Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/72/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporkyni: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. R. XXX/XX, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 784,09 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 600,- € bezúročne, a to v dvoch splátkach po 300,- €, pričom prvá splátka bude vykonaná do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšia do 30. dňa nasledujúceho mesiaca pod následkom straty výhody splátok. II. Vo zvyšku súd návrh zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.08.2013, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 784,09 € s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporkyňa s ním uzavrela zmluvu o úvere, z ktorej si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014, sa k návrhu na začatie konania vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Z návrhu na začatie konania a z jeho príloh nie je jasné, z čoho táto suma pozostáva. Podľa uzavretej zmluvy o úvere bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 600,00 €. Zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva podľa odporkyne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odporkyňa ďalej namietala nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z úveru do jeho zaplatenia, nakoľko navrhovateľ naň má nárok len počas platnosti zmluvy o úvere. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2014, navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu. Na pojednávaní, konanom dňa 31.07.2014, sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom trval na svojom návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Odporkyňa podľa svojho vyjadrenia na konanom pojednávaní zotrvala na svojom stanovisku, uvedenom v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014. Navrhovateľ ani špecifikáciou žalovanej sumy dostatočným spôsobom nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhovateľom predložená špecifikácia je nedostatočná a nevysvetľuje výšku nesplatenej istiny poskytnutého úveru nad dohodnutý úverový rámec. Okrem nároku na zaplatenie úroku z úveru odporkyňa namietla aj nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky, čo zákon neumožňuje. Odporkyňa uznala návrh navrhovateľa na začatie konania za právne opodstatnený v časti o zaplatenie sumy vo výške

600,00 € bez príslušenstva, nakoľko takto poskytnutý úverový rámec vyčerpala a nevrátila. Zároveň odporkyňa požiadala o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v dvoch splátkach po 300,00 €. Tiež navrhla, aby súd v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 16.08.2013, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 20.09.2012, špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 03.06.2014, ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav: Odporkyňa ako dlžníčka uzavrela s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 600,00 € a s úrokovou sadzbou vo výške 36% ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v minimálnych mesačných splátkach podľa sadzobníka poplatkov. Odporkyňa si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, preto navrhovateľ od uzavretej zmluvy o úvere dňa 20.09.2012 odstúpil a odporkyňu vyzval na zaplatenie žalovanej sumy do dňa 31.10.2012. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Súd teda mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si riadne a včas neplnila svoje povinnosti. Odporkyňa považovala uplatnený nárok navrhovateľa za právne opodstatnený v časti o zaplatenie sumy vo výške 600,00 €, ktorá predstavuje dohodnutý úverový rámec a ktorú vyčerpala. Za právne opodstatnený považoval v tejto časti nárok navrhovateľa aj súd, keďže o ňom nemal pochybnosti, a v tejto časti teda návrhu na začatie konania vyhovel. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol, nakoľko navrhovateľ nárok na zaplatenie žalovanej sumy, prevyšujúcej poskytnutý úverový rámec, dostatočným spôsobom nepreukázal. Z návrhu na začatie konania ani z jeho príloh, a to ani zo špecifikácie žalovanej sumy, nie je jasné, z čoho žalovaná suma pozostáva. Navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal výšku úrokov z úveru, jednotlivých poplatkov a nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd navrhovateľovi nepriznal ani úrok z úveru vo výške 36% ročne zo sumy istiny od odstúpenia od uzavretej zmluvy o úvere do zaplatenia. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že odstúpením navrhovateľa od uzavretej zmluvy o úvere sa táto od začiatku zrušila, zanikla aj povinnosť odporkyne platiť úrok z úveru vo výške 36% ročne. Súd navrhovateľovi takisto nepriznal úrok z omeškania, nakoľko tento si uplatňoval aj z časti žalovanej sumy, z ktorej mu nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, a to z príslušenstva istiny úveru, pričom, ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľ dostatočným spôsobom nešpecifikoval žalovanú sumu a ani to, na úhradu akých položiek boli zaúčtované odporkyňou zaplatené splátky úveru. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd sa pri nepriznaní nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z príslušenstva nesplatenej istiny poskytnutého úveru stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil Nejvyšší soud České republiky vo

svojom rozsudku zo dňa 24.03.2004, sp.zn. , keď uviedol: „Úroky, úroky z prodlení a poplatek z prodlení jsou tedy podle § 121 odst. 3 obč. zák. příslušenstvím pohledávky, kterou se ve smyslu tohoto ustanovení a v návaznosti na definici závazkového vztahu v § 488 obč. zák. a jeho obecné chápání v právní teorii (srov. literární odkazy výše) rozumí peněžité plnění (jistina), na něž má věřitel právo podle hlavního závazkového vztahu, k jehož změně (potud, že lze nárokovat i sankce za prodlení s placením), dochází přímo ze zákona právě až prodlením dlužníka. Úrokový závazkový vztah je jak zmíněno výše vztahem akcesorickým, jehož vznik je podmíněn platným závazkovým vztahem hlavním. Splněním hlavního závazku (nebo jiným ze způsobů jeho zániku) zaniká (končí) i akcesorický závazek úrokový; přetrvává pouze povinnost uhradit již dospělé úroky. Tím, že včas nesplatí úroky z jistiny, se dlužník dostává do prodlení s plněním příslušenství, nikoli do prodlení s plněním vlastního dluhu (jistiny). Právo požadovat po dlužníku příslušenství z příslušenství (zde úroky z prodlení ze smluvených úroků) pak věřitel nemá proto, že ani občanský ani obchodní zákoník mu tuto možnost nepřiznávají. Jinak řečeno, ani obchodní ani občanský zákoník nezakotvují majetkové sankce pro případ prodlení s placením příslušenství pohledávky“ Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vzhľadom na to, že odporkyňa sa domáhala, aby jej súd umožnil zaplatiť žalovanú sumu v dvoch splátkach, a že súd považoval túto požiadavku za opodstatnenú, uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v uvedených splátkach. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorému by inak patrila náhrada trov konania, túto nepriznal, pričom súd prihliadol na osobné a majetkové pomery odporkyne, vrátane jej postavenia v spore ako spotrebiteľky, ako aj na tú skutočnosť, že odporkyňa sa snažila o mimosúdnu dohodu s navrhovateľom, a to v takom znení, v akom v konaní rozhodol súd, ktorú však navrhovateľ odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.