Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-815-2022.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Subarea
58Ek/815/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: K&J Trans, s.r.o., so sídlom Breza 336, 029 53 Breza, IČO: 46 747 842, práv. zast.: JUDr. Marta Bojo Vevurková, so sídlom AK Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 42 217 075, proti povinnému: B. C., P.: XX.X.XXXX, X. Y. H. I. XXX, XXX XX H. I., o vymoženie 177,2 EUR a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 800 001, pod sp. zn. 110EX 266/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.03.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 177,20 Eur, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Ružomberok. sp. zn. 2Cpr/14/2019 zo dňa 06.04.2021. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122266776.1. Súdny exekútor ju vedie pod sp. zn. 110EX 266/22.
3. Dňa 18.07.2022 exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.04.2022 spolu s obálkou z návrhu povinného opatrenou pečiatkou poštového doručovateľa s dátumom podania na poštovú prepravu dňa 20.04.2022. S návrhom povinného exekútor predložil súdu aj Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.04.2022 spolu s doručenkou preukazujúcou prevzatie upovedomenia povinným do vlastných rúk dňa 13.04.2022. Exekútor vo svojom podaní uviedol, že oprávnený svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekútorovi nedoručil. Exekútor sa bližšie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
4. Povinný vo svojom podaní označenom ako „Sťažnosť proti upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 05.04.2022“, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že poverenie č. 6122266776 vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.04.2022, avšak povinný ho neprevzal a preto má za to, že bod 3 upovedomenia o začatí exekúcie je nepravdivý. Povinný podal proti oprávnenému „žalobu o nevyplatenie mzdy“, ktorú mu musel oprávnený vyplatiť. Súd len znížil sumu požadovanú uvedenou žalobou. Povinnému nie je zrejmé, prečo súd „rozdelil“ trovy prvostupňového, nie celkového konania. V exekučnom titule je uvedené v bode 1. odôvodnenia, že trovy voči žalobcovi predstavujú výšku 63,56 % a v odvolacom konaní má trovy konania platiť oprávnený. Preto je podľa povinného suma 177,20 Eur privysoká. Povinnému nie je jasné, koľko tvoria trovy konania celkom a o tomto má rozhodovať exekučný súd. Podľa povinného sa trovy prvostupňového konania mali deliť, no neuvádza sa, koľko uvedené trovy činili. Preto je podľa povinného exekučný titul nezrozumiteľný a nejasný. Povinný žiada exekučný súd o posúdenie a percentuálne
vypočítanie „sumy prvostupňového konania“. Podľa povinného je exekúcia neprípustná, lebo môže ísť aj o trestný čin sudcu, príp. o trestný čin exekútora.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného obsahoval odôvodnenie.
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401? ucinnost=17.02.2023> súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
9. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Náhodným výberom sa veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca.
10. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
19. Exekučný súd ďalej uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd je obsahom tohto rozhodnutia viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z uvedeného teda vyplýva, že povinným vytýkaná nevedomosť o existencii exekučného titulu je pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
20. Súd preskúmal podanie povinného ako návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, hoci z jeho obsahu nebolo s určitosťou zrejmé, že sa povinný domáha práve zastavenia exekúcie. Súd sa oboznámil s tvrdeniami povinného tam uvedenými a na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov: V posudzovanej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu - uznesenie Okresného súdu Ružomberok. sp. zn. 2Cpr/14/2019 zo dňa 06.04.2021. Exekučný titul bol súdu predložený v zákonnej forme a s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok. sp. zn. 2Cpr/14/2019 zo dňa 06.04.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2021 a vykonateľnosť dňa 11.05.2021. Z predmetného exekučného titulu si oprávnený voči povinnému návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z trov základného konania vo výške 177,20 Eur, ktorá doposiaľ nebola povinným splnená. Súd ku skutočnostiam uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v danom prípade sa jedná o tzv. odvolacie dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť prvostupňové rozhodnutie súdu a o ktorých prináleží rozhodovať odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania. Ďalej súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že práve súdu v základnom konaní prináleží skúmať a vyhodnocovať podmienky konania a skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom
žalobou, ako aj s ním súvisiacich trovách základného konania. Nakoľko o trovách základného konania rozhoduje prvostupňový súd samostatným uznesením, majú účastníci konania právo podať proti takémuto uzneseniu sťažnosť, o čom sú o tejto možnosti ako aj o zákonnej lehote náležite súdom poučení. Pokiaľ povinnému nebolo z odôvodnenia uznesenia, t.j. exekučného titulu zrejmé, prečo bol zaviazaný na tam uvedenú výšku náhrady trov prvostupňového konania, mal v zmysle poučenia v tomto uznesení možnosť podať v zákonnej lehote sťažnosť. Pokiaľ tak účastník konania neučiní, uznesenie po uplynutí zákonnej lehoty nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stáva spôsobilým exekučným titulom.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Súd v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, pričom dospel k rovnakému záveru, a to, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Argumenty uvádzané povinným (nevedomosť o tom, ako bola výška trov prvostupňového konania vyčíslená, nedoručenie poverenia na vykonanie exekúcie povinnému,...) neodôvodňujú zastavenie exekúcie, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v tomto konaní je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a zároveň ani súd iný dôvod na zastavenie exekúcie nezistil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku (v plnom rozsahu), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a tak súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Povinný tiež súdu nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o existencii niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie.
22. Súd k požiadavke povinného o prepočítanie percentuálneho vyjadrenia trov prvostupňového konania konštatuje, že túto kompetenciu má výlučne súd, ktorý koná a rozhoduje v prvostupňovom konaní. Skúmanie týchto skutočností bolo relevantné v základnom konaní, teda jedná sa o podmienky vzťahujúce sa k dôvodom podania sťažnosti proti uzneseniu o trovách prvostupňového konania, ktoré mal povinný možnosť uviesť v rámci základného konania. Z tohto dôvodu ich súd pre posudzovanie začatej exekúcie považuje za irelevantné, nakoľko ich posudzovanie spadá do kompetencie prvostupňového súdu v rámci základného konania.
23. Pre úplnosť súd vo vzťahu k námietke povinného ohľadom doručovania poverenia na vykonanie exekúcie uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je zákonom stanovené, že poverenie na vykonanie exekúcie sa doručuje len súdnemu exekútorovi. Na jeho základe potom súdny exekútor vyhotoví upovedomenie o začatí exekúcie, s ktorým exekučný poriadok spája právne účinky vo vzťahu k povinnému, a to najmä moment začatia exekúcie ako aj okamih začatia plynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Preto námietka povinného, že mu nebolo poverenie na vykonanie exekúcie doručované nemá žiadny právny základ a je pre toto konanie irelevantná.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Oprávnený ani povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili žiadne trovy, preto súd o náhrade trov exekúcie v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.