím rozhodnej doby.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd preto považuje napadnutý výrok za vecne správny. Na základe uvedeného, sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.