Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4C-66-2014.pdf
PDF · 73.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/66/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava zastúpený : URBÁNI& Partners s.r.o., IČO: 36 646 181 so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti odporkyni : K. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX, zastúpená JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou T.G. Masyryka 14/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778 so sídlom Námestie legionárov, 080 01 Prešov zastúpený: JUDr. Alena Kožiaková, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie Adyho 2969/24, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 476,62 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd odpor vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom 080 01 Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.11Rob/536/2013-62 zo dňa 17.10.2013 o d m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom, dňa 26.08.2013 návrh, v ktorom žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporkyňu zaplatiť mu žalovanú sumu za poskytnutie telekomunikačných služieb. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol dňa 17.10.2013 a vydal platobný rozkaz č.k. 11Rob/536/2013-62, ktorým návrhu navrhovateľa celkom vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa 18.11.2013 a odporkyni dňa 15.11.2013. Dňa 7.9.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne Platobný rozkaz mu bol doručený dňa 15.11.2013 a proti platobnému rozkazu vedľajší účastník prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne JUDr. Aleny Kožiakovej podal odpor dňa 20.11.2013. V odpore zo dňa 20.11.2013 /strana druhá - č.l. 67/ právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uvádza: „Proti tomuto platobnému rozkazu podáva odporkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor.“ Písomné plnomocenstvo udelené odporkyňou na podanie odporu nie je priložené. Dňa 7.5.2014 bolo súdu doručené písomné plnomocenstvo udelené odporkyňou dňa 5.5.2014 advokátke JUDr. Erike Mochnackej na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde pod spisovou značkou 11Ro/536/2013/ č.l. 80/. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník. Konanie je na Okresnom súde vedené pod sp. značkou č. 4C/66/2014. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Takto sa môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd, po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Vedľajší účastník, má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy, rovnaké práva a povinnosti, ako účastník konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy. Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné úkony, s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník. Vedľajší účastník v danej veci je osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu /zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov/. Z predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi hlavným a vedľajším účastníkom. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej - platobného rozkazu vydanému v skrátenom tzv. rozkaznom konaní. Podľa § 174 ods. 3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze c) neoprávnenou osobou. V štádiu tohto rozkazného konania bola odporkyňa nečinná - odpor proti platobnému rozkazu nepodala. Lehota na podanie odporu odporkyni uplynula dňa 2.12.2013 K zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p., nedošlo. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013. Kogentné ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporkyňa odpor v zákonnom stanovenej lehote nepodala, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu od doručenia platobného rozkazu. Nepodaním odporu odporkyňou platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Keďže odporkyňa svoje procesné práva v tomto skrátenom konaní po doručení platobného rozkazu neuplatnila( nepodala odpor), nemohol tak procesne účinne urobiť ani vedľajší účastník. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. sp. značky 6Cdo357/2012 zo dňa 30.10.2013 uvádza : „Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j. nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „ Nariadenie o európskom platobnom rozkaze“). V tomto nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje (a teda nespochybňuje) existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho práva (bod 10 úvodnej časti). Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu, neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s. p.). Vyššie uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“ Preto s poukazom na uvedené dôvody súd odpor vedľajšieho účastníka, ako odpor podaný neoprávnenou osobou, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.