Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/244/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobkyne E.. U.. O. D. W. P. U. E. F. K. Á. , M. Č.. XX, D., právne zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Rampová č. 7, 040 81 Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.06.2012, č. ORPZ-KE-OPP-199-008/2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.06.2012, sp. zn. ORPZ-KE-OPP-199-008/2012 ako aj disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Juh, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 22.05.2012, č. 7 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 66,- eur, a to do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.

Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 66,- eur titulom vyrubeného súdneho poplatku za žalobu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu - disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Obvodného oddelenia policajného zboru Košice Juh ORPZ v Košiciach zo dňa 22.05.2012, č. 7, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa uložil žalobkyni podľa § 53 ods. 1, písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10% na dobu jedného mesiaca a toto rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že tvrdenia odvolateľky o nezákonne vydanom rozhodnutí riaditeľa OO PZ, pretože je v rozpore s ustanoveniami § 50 zákona, sú s poukazom na citáciu ustanovení § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nepravdivé a nekorešpondujú s platným právnym stavom. Tvrdenia odvolateľky, že vo výroku absentuje označenie konkrétneho nadriadeného, ktorý rozhodnutie vydal, podľa názoru žalovaného s poukazom na citáciu ust. § 241 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nevychádza zo skutočného právneho stavu, nakoľko toto označenie nadriadeného je súčasťou rozhodnutia a nevyžaduje sa to pri jeho výroku. Takisto námietka odvolateľky, že v rozhodnutí nie je uvedené, kedy mala odvolateľka údajné disciplinárne previnenie spáchať, sa nezakladá na pravde.

