Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-11-2014.pdf
PDF · 121.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. J., V.. H., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej I. J. H., J. W. Y. Č.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, ml., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej č. 20 v Košiciach, proti odporcovi Z. J., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu I. H. J. W. M. Č.. X, a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Ľ. J., J.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov Ľ. J., J.. XX.X.XXXX, M. Z. J., J.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva účastníkov a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Z. J., J.. XX.X.XXXX, a Ľ. J., V. H., J.. XX.X.XXXX, uzavreté O. X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú Ľ. J., J.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej Ľ. výživným za obdobie od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna sumou 115 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného zo strany odporcu na maloletú Ľ. zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 15.1.2014 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie manželstva s odporcom a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej Ľ. na čas po rozvode manželstva účastníkov tak, že žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať prispievať na jej výživu výživným vo výške po 120 € mesačne, upraviť styk odporcu s maloletou každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a rozhodnúť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Návrh odôvodňovala tým, že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa Ľ. J., J.. X.X.XXXX, účastníci uzavreli manželstvo po známosti, ktorá začala v roku 2000, zoznámili sa na pracovisku, manželstvo uzatvárali
na základe vzájomnej citovej náklonnosti, aj z dôvodu očakávania narodenia spoločného dieťaťa, po uzavretí manželstva začali viesť spoločnú domácnosť v prenajatom byte v osobnom vlastníctve tety navrhovateľky, toto spolužitie navrhovateľka hodnotila ako kladné do roku 2008, kedy odporca odišiel za prácou do zahraničia, čo malo za následok postupné vzájomné odcudzovanie sa, citové ochladnutie ich vzťahu, odporca sa veľmi zmenil, v zahraničí sa mu v práci nedarilo, po návrate domov začali vznikať medzi nimi rozpory z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, na prelome rokov 2008-2009 sa presťahovali k rodičom navrhovateľky do ich rodinného domu, keďže teta potrebovala byt pre seba, preto im nájom ukončila, tvrdila, že odporcovi nevyhovovalo spolužitie so svokrovcami, v tom čase stále nemal zamestnanie, bol bez príjmu, čo medzi nimi vyvolávalo hádky, ktoré vyústili k tomu, že v lete 2009 odporca opustil spoločnú domácnosť, odvtedy manželské spolužitie neobnovili a na obnovení spolužitia ani jeden v súčasnosti už nemá záujem, mala za to, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel, ide o formálny zväzok, zároveň poukázala na to, že všetky potreby, vrátane výchovy a výživy dieťaťa zabezpečuje sama; maloletá Ľ. v čase podania návrhu bola žiačkou 4.ročníka základnej školy, nemala zdravotné problémy, matka pravidelne mesačne jej uhrádzala za stravu v školskej jedálni 20 €, za družinu 5 € mesačne, hradila jej životnú poistku po 20 € a stavebné sporenie po 5 €, vo voľnom čase sa maloletá venovala kresleniu, s čím súviseli výdavky na pomôcky a rada bicyklovala; navrhovateľka pracovala ako predavačka v N. Y. N. M..N.., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 400 €, spolu s maloletou viedli spoločnú domácnosť s rodičmi navrhovateľky, ktorí boli zamestnanými, navrhovateľka im mesačne prispievala sumou 170 € na bývanie a internet a na cestovné do zamestnania si vynakladala 30 € mesačne, na stavebné sporenie 40 € mesačne a na poistenie 20 € mesačne; o pomeroch odporcu nemala vedomosti, uviedla, že v roku 2009 až 2012 ich nejako nekontaktoval, neplatil výživné na maloletú, v roku 2012 prispel na výživu maloletej dvakrát sumou 500 € a 100 €, v roku 2013 taktiež dvakrát sumou 400 € a 200 €, v roku 2013 kúpil maloletej tablet a čižmy, od leta 2013 začal prejavovať o maloletú záujem, čomu ona nebránila, s maloletou sa stretával v priemere raz mesačne od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v čase styku sa zdržiavali u sestry otca alebo v otcovej domácnosti.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky doručenom súdu dňa 11.2.2014 s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, uviedol, že v roku 2009 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval po opakovaných nezhodách k svojej matke, asi po roku sa odsťahoval k terajšej priateľke, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť aj spolu s jej synom, po dobu 4 rokov spätne nemal stále zamestnanie, pracoval príležitostne ako sezónny robotník 3-4 mesiace v roku, nesúhlasil preto s navrhovanou výškou výživného s tým, že v prípade, že by sa jeho finančná situácia zlepšila, by bol ochotný prispievať adekvátnym výživným na potreby dieťaťa, navrhoval určiť výživné v minimálnej výške.