Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-83-2012.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/83/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trest-nej veci vedenej proti obžalovanému Ľ. F., trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. augusta 2014 v Novom Meste nad Váhom takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : Ľ. F. nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom N.H.V., Z.. T. Č.. XXX/XXX, naposledy bytom XX R. I., U. O. F., U. XXX W., H. R., stíhaný na slobode, t.č. na neznámom mieste,
j e v i n n ý, ž e
ako otec mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste trvalého pobytu oprávnenej osoby v R.Y.Q. D. R., Z.. T. A. Č.. XXX/XX, riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, ktorá mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 26P/352/06-26 zo dňa 18.04.2007 a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. syna N. sumou 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na adresu trvalého pobytu matky dieťaťa C. F., tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil v období od 01.07.2011 až doposiaľ, okrem mesiaca apríl 2012, kedy dňa 23.04.2012 zaslal poštovou poukážkou oprávnenej sumu vo výške 350,- Eur, čím mu doposiaľ vznikol k rukám matky dieťaťa dlh na výživnom vo výške najmenej 10.750,- Eur, -2-
pričom obžalovaný podľa posledných známych informácií pracuje vo firme SUTTON Newark on Trent vo Veľkej Británii ako vodič kamiónu s čistým mesačným príjmom cca 1.920,- Eur, za stravu a nájomné platí 650,- Eur, má dve pôžičky, ktoré spláca vo výške 400,- Eur, má iné náklady a zostáva mu 350,- Eur mesačne, ktoré si odkladá,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 21.05.2012 pod sp. zn. Pv/180/2012 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobu na obvineného Ľ. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Na podklade výsledkov vyšetrovania vydal dňa 25.05.2012 samosudca trestný rozkaz pod č.k. 2T/83/2012-103, ktorým obvineného uznal vinným a uložil mu trest.
2T/83/2012-161
Trestný rozkaz sa obvinenému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Po vykonaní úkonov smerujúcich k prešetreniu aktuálneho pobytu obvineného vydal súd dňa 27.01.2014 pod č.k. 2T/83/2012-117 príkaz na zatknutie obvineného.
Nakoľko sa príkaz na zatknutie obvineného nepodarilo zrealizovať, opatrením zo dňa 19.05.2014, č.k. 2T/83/2012-119, rozhodol súd o tom, že proti obvinenému sa bude ďalej viesť trestné stíhanie ako proti ušlému.
Obvinenému bol z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku ustanovený obhajca ex offo, ktorému bol doručený trestný rozkaz, č.k. 2T/83/2012-103 zo dňa 25.05.2012. Proti trestnému rozkazu podal obhajca obvineného včas odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2014 a dňa 01.08.2014 vykonal dokazovanie číta-ním zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania, výsluchom svedkyne a poškode-nej C. F., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného Ľ.Í. F. z prípravného konania v pro-cesnom postavení obvineného, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, vyplynulo, že v čase výsluchu dosahoval jeho čistý mesačný príjem 1.920,- Eur, pričom pracoval ako vodič kamiónu vo Veľkej Británii. Bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna N. F., aj toho, že mu vznikol dlh na výživnom, ktorý v čase jeho výsluchu bol vo výške 2.700,- Eur. Pri výsluchu prejavil záujem tento dlh zaplatiť v čo najkratšom čase.
Z výsluchu svedkyne a poškodenej C. F. na hlavnom pojednávaní vyplynu-lo, že o maloletého syna sa obžalovaný vôbec nezaujíma. Obžalovaný od 01.07.2011 zaplatil výživné iba raz, a to sumu 350,-
Eur v apríli 2012. Odvtedy až doposiaľ výživné neplatí, ani sa v súvislosti s platením výživného s ňou nekontaktoval. Nemá o ňom žiadne aktuálne informácie. S výchovou syna jej pomáha rodina.
Z oznámenia o narodení (kniha narodení Matričného úradu Mesta Trnava - zväzok 227, ročník 2004, strana 185, por. č. 54) vyplýva, že obžalovaný Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX H. D., je otcom mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX v F. z matky C. F., A.. U., nar. XX.XX.XXXX H. D..
Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10C/180/2010-24 zo dňa 11.05.2010, právoplatného dňa 22.06.2010, vyplýva, že na čas po rozvode manželstva bol mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému ako jeho otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne vždy do 20. mesiaca vopred k rukám matky.
Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, právoplatného dňa 19.05.2010, vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného na mal. N. F. bola zvýšená zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 so splatnosťou do 20 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.660,- Eur bol obžalovaný povinný splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach po 140,- Eur. -4-
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (č.l. 140-141 spisu) vyplýva, že poškodená C. F. poberá od júna 2013 náhradné výživné, ktorého aktuálna výška je 108,50 Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne, v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného okrem vlastnej výpovede usvedčuje aj výpoveď poškodenej a obsah vykonaných listinných dôkazov. Oproti obžalobnému návrhu kvalifikoval súd konanie obžalovaného podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko obdobie, počas ktorého obžalovaný výživné neplatil a stále neplatí, možno v zmysle ustálenej judikatúry posudzovať ako „dlhší čas.“ Ku dňu rozhodnutia o vine a treste ustálil súd dlh obžalovaného na výživnom vo výške 10.750,- Eur. Hoci súd nemá o ostatných rokoch existencie obžalovaného takmer žiadne bližšie informácie, ako správne zistila obhajkyňa obžalovaného vo svojom odvolaní proti rozsudku (uvedené zistenie bolo tiež jedným z dôvodov na vydanie opatrenia o konaní proti obžalovanému ako proti ušlému), možno z dostupných dôkazov vyvodiť ten záver, že obžalovaný vzhľadom na schopnosti a odborné znalosti, ktoré sú súdu o ňom známe, je osobou schopnou dosahovať vo Veľkej Británii príjem cca 1.900,- Eur, ktorý sám deklaroval pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Je teda, ak chce, schopný živiť nielen seba, ale aj osoby odkázané na jeho výživu. O výške výživného, ktoré má platiť, bol obžalovaný informovaný a nič proti nej nenamietal, ako je možné vyvodiť nielen z absencie odvolania proti rozsudku, ktorým sa výška výživného riešila, ale aj z jeho vyjadrenia pri výsluchu pred vyšetrovateľom. Následne, možno vediac, že Veľká Británia je pre neplatičov výživného „zemou zasľúbenou“, sa odmlčal, neposkytujúc
ďalej o sebe, svojom príjme, svojom pobyte žiadne informácie matke svojho dieťaťa ani orgánom činným v trestnom konaní. Súd má za to, že obžalovaný od 01.07.2011 až doposiaľ nevykonal všetky opatrenia starostlivého rodiča, ktoré od neho bolo možné spravodlivo očakávať, smerujúce k tomu, aby bolo s ohľadom na všetky objektívne a subjektívne zabezpečené platenie bežného výživného na jeho dieťa riadne a včas. Je nielen zákonnom ustanovenou, ale aj morálnou povinnosťou rodičov starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie 2T/83/2012-162
riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu než obligatórne rutinnú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. Nebolo preukázané, že by obžalovaný bol vmieste svojho dobrovoľného ekonomického exilu nezamestnaný, alebo že by bol vylúčený z vykonávania niektorých druhov povolaní z dôvodu zdravotného postihnutia, sociálneho postavenia alebo pôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako také, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keďže súd mal za preukázané, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaný sa činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Nebola preukázaná okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť jeho konania, prípadne ktorá by vylučovala jeho trestnú zodpovednosť. Skutku sa dopustil vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko vedel, že neplnením vyživovacej povinnosti môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že taký následok nastane, bol s ním uzrozumený. Zákonom chráneným záujmom je riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom, odkázaným na ich výživu.
Aj keď rozhodnutia súdov iných štátov nemajú zatiaľ pre rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky právnu záväznosť, pre edukačné účely považuje súd v súvislosti s trestným činom zanedbania povinnej výživy za vhodné poukázať na časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 4Tdo/250/2012, s ktorým sa v rovine právno-filozofickej stotožňuje: „Zplození dítěte není sport ani zábava, byť to tak některým jedincům na počátku může připadat. Ve skutečnosti tím ale budoucí rodič na sebe bere povinnosti a odpovědnost, která jej provází po celý další život, namnoze až do jeho vlastní smrti. Proto je nezbytné, aby se choval tak, aby svým závazkům a povinnostem dokázal vždy a za všech okolností dostát.“
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, čo pri úvahách o druhu a výmere trestu za spáchaný trestný čin viedlo súd k názoru o možnosti sankcionovania jeho protiprávneho konania trestom výchovným. Súčasne však dospel súd k záveru, že najmä s poukazom na výšku dlžného výživného, ku ktorej sa obžalovaný za roky neplatenia výživného stihol „dopracovať,“ je namieste neukladať trest na -6-
dolnej hranici trestnej sadzby. Vychádzajúc z okolností prípadu, dostupných informácií o osobe obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy uložil mu súd podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, napĺňajúci požiadavky generálnej a tiež individuálnej prevencie, po ktorého vykonaní možno očakávať naplnenie jeho účelu v zmysle Trestného zákona. Trest súčasne primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podá-va na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.