Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXX, T., 2. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXX, T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov, otec: Ing. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, O., zastúpený JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 13, Trnava, matka: Ing. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXX, T., zastúpená Mgr. Petrom Studeným, advokátom so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -222 zo dňa 10. februára 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletého T. a T. do osobnej starostlivosti matke, s tým že právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Otca súd zaviazal platiť výživné na maloletého T. vo výške 260 eur mesačne od 29.11.2013, a na maloletého T. vo výške 250 eur mesačne od 29.11.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.11.2013 do 10.02.2014 na maloletého T. vo výške 797,33 eura povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 130 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, a nedoplatok na zročnom výživnom za rovnaké obdobie na maloletého T. vo výške 766,67 eura povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi, ktorý v petite rozsudku bližšie špecifikoval. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo odôvodnil rozsudok tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloleté deti T. a T.ijú momentálne so svojou matkou v prostredí, ktoré je im známe a pre ne prirodzené, majú vytvorené vhodné podmienky na ich riadnu výchovu, súd preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke (keď otec so zverením detí do osobnej starostlivosti matke vyslovil súhlas). Pri určení výšky výživného vzal súd do úvahy príjmy otca deklarované vo výške 1.000 eur mesačne (preukázané boli nižšie, otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti ktorej je jediným spoločníkom, s priemerným mesačným príjmom vo výške 293,29 eura, táto spoločnosť vykázala zisk pred zdanením vo výške 5.649,83 eura, je spoločníkom viacerých obchodných spoločností, z ktorých zisk vo výške 363,66 eura vykázala spoločnosť T. K., s.r.o., otec je jedným z dvoch spoločníkov, zisk vo výške 365,55 eura vykázala spoločnosť U., s.r.o., spoločníkom je spoločnosť O., spol. s r.o., ktorej otec je jediným spoločníkom, ostatné spoločnosti vykázali stratu) a jeho výdavky

(cestovné 100,00 eur mesačne, príspevok na bývanie a chod domácnosti 250,00 eur mesačne). Matka dosahovala príjem 327,31 eura mesačne plat, 46,20 eura mesačne rodinné prídavky, jej výdavky boli na chod domácnosti približne 1.000 eur mesačne, splátka úveru 150 eur, splátka na fond rozvoja bývania 60 eur, elektrika 70 až 80 eur, plyn 50 až 60 eur, vodné a stočné 50 eur, údržba domu a záhrady 100 eur, odvoz smetí 10 eur, poistenie 27 eur, náklady za internet, telefóny, cestovné a stravu, a oprávnené potreby maloletých detí (na maloletého T. bežné, na maloletého Michala mierne zvýšené z dôvodu jeho športových aktivít, platby hokejovému klubu vo výške 110 eur mesačne počas hokejovej sezóny, a platby do šachového oddielu vo výške 20 eur mesačne počas súťažnej sezóny, t.j. 8 až 10 mesiacov v roku), a dospel k názoru, že určenie výživného vo výške 260 eur na maloletého T. (ktorý je síce starší a navštevuje strednú školu, ale nemá žiadne zvýšené výdavky) a vo výške 250 eur na maloletého T. (ktorý je síce mladší, ale na jeho východu sú zvýšené výdavky z dôvodu jeho športových aktivít) je vzhľadom na zistené skutočnosti a odôvodnené potreby maloletých detí primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine. (Súd poukazuje na skutočnosť, že matka v septembri 2012 ukončila dohodou na vlastnú žiadosť pracovný pomer v spoločnosti K. U., a.s., kde mala príjem 640,19 eura mesačne, t.j. bez dôležitého dôvodu sa vzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu). Vyživovaciu povinnosť otca určil súd odo dňa podania návrhu (29.11.2013). Matka síce žiadala priznať výživné spätne od decembra 2010 (v tom čase rodičia žili v spoločnej domácnosti, ako dôvod matka uviedla skutočnosť, že už vtedy mal otec vzťah s inou ženou), resp. od decembra 2012 (keď otec opustil spoločnú domácnosť), podľa názoru súdu však matka neuviedla žiadne dôvody, ktoré by sa mali a dali považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77, ods. 1 Zákona o rodine) a pre ktoré by mal súd priznať výživné za čas pred podaním návrhu na súd (starostlivosť o maloleté deti a o rodičov, na ktoré ako dôvody pre priznanie výživného spätne poukázala matka, súd za dôvody hodné osobitného zreteľa nepovažoval). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.11.2013 do 10.02.2014 vo výške 797,33 eura na maloletého T. a vo výške 766,67 eura na maloletého T. (za toto obdobie otec na maloleté deti podľa zhodných tvrdení rodičov neplatil výživné), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 130 eur (na T.) a 120 eura (na T.) mesačne spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjmové možnosti otca. Styk súd upravil po dohode rodičov. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle , ods. 1 písm. a) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu v časti výroku o výživnom (výrok č. 3), v časti výroku o nedoplatku na zročnom výživnom (výrok č. 4) a v časti, v ktorej súd rozhodol, že maloleté deti sú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa o neuznaní účinnosti výživného so skorším dátumom, nakoľko odporca opustil spoločnú domácnosť už 22.12.2012 a od tohto okamihu (s výnimkou sumy 750 eur za mesiac jún, júl september 2013 ) výživné na maloleté deti neplatil a ani sa nepodieľal na zabezpečovaní ich riadnej a pravidelnej výchovy, neplatil úvery ani iné poplatky za služby súvisiace s chodom domácnosti (splátky úverov, voda, elektrina, teplo, telefón...). Otec neprispieval na chod domácnosti a výživu maloletých detí ani počas spolužitia a to od roku 2010, keď všetky náklady uhrádzala matka zo svojho účtu, pričom otec zo svojho účtu od roku 2010 pravidelne mesačne poukazoval nemalé sumy na účet svojej priateľky, čo na pojednávaní zdôvodnil tak, že išlo o mzdu a náklady za operáciu psa (pojednávanie dňa 10.02.2014), čo matka považuje za absurdné. Matka žiadala predložiť ako dôkaz predmetné účty odporcu, čo súd prvého stupňa odmietol vykonať. Okrem peňažných prostriedkov poukazovaných mesačne priateľke odporcu platil odporca aj ich spoločné dovolenky v rokoch 2011 a 2012. Odporca na domácnosť neprispieval a robí to dodnes, s výhovorkami, že jeho firmám sa nedarí, ale jeho spoločnosť má okrem iného dostatok financií na nemalé leasingové splátky na motorové vozidlo značky BMW rady 7, na ktorom odporca jazdí. Do 31.12.2013 spoločnosť okrem tohto auta platila leasing a na osobné motorové vozidlo značky Octavia, ktoré používa priateľka odporcu. Okrem iného, súd nebral do úvahy okolnosti prípadu, ktoré odôvodňovali nepodanie návrhu na určenie výživného skôr, t. j. zavádzanie odporcu a sľuby o poskytnutí výživného, starostlivosť o deti a rodičov, smrť matky a otca, psychický nátlak zo strany odporcu, vyhrážky, že vezme deti do Španielska. Podľa názoru matky najpodstatnejším dôvodom na priznanie výživného spätne je skutočnosť, že odporca nezabezpečoval výchovu maloletých detí ani ich výživu, ani sa inak nepodieľal na financovaní domácnosti, v ktorej žili jeho detí a nie fakt, že matka okamžite po opustení domácnosti

odporcom nepodala návrh na určenie výživného, nakoľko išlo o veľmi vypäté a stresujúce obdobie. Odporca na matku roky vyvíjal psychický nátlak, v ktorom doteraz pokračuje denným vypisovaním sms, mailov, v ktorých matku sústavne uráža a ponižuje. Podľa názoru matky nepriznanie výživného s účinnosťou minimálne od 22.12.2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o maloleté deti. Matka rovnako nesúhlasila s výškou výživného, nakoľko otec podniká, pričom je spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach a jeho čistý mesačný príjem predstavuje približne 1000 eur. Odporca má okrem toho preukázateľný príjem z pracovného pomeru vo výške 292,48 eura (spoločnosť O. s.r.o.), odporca je spoločníkom a konateľom v spoločnostiach O. s.r.o., U. s.r.o., J. U. s.r.o., T. G. W. s.r.o., T. K. s.r.o., T. G. s.r.o., C. H. s.r.o. Ako vyplýva zo súvahy k 31.12.2012, spoločnosť O. s.r.o. vlastní majetok v celkovej hodnote 572047 eura a v zdaňovacom období dosahovala zisk, pričom základ dane bol 15.243,11 eura. Rovnako spoločnosť T. G. W. s.r.o. v zdaňovacom období roku 2012 dosahovala zisk, pričom základ dane bol 1.500,06 eura. Matka ďalej poukázala na to, že otec používa firemné auto značky BMW radu 7, za ktorý platí leasing spoločnosť O. s.r.o., ako aj náklady za pohonné hmoty. Tvrdenie odporcu, že jeho náklady za cestovné z Bratislavy do Trnavy sú približne 100 eur mesačne považuje matka za účelové a nedôvodné. Náklady na maloleté deti a domácnosť sú uvedené v spise. Matka zároveň poukázala na skutočnosť, že otec zrušil sporiace účty maloletých detí bez vedomia matky a proti jej vôli a peňažné prostriedky z týchto účtov previedol na iné, otcom novozaložené účty, kde jediným disponentom je otec. Nasporené peniaze na tieto účty posielala výlučne matka zo svojich finančných prostriedkov v celkovej výške 12.050 eur. Navyše po prevedení peňažných prostriedkov z účtov maloletých detí okamžite otec čerpal stavebný úver vo výške 33.000 eur a matka nevie, načo tieto peniaze otec použil. O tejto skutočnosti sa matka dozvedela v marci 2014 a to náhodne, keď jej nebol doručený pravidelný výpis z účtov, obrátila sa na L. U. U. a.s.. Z tohto dôvodu matka žiada, aby bolo právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok zverené výlučne jej ako matke. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže otca povinnosťou platiť výživné na maloletého T. vo výške 300 eur s účinnosťou od 01.12.2010 a na maloletého T. vo výške 500 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2010 a rovnako, aby zmenil výrok, že právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok sa zveruje výlučne matke.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí podaním doručeným súdu 11.04.2014. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie matky nepovažuje za dôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Matka nepreukázala žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal súd priznať výživné aj spätne odo dňa začatia súdneho konania. Takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa rozhodne nemôže byť tvrdenie matky, že otec nezabezpečoval výchovu detí ani ich výživu a nepodieľal sa na financovanie domácností, ktoré tvrdenie matka nepreukázala žiadnym dôkazom a otec pravdivosť uvedeného tvrdenia jednoznačne poprel. Je pritom na prvý pohľad zrejmé, že požiadavka matky zaviazať otca platiť na deti výživné dokonca i za obdobie, keď oni s deťmi spolu žili v spoločnej domácnosti, je špekulatívna a motivovaná snahou získať takýmto spôsobom od otca neoprávnený majetkový prospech. Rovnako súd správne ustálil výšku výživného, ktoré je otec povinný platiť na obeti cti. Nesúhlasil s názorom matky, že by nemal dieťa zastupovať a spravovať ich majetok, pre takýto výrok súdu nemôže byť dôvodom zrušenie účtov deti v U. U.. Otec podotkol, že finančné prostriedky na uvedených účtoch boli prostriedkami, ktoré boli našetrené počas trvania manželstva účastníkov, teda z prostriedkov tvoriacich ich BSM a otec maloletých detí bol k takémuto konaniu fakticky donútený matkou, ktorá svojím konaním vystavila situácii, kedy musel siahnuť na tieto finančné rezervy. Sama totiž v minulosti bez jeho súhlasu a vedomia vybrala z ich spoločného účtu finančné prostriedky získané predajom spoločného bytu v O. vo výške 89.900 eur, ktoré pred ním skrýva a odmieta mu vysvetliť, kde sa nachádzajú a na čo ich fakticky použila.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 17.04.2014. Výrok súdu o tom, že maloleté deti budú zastupovať obaja rodičia navrhol ako vecne správny potvrdiť, pretože je v súlade s § 28 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. V časti výživného navrhol odvolaniu matky vyhovieť a prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery rodičov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ a ), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu,

bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. , pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa , , o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľke.

Prvostupňový súd správne, v súlade so zhodným prejavom rodičov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na T. 260 eur mesačne a na T. 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a zároveň zaviazal otca maloletých detí zaplatiť zročné výživné, ktoré vo výroku rozsudku bližšie špecifikoval. Matka maloletých detí v odvolaní napadla výrok rozsudku o zastupovaní maloletých detí a výrok rozsudku o výške výživného a stým súvisiaci výrok o zročnom výživnom. Matka nesúhlasila, aby mohol maloleté deti zastupovať aj otec, čo odôvodňovala tým, že bez jej vedomia deťom zrušil stavebné sporenia, peňažné prostriedky si ponechal a dokonca čerpal stavebný úver a matka nevie, na čo ho použil.

Uvedená skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby súd otca obmedzil vo výkone jeho rodičovských práv. Zásadne platí, že rodičia sa podieľajú na výkone rodičovských práv a povinností v rovnakom rozsahu. Len v osobitných prípadoch, takých, ako majú na mysli ust. § 37 a § 38 Zákona o rodine je možné rodiča obmedziť, resp. pozbaviť jeho rodičovských práv. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že otec potvrdil, že peniaze vybral, ale urobil tak potom, ako zistil, že matka maloletých detí bez vedomia otca vybrala z obchodnej spoločnosti C. H. s.r.o. čiastku 16.000 eur, zakúpila si motorové vozidlo značky Mercedes triedy E a vybrala z účtu finančné prostriedky, ktoré manželia získali z predaja bytu v O. vo výške 89.900 eur. Matka tvrdené skutočnosti otca nepoprela, práve naopak, na pojednávaní 10.02.2014 informácie potvrdila. Z uvedeného možno vyvodiť, že konaniu otca predchádzalo rovnaké konanie matky maloletých detí, ktorá rovnako vybrala peniaze bez vedomia otca.

Matka maloletých detí nesúhlasila s určenou výškou výživného 260 eur na T. a 250 eur na T. a rovnako nesúhlasila s priznaním výživného od podania návrhu. Navrhovala výživné priznať spätne, od kedy otec opustil spoločnú domácnosť (22.12.2012). Za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala zavádzanie otca a jeho sľuby o poskytnutí výživného, starostlivosť o deti a rodičov, smrť matky a otca navrhovateľky, psychický nátlak zo strany odporcu, vyhrážky, že vezme deti do Španielska. Podľa názoru matky najpodstatnejším dôvodom na priznanie výživného spätne je skutočnosť, že otec nezabezpečoval výchovu maloletých detí ani ich výživu, ani sa inak nepodieľal na financovaní domácnosti, v ktorej žili jeho detí a nie fakt, že matka okamžite po opustení domácnosti odporcom nepodala návrh na určenie výživného, nakoľko išlo o veľmi vypäté a stresujúce obdobie. Otec detí na matku roky vyvíjal psychický nátlak, v ktorom doteraz pokračuje denným vypisovaním sms, mailov, v ktorých matku sústavne uráža a

ponižuje. Podľa názoru matky nepriznanie výživného s účinnosťou minimálne od 22.12.2012 kedy otec opustil spoločnú domácnosť je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o maloleté deti.