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 28.2.2014 pre prípad rozvodu manželstva účastníkov doporučoval zveriť maloletú Ľ. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné a styk otca s dieťaťom navrhoval upraviť podľa dohody rodičov, pričom uviedol, že pri šetrení bolo zistené, že navrhovateľka pracuje ako predavačka v spoločnosti Y. s čistým príjmom okolo 410 €, spolu s maloletou žijú u jej rodičov v 3-izbovom rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú starí rodičia, ktorí sú pracujúci, matka s maloletou majú k dispozícii jednu samostatnú izbu, navrhovateľka rodičom prispieva na náklady na domácnosť, na inkaso sumou 170 € mesačne, na stravu sumou 50 € mesačne, pravidelne si hradí stavebné sporenie, ktoré má spoločne s dcérou vo výške 45 €, uhrádza si životné poistenie vo výške 20 €, na cestovné do práce vynakladá cca 35 €, otec dieťaťa býva u svojej priateľky v 3-izbovom byte, kde s nimi býva aj 14-ročný syn priateľky, otec je toho času nezamestnaný, na úrade práce je v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný od 13.12.2013, nepoberá žiadne dávky, predtým pracoval v spoločnosti M. F. N..V..Q.., kde mal minimálnu mzdu, uviedol kolíznemu opatrovníkovi, že zväčša pracuje v druhej polovici roka, preto na výživu prispieva oneskorene, na náklady na bývanie priateľky neprispieva žiadnou formou, ak, tak len príležitostne, jeho priateľka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 150 € mesačne, uviedol, že s dcérou má veľmi dobrý vzťah, často si telefonujú.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Ako vyplýva zo sobášneho listu účastníkov, títo uzavreli manželstvo O. X.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa Ľ., J.. X.X.XXXX. Ako vyplýva z výpovedí účastníkov obaja majú slovenskú národnosť a obaja sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončenú strednú školu s maturitou, odporca má ukončené SOU bez maturity, u oboch ide o manželstvo prvé, ich predmanželská známosť trvala po dobu 3 rokov.
Vo svojich výpovediach na pojednávaní konanom dňa 1.8.2014 obaja účastníci zhodne vyhodnotili ako dôvod uzavretia ich manželstva, tak i ich manželské spolužitie, i dôvody, ktoré viedli k rozpadu ich spolužitia tak, ako to uvádza navrhovateľka v ňou podanom návrhu vo veci, z výpovedí oboch vyplynulo, že otec má s maloletou dobrý vzájomný citový vzťah, obaja účastníci zhodne považujú ich manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené a žiaden z nich nemá záujem na jeho obnovení ani za splnenia akýchkoľvek podmienok, obaja zhodne navrhli zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a taktiež zhodne žiadali styk odporcu, teda otca, s maloletou neupravovať, keďže na tomto sa vedia vzájomnej dohodnúť.
Odporca k svojim terajším pomerom vo svojej výpovedi upresnil, že naďalej býva v 3-izbovom byte vo vlastníctve jeho priateľky spolu s touto priateľkou a jej synom, mesačná úhrada za byt je 300 €, na tieto náklady on neprispieva žiadnou formou, čo zdôvodňoval tým, že toho času nemá prácu od decembra minulého roka a teda nemá žiadny príjem, ani hmotnú núdzu, keďže údajne mu bolo povedané, že má si najprv podať návrh a žiadať o priznanie manželského výživného zo strany navrhovateľky. Jeho priateľka poberá dávky hmotnej núdze vo výške 120 € mesačne a pracuje na dohodu, z čoho má nepravidelný príjem. On bol naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, ako uviedol vo svojej výpovedi, v profesii, v ktorej je vyučený, t.j. pracoval ako mäsiar a to v obchodnom dome S. J. N. Ť., čo bolo v roku 2006, ktorý pracovný pomer, ako uviedol, skončil z dôvodu, že chcel začať pracovať v zahraničí, po skončení tohto pracovného pomeru následne po dobu polroka bol vedený na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti, po vyčerpaní ktorej odišiel pracovať do zahraničia, do zahraničia chodieval pracovať v rokoch 2007, 2008 a 2009 (kedy tam ešte pracoval po dobu 4 mesiacov), tvrdil, že počas prác v zahraničí si vedel zarobiť tak, že následne vedel 4 až 5 mesiacov na Slovensku prežiť aj bez pracovného zaradenia a pokiaľ ide o jeho príjem v poslednom zamestnaní v predajni S. uviedol, že tam zarábal okolo 14.000 Sk až 15.000 Sk mesačne v čistom, doplnil, že ešte v roku 2013 bol na dobu dvoch mesiacov pracovať vo Švédsku, kedy spolu s ďalšími Slovákmi pracoval v rámci dovoleniek domácich zamestnancov, a zarobil takto 3.600 €. Následne sa zamestnal v spoločnosti M., kde pracoval však iba na dobu určitú ako strechár, išlo o sezónne práce, toho času si dopĺňa svoje príjmy rôznymi brigádami v rámci možností, napr. takto vie zarobiť mesačne do 40 €, avšak nie každý mesiac. Na úrade práce sa zaevidoval v decembri 2013, predtým od vyčerpania podpory v nezamestnanosti ako to je uvedené vyššie evidovaný nebol. Svoje potreby tvrdil, že uhrádza z peňazí, ktoré vždy nejaké v domácnosti sú, pričom ale nevedel špecifikovať bližšie túto finančnú situáciu v terajšej domácnosti, v ktorej žije. Tvrdil, že jeho priateľke pomáhajú jej dve staršie dcéry, ktoré za ňu platia úhradu za byt a mesačne jej poskytujú okolo 200 €.
