Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/120/1995

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova č. 8, Bratislava (pôvodne Slovenská republika - Armáda Slovenskej republiky, Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava), v 2. rade: Česká republika - Ministerstvo obrany, Tychonova 1, 160 00 Praha 6, ( pôvodne Česká republika - Vojenská správa, Vojenský úrad pre právne zastupovanie, nám. Svobody č. 471, Praha 6, Česká republika), proti odporcovi: Incheba, a. s.. Viedenská cesta č. 1, Bratislava, zastúpenému HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, o zaplatenie príslušenstva z istiny 65 529,40 eur (1 974 138,70 Sk ), o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Navrhovateľ v 2. rade a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk (21 843,13 eur) s príslušenstvom a navrhovateľovi v 2. rade sumu 1 316 092,40 Sk (43 686,26 eur) s príslušenstvom titulom zmluvy o spolupráci zo dňa 26.6.1992 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom.

Rozsudkom zo dňa 6.11.2000 č. k. -122 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 až do 30.4.1995 a 22 % -ným úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade sumu 1 316 092,40 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 do 30.4.1995 a 22 % úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia dlžnej sumy, náklady konania v sume 5 943,60 Sk. Zároveň bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 78 964 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 7.2.2002 č.k. -157 rozsudok vo vec samej potvrdil a výrok o zaplatení úrokov z omeškania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zaplatenie istiny nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2002.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 7.10.2009 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 23,9% úrok z omeškania zo sumy 21 843,13 € (658 046,20 Sk) od 14.4.1995 do 25.11.2005, t.j. vo výške 52 319,51 eur a navrhovateľovi v 2. rade úrok z omeškania vo výške 23,9% ročne z čiastky 43 686,26 eur ( 1 316 092,40 Sk) od 14.4.1995 do zaplatenia. Navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na náhradu trov konania v sume 54,40 eur, navrhovateľovi v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.12.2010 č.k. -311 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -371 zo dňa 10. 05. 2012 rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade titulom úrokov z omeškania z istiny 21 843,13 eur za obdobie od 14.04.1995 do 21.04.2005 sumu 29 934,91 eur a navrhovateľovi v 2. rade úroky z omeškania z istiny 43 696,26 eur za obdobie rok 1995, rok 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, rok 2003, 2004 a 2005 tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa v 2. rade zamietnutý a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd rozhodol, že navrhovateľovi v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O. s .p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania ak mal neúspech v nepatrnej časti.

Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -371 zo dňa 10.05.2012 v časti, ktorou je odporca zaviazaný navrhovateľovi v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením: „Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní navrhovateľa v 2. rade sa nestotožnil s vysloveným názorom, že v danom prípade mal neúspech iba v nepatrnej časti a dospel k záveru, že konajúci súd nerozhodol v súlade zákonom, keď pri rozhodnutí aplikoval ustanovene Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky / v úrokoch z omeškania / nemožno v odôvodnených prípadoch / pri rozhodovaní o náhrade trov konania / považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia , ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia Ods. 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu v tejto časti s odkazom na ustanovenie 0. S. p. rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom je potrebné rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia “

Vzhľadom na uvedené vyzval tunajší súd navrhovateľa v 2. rade a odporcu, aby pre účely rozhodnutia o trovách konania a zohľadnenia úspechu v konaní vyčíslili príslušenstvo k istine.

Navrhovateľ v 2. rade súdu oznámil, že podľa jeho názoru výpočet príslušenstva nie je pre rozhodnutie o trovách potrebný.

Odporca na výzvu súdu oznámil, že súdom priznané príslušenstvo k istine ku dňu vyhlásenia rozsudku je v prípade navrhovateľa v 1. rade v sume 29 934,91 eur tak, ako bolo uvedené v rozsudku, pričom navrhovateľ v1. rade pôvodne požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 21 843,- eur od 14.4.1995 do 25.11.2005 vo výške 23,9% ročne, čo predstavuje 52.319 eur. V prípade navrhovateľa v 2. rade v sume 60.140,23 eur ( presný výpočet tvorí prílohu tohto podania ) pričom navrhovateľ v 2. rade pôvodne požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 43 686,- eur od 14.4.1995 do zaplatenia vo výške 23,9% ročne, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku ( 10.5.2012 ) prestavuje po vyčíslení sumu 178 424 88,- eur ( to znamená, že navrhovateľ v 2. rade nebol úspešný v rozsahu v rozsahu 66,29% z ním požadovaného nároku ). Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade nároku na zaplatenie príslušenstva k istine uplatneného navrhovateľom v 2. rade bol navrhovateľ v 2. rade z väčšej časti neúspešný, odporca si vyčíslil uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia voči navrhovateľovi v 2. rade a žiadal, aby bol navrhovateľ v 2. rade zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Spolu náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vyčíslil z tarifnej hodnoty veci 178 424,88 eur v zmysle cit. Vyhlášok č., č. a č. v celkovej výške 5 355,76 eur bez DPH t. j. 6 426,91 eur s DPH. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ v 2. rade si uplatňoval v predmetnej veci nárok ( ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -371 zo dňa 10.5.2012 vyčísliteľný ) v sume 178 424,88 eur, no predmetným rozhodnutím mu súd priznal ( ako je zrejmé z priloženého vyčíslenia ) 60 140,23 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa v 2. rade len v rozsahu 33,71% t. j. odporca bol úspešný v rozsahu 66,29% to znamená, že odporca má v zmysle nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 32,58%; odporca žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa v 2. rade na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 1 744,91 eur bez DPH t. j. 2 093,89 eur s DPH čo predstavuje 32,58 % zo sumy vyššie vyčíslenej (5 355,76 eur bez DPH t. j. 6 426,91 eur s DPH).

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo.

Citované ustanovenie zákona zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. V prípade, ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť v zmysle citovaného ustanovenia . Súd preto zobral do úvahy skutočnosť, že čo do istiny bol úspešný navrhovateľ v 2. rade a čo do príslušenstva bol z väčšej časti úspešný odporca v 2. rade, čo možno považovať za rovnovážny pomer úspechu a neúspechu.

Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa v 2. rade, že má nárok na plnú náhradu trov konania vzhľadom na úspech čo do istiny. Ako vyplýva z právneho názoru odvolacieho súdu, neúspech v príslušenstve nie je možné považovať za nepatrný neúspech a nie je možné aplikovať ust. Taktiež nie je možné súhlasiť s odporcom, že súd má zobrať do úvahy jeho ( v prevažnej miere) úspech čo do príslušenstva a trovy pomerne rozdeliť, t.j. jemu priznať cca 30 % náhradu trov. V tomto prípade by nebol zohľadnený úspech navrhovateľa v 2. rade čo do priznania istiny.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade bol úspešný čo do istiny a čo do príslušenstva bol v prevažnej miere neúspešný, súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).