Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-880-2005.pdf
PDF · 70.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/880/2005
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: SOCIÁLNA POISŤOVŇA, IČO: 30 807 484, pobočka Komárno, Petőfiho 7, Komárno, proti povinnému: Q. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, I. M. M. N., K. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 5.559,23 Eur (167.477,50 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekučné konanie pod sp. zn. 7Er/880/2005 vedené na exekútorskom úrade JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (EX 1387/05) v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e.
Súd trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2005 sa oprávnený domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (EX 1387/2005) voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 5.559,23 Eur (167.477,50 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie. Tunajší súd na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 16.12.2005 poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pod č. 5401 008819.
Dňa 15.2.2012 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekučného konania v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Povinný bol dňa 19.1.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra. Zároveň súdny exekútor tiež oznámil tunajšiemu súdu, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej výške 62,35 Eur a navrhol, aby súd na úhradu týchto trov exekúcie zavial oprávneného. Súd po nahliadnutí do exekučného spisu zistil, že povinný dňa 6.2.2006 uhradil pohľadávku oprávneného v plnej výške, o čom oprávnený oboznámil súdneho exekútora ešte dňa 8.3.2006. Nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra až v roku 2012 a súdny exekútor si bez zavinenia oprávneného nevymohol v priebehu 6 rokov trovy exekúcie, súd konštatuje, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, ale v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP. Súd má za to, že povinný stratil výmazom z obchodného registra spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a tak je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa §107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade sa konanie zastavuje z dôvodu, že povinný bol dňa 19.1.2012 vymazaný z obchodného registra a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať.
V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Skutočnosť, že povinný uhradil celú dlžnú sumu priamo oprávnenému dal na vedomie súdnemu exekútorovi ešte dňa 8.3.2006. Súdny exekútor mal tak vedomosť o majetnosti povinného v tom čase a mohol si trovy exekúcie uplatňovať až do jeho zániku, t.j. v priebehu 6 rokov. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
V danom prípade sa konanie zastavuje z dôvodu, že povinný bol dňa 19.1.2012 vymazaný z obchodného registra a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci