Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12P-195-2014.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Subarea
12P/195/2014
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. U., O.. X.XX.XXXX, R. W. U., O.. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov- matka: U.. M. U., O.. XX.XX.XXXX, V. Š., U. XX84, a otec: U. U., O.. X.XX.XXXX, Z. Č.R. V. V., T. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa otcovi maloletých detí ukladá povinnosť platiť na maloletú Z. U., O.. X.XX.XXXX, výživné vo výške 50 eur mesačne a na maloletú W. U., O.. X.XX.XXXX, výživné vo výške 50 eur mesačne s tým, že výživné na obe maloleté deti je splatné vždy 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 28.7.2014, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 31.7.2014, domáhala nariadenia predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a), ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 150 eur vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí, ktorý je zatiaľ jej manželom, nežije v spoločnej domácnosti, keďže otec v decembri roku 2013 spoločnú domácnosť opustil, pričom svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plní nepravidelne a zakaždým v inej výške, ako príklad matka uviedla, že kým v júni 2014 otec na výživu oboch maloletých detí prispel sumou 300 eur, v júli 2014 už na výživu maloletých detí prispel len sumou 100 eur, hoci rodičia sa dohodli, že otec bude na výživu maloletých detí prispievať mesačne sumou 300 eur. Z návrhu ďalej vyplýva, že čistý mesačný príjem matky predstavuje približne sumu vo výške 520 eur, svoje odôvodnené mesačné výdavky matka vyčíslila vo výške 680 eur. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky otca maloletých detí, matka v návrhu uvádza, že tieto jej známe nie sú. O tom, ktorý z rodičov poberá prídavky na deti a v akej výške sa matka v návrhu nezmieňuje. Ako dôkazy pripojila matka k návrhu potvrdenia o svojich výdavkoch ako aj potvrdenie o výške svojho funkčného platu.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia matka zároveň uviedla, že toho času sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 24P/116/2014 konanie o rozvode manželstva, ktoré bolo začaté na návrh otca maloletých detí.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými. Súd sa tiež oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 24P/116/2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí sú doposiaľ manželmi, aj keď od decembra roku 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka žije s maloletými deťmi na adrese posledného spoločného bydliska účastníkov konania, zatiaľ čo otec žije toho času v V., v byte svojich rodičov. Toho času sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 24P/116/2014 konanie o rozvode manželstva, ktoré nie je dosiaľ právoplatne ukončené, uznesením zo dňa 19.6.2014 bola v uvedenom konaní rodičom maloletých detí uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní troch mesiacov od právoplatnosti uvedeného uznesenia. Zo spisu 24P/116/2014 súd zistil, že poberateľkou prídavku na deti je toho času matka, ktorá za máj roku 2014 dostala prídavok na deti vo výške 47,04 eur a v rovnakej výške dostala prídavok aj v júny 2014. Z uvedeného spisu súd taktiež zistil, že čistá priemerná mesačná mzda otca za obdobie 5/2013 až 4/2014 predstavuje sumu vo výške 828,12 eur. Ako svoje mesačné výdavky otec uviedol dňa 19.6.2014 na pojednávaní vo veci č. k. 24P/116/2014 150 eur na bývanie, ďalej výdavky spojené so splácaním hypotéky, ktoré bližšie nešpecifikoval, a príspevky na výživu maloletých detí vo výške 200 eur ako aj na ich životné poistky.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 a 2 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala, aby súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť dočasne prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 150 eur vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca.
Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. a) O.s.p., vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné, hoci len v nevyhnutnej
miere, platiť. Z citovaného ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine však zároveň vyplýva, že pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa v minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške 27,13 eur.
Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu a s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 24P/116/2014, súd zistil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa otcovi uložila povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, keďže rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, o maloleté deti sa toho času osobne stará matka a otec, ktorého vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nebola dosiaľ súdom určená, na výživu maloletých detí preto môže prispievať nepravidelne a zakaždým inou čiastkou, čo podľa tvrdení matky aj robí. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti zato, že dočasná úprava výživného na maloleté deti predbežným opatrením je v záujme maloletých detí, ktoré takto budú mať od otca zaistené pravidelné výživné, navyše v presne určenej sume. Súd však návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel v celom rozsahu, keďže matka žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou 150 eur, hoci nijakým spôsobom neosvedčila, že majetkové pomery otca odôvodňujú, aby mu bolo určené výživné v uvedenej výške. Predbežným opatrením sa má navyše ukladať povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, t.j. v takej výške, ktorá neohrozí odôvodené potreby oprávneného ani povinného. Minimálne výživné na jedno nezaopatrené dieťa pritom toho času predstavuje sumu vo výške 27,13 eur. Súd však má za predbežne osvedčené, že otec by vzhľadom na svoj čistý priemerný mesačný príjem, ktorý predstavuje sumu vo výške 828,12 eur, mohol byť schopný mesačne platiť na každé maloleté dieťa aj vyššou čiastkou ako je suma minimálneho výživného, pričom súd sumu výživného určil na 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Táto suma podľa názoru súdu zabezpečí odôvodnené potreby maloletých detí, keďže predstavuje skoro dvojnásobok výšky minimálneho výživného, a zároveň neohrozí odôvodnené potreby otca, ktorých povahu a celkovú výšku zatiaľ súd za úplne osvedčené nemá.
Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené matkou maloletých detí v návrhu budú predmetom ďalšieho dokazovania v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, t.j. v konaní vo veci samej, ktoré súd začne ex offo.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.