Časové rozpätie, kedy odvolateľka konala v rozpore s príslušnými právnymi predpismi je v rozhodnutí uvedený v odôvodnení pri poukazovaní na zistené nedostatky v konkrétnom vyšetrovacom spise, čo sama odvolateľka potvrdila vo svojom odvolaní kde uviedla: „ V disciplinárnom rozkaze, proti ktorému smeruje toto odvolanie , A.. A.. A. Š., riaditeľ OO PZ Košice Juh, zopakoval skutočnosti uvádzané v písomnosti zo dňa 16.05.2012 a to prakticky od slova do slova.“ V písomnosti zo dňa 16.05.2012 vedenej pod číslom ORPZ-KE-ORP7-160-003/2012 riaditeľ OO PZ uviedol ku konkrétnym vyšetrovacím spisom čas, resp. časové rozpätie, počas ktorého odvolateľka konala v rozpore s nariadením ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, oznámil jej začatie disciplinárneho konania voči nej a požiadal ju o predloženie vyjadrenia. Námietka odvolateľky, že odôvodnenie disciplinárneho rozkazu neobsahuje žiadne úvahy, ktorými bol vedený nadriadený, ktorý toto rozhodnutie vydal, prehliada skutočnosť, že pri popise jednotlivých nedostatkov v konkrétnych vyšetrovacích spisoch je podrobne uvedené, akým spôsobom porušila príslušný právny predpis, čo vyústilo v závere odôvodnenia na poukázanie porušenia základných povinností policajta, ktorým sa dopustila disciplinárneho previnenia. Odvolateľke bola pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej dvojmesačnej lehote na súd žalobu a v nej navrhla, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil, zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v tomto absentuje obligatórna náležitosť, ktorou je „kto rozhodnutie vydal“. Žalobkyňa nespochybňuje, že rozhodnutie je podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto toto rozhodnutie podpísal, ale táto náležitosť nenahrádza nedostatok výrokovej časti, z ktorej musí byť zrejmé kto - ktorý orgán za žalovaného rozhodnutie vydal. Túto náležitosť nenahrádza v záhlaví uvedený text „ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach“, pretože odvolacím orgánom (teda orgánom, ktorý koná vo veciach služobného pomeru) je nadriadený, ktorým je konkrétny policajt zaradený v štruktúre Policajného zboru v takej funkcii, že v rozsahu stanovenom ministrom môže konať a rozhodovať vo veciach služobného pomeru. Nakoniec táto skutočnosť vyplýva aj z vyššie uvádzaných skutočností, že to bolo nie Okresné riaditeľstvo, ale riaditeľ Okresného riaditeľstvo PZ v Košiciach, ktorý vydal touto žalobou napadnuté rozhodnutie. Disciplinárne opatrenie bolo žalobkyni uložené po uplynutí lehoty 30 dní uvedenej v ustanovení § 57 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Túto námietku žalobca vzniesol už v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu. Podľa žalovaného lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť dňa 27.04.2012 a aj keď to žalovaný vo svojom rozhodnutí výslovne neuvádza, za deň kedy sa ktorýkoľvek z nadriadených žalobkyne - v tomto prípade riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ Košice dozvedel o výsledku prešetrovania, považuje deň prerokovania protokolu o výsledku kontroly, ku ktorému došlo dňa 27.04.2012. Tento záver žalovaného, podľa ktorého lehota 30 dní, v ktorej bol nadriadený oprávnený uložiť žalobkyni disciplinárne opatrenie, v čase keď bol disciplinárny rozkaz vydaný a doručený žalobcovi neuplynula, považuje žalobkyňa za nesprávny. S poukazom na citáciu ust. § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ust. § 11 ods. 2, písm. d/ a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z., ktoré nepochybne korešpondujú s ust. § 57 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný uvádza, že keďže v predmetnej veci ide o sankciu voči žalobkyni, nie je možné vykladať výslovné znenie zákonného ustanovenia tak, aby bolo v neprospech žalobkyne, a teda namiesto výslovne použitého výrazu „dozvedel sa o výsledku“ uvažovať ako o dni začiatku plynutia lehoty formálne skončenie kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z.z.. Na tejto skutočnosti nič nemení žalovaným citované ust. § 12 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z., podľa ktorého je vedúci kontrolovaného subjektu oprávnený počas výkonu kontroly vyjadrovať sa ku kontrolným zisteniam a v čase oboznámenia s protokolom do termínu určeného pracovníkmi kontroly je oprávnený podať ku kontrolným zisteniam námietky. Z protokolu o výsledku kontroly totiž vyplýva, že s ním bol riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach oboznámený dňa 02.04.2012. Je však nepochybné, že riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach k protokolu o výsledku kontroly nevzniesol žiadne námietky a výsledky kontrolných zistení nespochybňoval. Skutočnosť, že samotný riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach považoval deň, kedy bol oboznámený protokol o výsledku kontroly za deň, kedy sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré boli neskôr posúdené vydaným disciplinárnym rozkazom ako disciplinárne previnenie, vyplýva aj z jeho listu zo dňa 18.04.2012, z ktorého vyplýva, že z protokolu vykonaného orgánmi kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bol spracovaný protokol o výsledku, v ktorom sú zistené nedostatky zo strany žalobkyne. Vyzval ju, aby sa vyjadrila k zisteným nedostatkom a oznámil jej, že tento protokol sa nachádza u riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Košice odboru poriadkovej polície Okresného