Názor matky uvedený v odvolaní však nemožno považovať za správy. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné priznať výživné aj za obdobie pred podaním návrhu je možné považovať za vážny, objektívny a preukázateľný dôvod na strane oprávnenej osoby, napr. dlhodobé ochorenie oprávnenej osoby (s hospitalizáciou), brániace jej podať návrh na určenie výživného, napr. psychickú poruchu matky a pod. Tvrdenia matky, že bola pod psychickým tlakom, otec detí sa jej vyhrážal únosom detí do Španielska ostali len v rovine tvrdení matky, žiadnym spôsobom ich nepreukázala a podľa názoru súdu ide o subjektívne pocity matky, ktoré v danom prípade nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka pritom v mesiaci máj 2013 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o rozvod (prebieha na OS TT pod sp. zn. , návrh podal otec detí), ktorým sa domáhala určenia výživného na maloleté deti. Návrh matky bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.06.2013 a po odvolaní matky bolo uznesenie okresného súdu potvrdené Krajským súdom v Trnave zo dňa 26.08.2013, pričom odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že dočasná úprava vzťahov medzi rodičmi tak, ako ich navrhovala matka detí je možná len v prípade úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom z obsahu spisu nevyplývalo, že by matka takýto návrh chcela podať. Je potom ale nelogické, že matka v máji 2013 bola schopná podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia o výživné a skôr nemohla podať návrh na úpravu práv a povinností rodičov do rozvodu (podala ho až 29.11.2013), pričom obsahom oboch podaní sú rovnaké (podobné) skutkové a právne argumenty. Nezabezpečovanie výchovy maloletých detí ani ich výživy, ani nepodieľanie sa na financovaní domácnosti otcom v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne. Oprávnení rodičia sa vždy domáhajú platenia výživného na deti len v tých prípadoch, kedy si povinný rodič túto povinnosť dobrovoľne neplní (ak si ju plní, nie je potrebné sa nároku domáhať súdnou cestou). Keďže je tomu tak vždy, vylučuje to taký výklad ust. § 77 ods. 1, že by neplatenie výživného (nezabezpečovanie výchovy) bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa (čo je niečo výnimočné, ojedinelé).

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa priznal výživné na maloleté deti v súlade so všetkými zásadami a pravidlami obsiahnutými v Zákone o rodine a priznal primerané výživné podľa potrieb detí a možností a schopností povinného rodiča. Argumenty matky, že spoločnosti, v ktorých je otec spoločníkom a konateľom majú majetok veľkej hodnoty, otec sa vozí na drahom aute patriacom spoločnosti, ktorá platí leasingové splátky a hradí náklady na pohonné hmoty, sú po právnej stránke bezvýznamné pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti. Ide o majetok spoločnosti, nejde o majetok otca detí ako fyzickej osoby a hodnota majetku spoločnosti môže byť napr. významná pri vyporiadaní BSM manželov po rozvode manželstva, kedy sa budú ohodnocovať obchodné podiely v jednotlivých spoločnostiach a bude sa prihliadať na spravodlivé rozdelenie spoločne nadobudnutého majetku. Pri určovaní výživného sú dôležité zárobkové a majetkové pomery rodičov. Matka nepoukazovala na to, že by otec ako fyzická osoba vlastnil majetok väčšej hodnoty a príjem otca bol preukázaný približne vo výške 1.400 eur mesačne. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až 30% z jeho príjmu, v závislosti od veku dieťaťa. Ak súd prvého stupňa zaviazal otca dieťaťa platiť výživné vo výške 510 eur spoločne na dve deti, zaviazal ho na platenie výživného vo výške 36% z jeho príjmu, teda vo výške nadpriemernej podľa zaužívanej súdnej praxe.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa s použitím potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa s poukazom na

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.