Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-34-2013.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: R. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, o zaplatenie pohľadávky vo výške 196,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 31.1.2013 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 206,34 eur, zmluvnú pokutu vo výške 20,63 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 206,34 eur od 21.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19.11.2004 úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 41,89 eur s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.11.2009. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi neplnil v čase určenom v zmluve, čím sa dostal do omeškania. Navrhovateľ tak požaduje od odporcu zaplatenie dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 206,34 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 20,63 eur v zmysle VOP. Po postúpení pohľadávky odporca svoj záväzok neuhradil ani čiastočne. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG ako postupníkom bola dňa 7.12.2012 postúpená pohľadávka voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Navrhovateľ podaniami zo dňa 26.4.2013, 9.12.2013 a zo dňa 1.8.2014 doplnil návrh tak, že zmluvná pokuta bola odporcovi účtovaná v zmysle ust. čl. VII písm. d) ods. 1 VOP a vypočítaná ako 10 % zo sumy 206,34 eur, t.j. zo sumy v akej bola navrhovateľovi voči odporcovi postúpená, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa, je výpočet zmluvnej pokuty ako aj dôvod jej uloženia dostatočne určito charakterizovaný, pričom spĺňa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca súhlasil so zmluvnou pokutou podpisom zmluvy, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria VOP. Navrhovateľom uplatnená pohľadávka v sume istiny 206,34 eur je vypočítaná ako rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 208,50 eur po odpočítaní pokút a poplatkov v sume 2,16 eur, ktorých zaplatenie nie je predmetom tohto konania. Podľa neho má navýšenie úveru o úroky svoj základ v RPMN vo výške 13,61 % v zmysle
čl. VII písm. b) VOP. Odporca sa podľa neho zaviazal splatiť úver celkovou sumou 2 513,40 eur (60 splátok po 41,89 eur), pričom konečná splatnosť úveru nastala 20.11.2009. Ďalej uviedol, že odporca dňa 30.1.2013, t.j. po podaní návrhu vykonal úhradu vo výške 30 eur.
Súd uznesením č.k. 3C/34/2013 - 22 zo dňa 21.11.2013 konanie čiastočne a to o istinu 30 eur a o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30 eur za obdobie od 31.1.2013 do zaplatenia zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu, navrhovateľ na návrhu trval v zostávajúcej časti.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.
Odporca sa k veci vyjadril v tom zmysle, že tlačivo podpísal, v žiadosti/zmluve nič nedohadoval, nepoznal výšku úroku a nedohadoval ani poplatky.
Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 22.11.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2012 spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2011, doplnením návrhu zo dňa 6.3.2012, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.4.2013, zo dňa 9.12.2013 a zo dňa 1.8.2014, prehľadom úhrad odporcu, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Zo Žiadosti a Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 22.11.2004 súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, v ktorom ako veriteľ vystupovala spoločnosť SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. V časti III. sú uvedené údaje o požadovanej pôžičke, ktoré vyplnil odporca, kde žiadal pôžičku vo výške 50 000 Sk s dobou splácania na 5 rokov. V bode V. je schválená výška pôžičky 1 327,76 eur (40 000 Sk) s výškou mesačnej splátky 41,89 eur (1 262 Sk) s počtom mesačných splátok 60.
Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. súd zistil, že uvedená spoločnosť bola dňa 31.12.2005 vymazaná z Obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2012 má súd preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila voči postupníkovi spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní.
Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len „VOP“) bez uvedenia ich platnosti a účinnosti nepodpísané odporcom. Ide o formulárové tlačivo, kde v bode VII. je uvedená zmluvná sankcia, ktorá v písm. d) v bode 1 hovorí o tom, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu okrem iných aj v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % ročne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Úrok z omeškania je splatný na výzvu spoločnosti. V časti VII v písm. b) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov pre výšku pôžičky 40 000 Sk vo výške 13,61 %, pod písm. d) až e) sú uvedené zmluvné pokuty, podľa ktorých veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok, v 30 deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka
zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky, v tento deň sa stáva aj splatnou, v prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia, ďalej je dlžník (VII. písm. d) bod 2 VOP) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak uviedol v súlade s č.l. VI. bod 2) ods. 2 v zmluve o pôžičke nepravdivé údaje zmluvnú pokutu vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej pôžičky a pod 3 je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100% z celkovej výšky poskytnutej pôžičky ak naplní aspoň jednu zo skutočností v č.l. VI bod 3 ods. 3 , pod e) ustanovenie o zmluvnej pokute nemá vplyv na právo veriteľa požadovať od dlžníka náhradu škody v plnej výške, pod f) každá platba, ktorú dlžník prevedie na účet veriteľa sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli i mimo zmluvy o pôžičke a potom na mesačnú splátku pôžičky. Čl. VII (ukončenie zmluvy o pôžičke) bod 3) znie : dlžník porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, z týchto podmienok alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.
Prehľadom úhrad odporcu súd zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky splatil predchodcovi navrhovateľa sumu 2 307,10 eur, celkom uhradil 41 splátok po 41,89-eur do 24.4.2008.
Odporca pri výsluchu uviedol, že podpísal tlačivo žiadosti/zmluvy po tom, čo mu pôvodný veriteľ schválil pôžičku v sume 1 327,76 eur, peniaze použil nie pre podnikanie ale pre svoju osobnú potrebu. Výšku úroku nepoznal, nie je uvedená v listinných dôkazoch, zmluvnú pokutu nedohadoval, podpísal iba tlačivo, nedohadoval žiadne poplatky. Splátky splácal formou poštovej poukážky.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za to, že uvedená zmluva o pôžičke zo dňa 22.11.2004 má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1 327,76 eur v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a tiež ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenie § 4 <aspi://module='ASPI'&link='258/2001 Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 258/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='258/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o
spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. V konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd vyhodnotil ako platnú. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôžičke majúca niektoré náležitosti vyžadované zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.).
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, predchodcom navrhovateľa nazvanú Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške 1 327,76 eur. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi. Z prehľadu úhrad odporcu súd zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky splatil právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 2 307,10 eur a z navrhovateľovho tvrdenia má preukázané, že odporca po postúpení pohľadávky uhradil navrhovateľovi sumu 30 eur. Spolu tak odporca splatil pohľadávku vo výške 2 337,10 eur.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu je predmetom konania istina 196,97 eur, zmluvná pokuta vo výške 20,63 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 206,34 eur od 21.11.2009 do 30.1.2013 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 176,34 eur od 31.1.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľ nepreukázal súdu v návrhu ani v jeho ďalších podaniach, čo tvorí jednotlivé splátky, tzn. či splátku tvoria tiež úroky a poplatky. Výsluchom odporcu bolo preukázané, že ani výšku úroku nepoznal, nie je uvedená v žiadnej z listín, s ktorými sa oboznámil po ich doručení súdom. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na úroky ani poplatky, nakoľko tieto nie sú uvedené v Zmluve o poskytnutí pôžičky a preto ich súd navrhovateľovi súlade s § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nepriznal.
Navrhovateľ žiadal vrátane nesplatenej výšky poskytnutého úveru priznať ešte zmluvnú pokutu vo výške 20,63 eur.