Upresnil, že v minulosti zasielal výživné na maloletú tak, ako je uvedené vyššie, pričom toto zasielal z dedičstva, ktoré nadobudol v roku 2012 dedením po nebohej matke, kedy zdedil 10.000 €, ktoré postupe až doposiaľ míňal a vrátane úhrady už spomínaného výživného na maloletú Y., a teda že v roku 2012 dcére takto prispel spolu sumou 600 €, v roku 2013 taktiež sumou 600 € a v tomto kalendárnom roku doposiaľ taktiež sumou 600 €, čo zdôvodňoval tým, že mesačné výživné po 50 € považuje za primerané.
Odporca bol ochotný prispievať na výživu maloletej dcéry do budúcna výživným vo výške 60 € mesačne.
Navrhovateľka trvala na tom, aby výživné bolo stanovené minimálne vo výške 100 € mesačne.
Z údajov Slovenského štatistického úradu, ktoré boli oboznámené na pojednávaní vyplynulo, že priemerná mesačná čistá mzda v národnom hospodárstve v roku 2013 bola 824 €, v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu 768 € a v stavebníctve bola 607 €.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k záveru, že toto manželstvo dlhodobo, v danom prípade už po dobu 5 rokov, neplní svoj účel, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je už iba formálnym zväzkom účastníkov, z ktorých ani jeden nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a preto súd mal za to, že sú splnené zákonné dôvody pre rozhodnutie súdu o rozvedení tohto manželstva. Ako dôvod rozpadu manželského spolužitia účastníkov súd vyhodnotil povahové odlišnosti a pretrvávajúce finančné problémy v rodine vyplývajúce z nezodpovedného prístupu zo strany odporcu, ktorý, ako vyplynulo aj z jeho výpovede, bez vážnych dôvodov ukončil posledný riadny pracovný pomer, keď pracoval v profesii, v ktorej je vyučený, teda pracoval ako mäsiar a od uvedeného obdobia v roku 2006 si nenašiel napriek dlhému časovému obdobiu žiadne stabilné zamestnanie, čím ohrozil zabezpečovanie potrieb rodiny a predovšetkým potrieb maloletej, ktorej potreby v celom rozsahu z uvedeného dôvodu bola nútená zabezpečovať navrhovateľka, nezodpovedný prístup odporcu pri zabezpečovaní finančných potrieb maloletej a zabezpečovaní jej výživy vyplýva aj zo zistenia vyplývajúceho aj zo samotných prednesov odporcu, že od roku 2007 sa nezaevidoval na úrade práce až do decembra 2013, čo súd vyhodnotil ako prejav odporcovho nedostatočného záujmu zabezpečiť si stabilné pracovné zaradenia, preto na strane odporcu súd nevychádzal z jeho reálnych príjmových pomerov, ale vychádza z princípu potencionality, ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý v danom prípade má prednosť pred princípom fakticity a vychádzajúc z takto určeného porovnateľného príjmu, teda minimálne z jeho možnosti dosahovať priemerný mesačný čistý príjem vo výške 607 €, súd vychádzal aj pri stanovení samotnej výšky výživného, pričom zohľadnil na strane odporcu to, že okrem maloletej Ľ. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako i to, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá hradí za neho náklady na bývanie, teda v tomto smere otec nemá výdavky, pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym športovým výživným, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Na strane navrhovateľky súd zohľadnil zároveň pomernú časť plnenia pri vyživovacej povinnosti z jej strany voči maloletej formou osobnej starostlivosti o maloletú, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú určené na úhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám navrhovateľky, t.j. matky dieťaťa, ako i k výške ňou dosahovanej mzdy tak, ako je uvedená vyššie, a dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky pokiaľ ide o ňou navrhovanú výšku výživného zamietol.
Keďže obaja účastníci zhodne žiadali styk odporcu s maloletou neupravovať, tento styk odporcu s maloletou upravovaný súdom nebol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).