Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-184-2022.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/184/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t. č. v Centre pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ulica 9, Pezinok, dieťa rodičov: matky - K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.-N., a otca
- neuvedený, v konaní na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. T. a určenie výživného matke, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje nad mal. T. C., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. 9, 902 03 Pezinok, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Matka je povinná platiť výživné na mal. T. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. 9, 902 03 Pezinok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava (ďalej len „SPODaSK“) sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2022 domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. T. v P. pre deti a rodiny N., so sídlom R. ulica 9, N. (ďalej aj ako „P. N.) a určenia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého vo výške minimálneho zákonného výživného na účet zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že matka dňa 11. 08.2022 opustila nemocnicu bez toho, aby to komukoľvek oznámila a už sa nevrátila, pričom počas pobytu maloletého v nemocnici o dieťa nejavila záujem, na základe čoho bol maloletý umiestnený na základe uznesenia tunajšieho súdu do CRD Pezinok. Zo strany orgánu SPODaSK prebiehala s matkou opakovane telefonická komunikácia, za účelom poskytnutia informácií, ako má ďalej pokračovať v riešení jej situácie. Taktiež bol dohovorený pohovor za účelom možnosti ubytovania sa aj s dieťaťom v J. centre D. do života, na ktorý sa však matka nedostavila a ani sa neospravedlnila, pričom sa nedostavila ani na dohodnuté stretnutie v P. N.. 2. Na pojednávaní konanom dňa 16.02.2022 bol prítomný kolízny opatrovník, ktorý mal zároveň status navrhovateľa a aj zástupca Mestskej časti Bratislava- Petržalka. Matka dieťaťa nebola prítomná, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala odročiť termín pojednávania. Súd v zmysle § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“) konal a rozhodol aj v neprítomnosti matky. 3. V rámci pojednávania navrhovateľ na podanom návrhu trval. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 68P/140/2022 a 68P/202/2022, rodným listom dieťaťa, záznamom z prípadovej konferencie, oznámením CDR Pezinok o splnení podmienok osvojiteľnosti, dvomi správami CDR Pezinok, správou z ÚPSVaR Bratislava, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 5. Mal. T. je dieťa narodené dňa XX.XX.XXXX z matky K. C., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého nie je v rodnom liste uvedený. Z pripojených spisov Okresného súdu Bratislava V mal súd preukázané, že: a) Uznesením tunajšieho súdu č. k. 68P/140/2022-14 zo dňa 25.08.2022 (právoplatné dňa 15.10.2022 a vykonateľné dňa 25.08.2022) bol maloletý odovzdaný do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ulica 9, Pezinok, kde sa nachádza doposiaľ, b) v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/202/2022 bola matka pozbavená výkonu jej rodičovských práv a povinností a maloletému bol na pojednávaní konanom dňa 16.02.2023 ustanovený poručník: Mestská časť Bratislava- Petržalka, pričom rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 68P/215/2022 aj konanie o vyslovenie osvojiteľnosti maloletého dieťaťa, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 68P/202/2022. 6. Z obsahu správ CDR Pezinok vyplýva, že sa o maloletého matka ani nikto z príbuzných žiadnym spôsobom nezaujímal v nemocnici a ani po príchode do CDR a počas pobytu maloletého v CDR a preto je splnená podmienka osvojiteľnosti maloletého. Na základe nezáujmu matky maloletého, bol maloletý zaradený do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Od 23.12.2022 do 23.01.2023 a následne od 24.01.2023 do 28.02.2023 sa maloletý po pozitívnom interakčnom procese so žiadateľmi nachádza na návštevnom pobyte v domácnosti žiadateľov o osvojenie. 7. Orgán SPODaSK sa pokúšal na základe žiadosti súdu vykonať šetrenie v domácnosti matky, no tá bola pre neplatenie nájomného pred šiestimi mesiacmi vysťahovaná z B. H., I. C. X/B, D. a novú adresu sa nepodarilo orgánu zistiť. Ich telefonické hovory matka opakovane rušila. Zo správy SPODaSK vyplýva, že matka má okrem maloletého T. ďalšie dve deti, z ktorých je maloletá C. osvojená a maloletá S. je v predosvojiteľskej starostlivosti žiadateľky. Z výsledku aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovne na matku súd zistil, že matka nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa. 8. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 11. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia. 12. Podľa § 111 písm. l) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o ústavnej starostlivosti. 13. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 17. Podľa § 54 ods. 1 až 5 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti (ods. 1). Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv (ods. 2). Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa (ods. 3). Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok (ods. 4). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov (ods. 5). 18. Podľa § 55 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. 19. Podľa § 55 ods. 3 zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. 20. Podľa § 81 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. 21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 22. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (ods. 1). Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní (ods. 2). 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Predmetom konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. T. a určenie vyživovacej povinnosti matke. 27. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu. 28. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že je v záujme mal. T. aby nad ním bola nariadená ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Pezinok, kam bol umiestnený aj neodkladným opatrením, pričom následne bol zaradený do prehľadu detí, ktorý je potrebné sprostredkovať náhradnú osobnú starostlivosti a v súčasnosti je na návštevnom pobyte u žiadateľov. Kolízny opatrovník dieťaťa nenavrhol nikoho z príbuzných dieťaťa, komu by bolo možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, preto súd zveril dieťa do náhradnej ústavnej starostlivosti. Takto bude postarané o základné potreby dieťaťa, o jeho výživu a výchovu. 29. Pri riešení otázky výšky výživného matky súd vychádzal z terajších nie príliš dobrých osobných a majetkových pomerov matky. Z tohto dôvodu súd určil matke povinnosť platiť len minimálne výživné. Nakoľko sa výška minimálneho výživného mení vždy k 01.07. v každom roku, preto súd vo výroku rozhodnutia určil výšku výživného percentuálnym vyobrazením, aby sa predišlo každoročnému novému konaniu len za účelom aktualizácie výšky minimálneho výživného. Aktuálne predstavuje minimálne výživné sumu 32,11 eur. Dieťa sa nachádza umiestnené v CDR Pezinok, preto aj súd uložil matke povinnosť platiť výživné na účet tohto zariadenia a za tým účelom je potrebné dopytovať sa prostredníctvom kolízneho opatrovníka dieťaťa resp. priamo na CDR Pezinok za účelom oznámenia čísla účtu. 30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.