Ako súd uviedol vyššie, celý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy, tu v podobe zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nebola uvedená ani dohodnutá v zmluve, bola iba súčasťou formulárových všeobecných obchodných podmienok pôžičky (úveru), ktoré neboli s odporcom individuálne dojednané, neboli odporcom podpísané a s ktorými sa odporca ani nemusel oboznámiť. Odporca podmienky zmluvnej pokuty nedohodoval, čo mal súd preukázané jeho výpoveďou. K zmluvnej pokute požadovanej po odporcovi na zaplatenie súd ďalej uvádza, že pri hodnotení nároku na zaplatenie a povinnosti odporcu zaplatiť ju súd vychádzal z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že k platne uzavretej dohode účastníkov o zmluvnej pokute (zabezpečovacom prostriedku k právu či dodávateľa alebo jeho právneho nástupcu) sa vyžaduje, aby dohoda ako právny úkon, spĺňala náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu. Preto aj dohoda o zmluvnej pokute v zmysle § 37 ods. 1 OZ musí byť ako právny úkon, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, s ktorými ich zákon spája, určitý a zrozumiteľný, inak je dohoda neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom vyjadreným dodávateľom vo VOP (Čl. VII (ukončenie zmluvy o pôžičke) bod 3) - dlžník porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, z týchto podmienok alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke) v prípade porušenia ďalších zmluvných povinností “ aj keď s demonštratívnym výpočtom určitých povinností je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pôžičke, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Sankčný charakter zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je naviazaný na konkrétne porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu a formulácia daná dodávateľom do zmluvy neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Formulácia uvádza výpočet určitých povinností daných ako príklad a pre neurčitosť v slove „ďalších“ a uvedené dôvody aj keď určitých povinností neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Pre neurčitosť právneho úkonu je ustanovenie o zmluvnej pokute v čl. VII. absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nemožno priznať žiadne plnenie. Niet preto dôvodu, aby sa súd ďalej zaoberal a ani sa
nezaoberá prijateľnosťou výšky zmluvnej pokuty, pretože neplatný právny úkon, z ktorého sa má plniť vo výške plnenia nemožno modifikovať a pre absolútnu neplatnosť „dohody“ o zmluvnej pokute niet dôvodu ani zaoberať sa primeranosťou zmluvnej pokuty v zmysle analógie § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť podľa dohodnutá aj pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa ustanovení vo VOP o zmluvnej pokute súd nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu uplatnenú v návrhu v sume 20,63 eur zamietol.
Súd sa nezaoberal zmluvnými pokutami z pohľadu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, považujúc za dostatočný záver aj pre ochranu spotrebiteľa o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, berúc do úvahy, že čo sa týka občianskoprávneho konania, súd v sporovom konaní rozhoduje vždy o právach a povinnostiach práve účastníkov konkrétneho súdneho konania, teda o právach a povinnostiach v súdenej veci navrhovateľa a odporcu a rozhodnutie súdu sa vzťahuje iba práve na týchto účastníkov.
Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky a VOP a na základe rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako s odporcom a podmienky zmluvy a tiež všeobecných obchodných podmienok pripravil dodávateľ ako štandartnú typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohol odporca buď ako celok prijať alebo odmietnuť a nemal možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vyjednať si podmienky zmluvy, keď mal aj prípadne možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom, nemohol ovplyvniť ich obsah. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporcom boli individuálne vyjednané podmienky zmluvy, výpoveď odporcu svedčí skôr o opaku, pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno. Súd dospel k záveru v zmysle tohto ustanovenia, že treba považovať podmienky zmluvy, za individuálne s odporcom nevyjednané ohľadom navrhovateľom žiadaného plnenia zo zmluvnej pokuty, keď aj výpoveďou odporcu mal súd preukázané, že mu predložil dodávateľ znenie zmluvy ním vopred pripravené, čím nie je splnená požiadavka, s výnimkou predmetu a ceny, ktoré boli individuálne vyjednané, že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre spotrebiteľa ( odporcu), aby mu bola podľa čl. VII. bod 2 písm. f) započítavaná z platby najskôr zmluvná pokuta. Súd tu poukazuje na § 566 OZ, podľa ktorého veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach. Pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, čo vyplýva aj zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky. Ustanovenie zvýhodňuje veriteľa oproti dlžníkovi a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach veriteľa a dlžníka a súd ho považuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. V právnom vzťahu účastníkov ide o záväzkový vzťah, veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z úveru mu vznikne subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, v súdenej veci účastníkov peňazí. Dlžník (odporca) nemôže mať záujem na započítavaní veriteľom zo splátky najprv na zmluvnú pokutu, záujmom dlžníka je splátkami najmä splatiť požičanú sumu. V spotrebiteľskej zmluve o úvere ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá, že doba vrátenia pôžičky je dohodnutá, pretože sa v ustanovení ukladá povinnosť v zmluve uviesť nielen sumu, počet splátok ale aj termíny splátok istiny. Ustanovenie čl. VII. bod 2 písm. f) VOP vytvára stav, že dlh dlžníka sa neznižuje, ale naopak zvyšuje a dlžník potom neplní svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas. Podmienka nebola s dlžníkom individuálne vyjednaná, keďže dlžník pre pripravený obsah zmluvy dodávateľom ani nemal možnosť vyjednať poradie úhrady zo splátky, či na zmluvnej pokute, príslušenstve prípadne poplatkov, inak a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože dodávateľ si najprv vykoná podľa VOP úhradu zo splátky na zmluvnej pokute, ktorej výška môže byť podľa ustanovení VOP rôzna.
Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká na základe návrhu jednej strany, adresovanej druhej strane a uzavretá je akceptáciou návrhu druhou stranou po dohode o strán o obsahu zmluvy a je v nej upravené, aké práva a povinnosti vyplývajú stranám z ich záväzkového vzťahu, zo zmluvy.
V sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhovateľ navrhol v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. V sporovom konaní účastníkov sa uplatňuje prejednacia zásada. Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
Navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi pohľadávku. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť uniesť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Povinnosť má aj postupník, teda nový veriteľ dlžníka.
Po preukázaní, že odporca prijal čiastku uvedenú v Žiadosti a zmluve o poskytnutie pôžičky vo výške 40.000,-Sk (1 327,76 eur), súd skúmal, či vznikol nárok navrhovateľa na plnenie od odporcu uplatnený návrhom po zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu a podľa ďalšieho podania navrhovateľa zo 4.8.2014, či má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania resp. iné plnenia, ktoré boli súčasťou istiny.
Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno v tom, že medzi jeho právnym predchodcom a odporcom vznikla platne zmluva o úvere podľa ZoSÚ. Pre neunesenie dôkazného bremena v tom, že odporca je povinný plniť navrhovateľovi peňažný záväzok či na istine alebo na príslušenstve ( úroku) alebo na zmluvnej pokute súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľovi ako veriteľovi nepatrí od odporcu ako dlžníka žiadne peňažné plnenie z dôvodu, že dlh odporcu zanikol jeho splnením v zmysle § 559 ods. 1 a 2 OZ, keď odporca uhradil v splátkach aj úrok a poplatky, ktoré v zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch navrhovateľovi nepatria a navrhovateľ nepreukázal súdu v návrhu ani v jeho ďalších podaniach, čo tvorí jednotlivé splátky, tzn. či splátku tvoria tiež úroky a poplatky a navrhovateľovi nevznikol pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani na zmluvnú pokutu.
Ak nebolo priznané právo na zaplatenie žiadnej peňažnej čiastky, vrátane zmluvnej pokuty, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka a v konaní nebolo zistené, žeby bol odporca s platením toho peňažného záväzku, ktorý v zmysle hmotného práva navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, patril, v omeškaní. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, ak z neplatného právneho úkonu nevzniká veriteľovi právo na peňažné plnenie, nemôže sa dlžník v zmysle § 517 OZ dostať ani do omeškania a veriteľovi nemôže vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania.
Vzhľadom na uvedené, keďže súd nepriznal navrhovateľovi žiadne plnenie, nebolo mu možné priznať ani príslušenstvo pohľadávky, nakoľko tento je odvodený v súdnom konaní z priznaného nároku na istinu, tá priznaná nebola a odporca sa preto nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd preto návrh ako nedôvodný aj v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca výslovne na pojednávaní uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, práva na náhradu trov konania sa vzdal..
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.