riaditeľstva PZ v Košiciach, kde jej bude umožnené do protokolu o výsledku kontroly nahliadnuť. Je teda nepochybné, že dňa 18.04.2012 riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach sa považoval za oboznámeného s výsledkom kontroly, ktorá zistila údajné nedostatky zo strany žalobkyne a dňa 28.06.2012, keď rozhodoval o jej odvolaní voči disciplinárnemu rozkazu, túto svoju vedomosť účelovo presunul na deň 27.4.2012. Pre postavenie žalobkyne nie je rozhodujúce aké povinnosti a v akom čase vznikli vo vzťahu k vykonávanej kontrole medzi pracovníkmi vykonávajúcimi kontrolu a kontrolovaným subjektom, ktorým bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach. Pre žalobkyňu a plynutie lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia, nie je významné kedy a aké úlohy boli riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach orgánom kontroly uložené. Pre žalobkyňu je významné len to, že žalovaný - riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach mal vedomosti o skutočnostiach, za ktoré bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie v deň keď bol oboznámený s protokolom o výsledku kontroly a v tejto súvislosti je nepochybné, že k uloženiu disciplinárneho opatrenia došlo po uplynutí 30 dňovej lehoty od tohto oboznámenia. Pokiaľ bola kontrola vykonaná dňa 20.02.2012, tak ako je to uvedené v protokole o výsledku kontroly, nie je možné dodatočne vydávať dodatok k povereniu na vykonanie kontroly dňa 02.03.2012. Žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť ani s poverením na vykonanie kontroly ani s jeho dodatkom. Ak však zistenia kontroly vykonanej nezákonne sú podkladom pre uloženie disciplinárneho opatrenia, potom je nezákonným aj rozhodnutie o jeho uložení. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že disciplinárnemu rozkazu chýba náležitosť - akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, vrátane toho, prečo jej uložil takú formu disciplinárneho opatrenia, aká je uvedená v ust. § 53 ods. 1, písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím bolo žalobkyni odňaté právo na dvojinštančné konanie, ktoré vyplýva z ust. § 242 zákona č. 73/1998 Z.z.. Až druhostupňový správny orgán uviedol na odvolacie námietky žalobkyne svoje úvahy vo vzťahu k lehote na uloženie disciplinárnych opatrení. Žalobkyňa teda proti týmto úvahám nemohla vzniesť svoje námietky v riadnom opravnom prostriedku, pretože tieto v prvostupňovom rozhodnutí úplne absentujú. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé ani to, ako boli posúdené námietky žalobkyne, ani to za ktoré konkrétne konanie toto rozhodnutie žalobkyňu postihuje. Žalobkyňa nemohla byť disciplinárne potrestaná za svoje nekonanie, ku ktorému došlo pred dňom 25.05.2011, kedy jej bol oznámený disciplinárny rozkaz, pretože by takýmto postupom došlo k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti za konanie, ku ktorému došlo pred viac než rokom. Uvádzajú sa úkony žalobkyne urobené dňa 14.02.2011 a 03.03.2011 a vytýka sa jej nevyužitie prostriedkov daných trestným poriadkom, pričom však opäť nie je zrejmé, za ktoré obdobie konkrétnej údajnej nečinnosti je žalobkyňa postihovaná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2012 uvádza, že disciplinárny rozkaz bol vydaný včas nakoľko má za to, že 30 - dňová lehota začala plynúť až prerokovaním protokolu o výsledku kontroly. Do tohto okamihu môžu byť kontrolné zistenia rozšírené, ale aj vyvrátené aj napríklad podanými námietkami. V oboznámení vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom nemožno vidieť počiatok tridsaťdňovej lehoty, nakoľko by mohol nastať stav, že príslušný nadriadený súd by uložil disciplinárne opatrenie žalobkyni skôr, než by bolo rozhodnuté o námietkach proti kontrolným zisteniam. V prípade, žeby orgán kontroly vyhodnotil podané námietky ako opodstatnené, bolo by nutné disciplinárne opatrenie zrušiť ako predčasne vydané, nakoľko by zanikol aj samotný skutkový základ. Prípadne by žalobkyňa proti takémuto disciplinárnemu rozkazu podala odvolanie, nakoľko by nebol náležite zistený skutkový stav. Takýmto postupom by však bola porušená prezumpcia neviny, nakoľko by neboli s konečnou platnosťou potvrdené zistenia kontrolného orgánu, ktoré by bol príslušný nadriadený povinný preveriť. taktiež by sa mohlo stať, že žalobkyňa by v danej lehote bola práceneschopná, alebo by nastali iné skutočnosti, ktoré by bránili disciplinárnemu konaniu, ktoré by mohli spôsobiť márne uplynutie 30 - dňovej lehoty. Z ustanovenia § 11 ods. 2, písm. a/ zákona č. 10/1996 Z.z. nevyplýva pracovníkom kontroly povinnosť preukázať sa poverením na vykonanie kontroly každému jednému príslušníkovi PZ, ktorý je v služobnom pomere s kontrolovaným subjektom, ale povinnosť preukázať sa poverením na vykonanie kontroly kontrolovanému subjektu. Kontrola bola začatá dňa 20.02.2012. Počas prebiehajúcej kontroly boli zistené skutočnosti, ktoré bolo následne nutné podrobiť kontrole a tak bolo vydané poverenie, ktorým bol rozšírený predmet kontroly, ako aj zloženie kontrolnej skupiny. Zo žaloby nie je zrejmé, prečo žalobkyňa považuje za nemožné vydať dodatok k povereniu na vykonanie kontroly. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie disciplinárneho rozkazu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Košice a jeho doplnenie žalovaným rozhodnutím, poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Záverom navrhuje žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, konajúc postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobkyne z dôvodov uvedených v žalobe možno priznať úspech, a preto dňa 31.07.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovení zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z. z.“), pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností (§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.).

Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené (§ 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z).

Podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. v čase, keď sa mala žalobkyňa dopustiť disciplinárneho previnenia kladeného jej za vinu, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa ust. § 47 zák. č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa ust. § 55 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa ust. § 241 ods. 1, 2, 3, 4, 7 zák. č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. 52).

Súd považoval námietku žalobkyne pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia za dôvodnú vychádzajúc pritom z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa touto otázkou náležitosti rozhodnutia zaoberal v rozhodnutí napr. sp.zn. , z ktorého časť odôvodnenia týkajúcu sa uvedenej námietky súd uvádza nižšie: „ Zákonodarca v právnej norme ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje náležitosti rozhodnutia. V odseku 2 uvedenej právnej normy ustanovuje, že: „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Zo znenia prvej vety odseku 2 právnej normy ustanovenej v § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva vôľa zákonodarcu tak, že správny orgán vo výroku uvedie ako rozhodol o predmete konania vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uloženie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je

povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež je treba prisvedčiť žalobkyni, že ani odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle zákonného rámca nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia. Jeho nejednoznačnosť ako i absenciu právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností je nutné považovať za dôvod, ktorý zakladá jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov.

Preto žalobné argumenty žalobkyne sú spôsobilé spochybniť zákonnosť a správnosť oboch správnych rozhodnutí.

Aj keď súd so žalobkyňou ohľadne ďalších formálnych nedostatkov správnych rozhodnutí súhlasí (pokiaľ ide o absenciu náležitosti, ktorou je „kto rozhodnutie vydal“ v jeho záhlaví - po ich zhodnotení, ako celku), podstatnejšou otázkou pre vec boli vyššie uvedené namietané formálne nedostatky, ktoré súd považoval za oveľa závažnejšie.

Taktiež žalobkyňou vytýkané materiálne nedostatky súd musel akceptovať, pretože jednou z dôležitých okolností, ktoré podstatným spôsobom usmerňujú ustálenie skutkového stavu tak, aby ohľadne jeho správnosti nebolo pochýb, je aj účastníkovi správneho konania - policajtovi daná možnosť, vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobkyni bola táto možnosť síce daná dňa 18.05.2012, kedy mu bola doručená žiadosť, aby sa k veci vyjadril. Avšak dňa 21.05.2012 predložila žalobkyňa svoje vyjadrenie označené ako odpoveď na žiadosť, kde uviedla viaceré argumenty na svoju obhajobu. Úlohou správneho orgánu bolo sa s týmito skutočnosťami týkajúcimi sa okrem iného aj plynutia 30 dňovej prekluzívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia, dostatočne vysporiadať. To sa však nestalo. Správny orgán rozhodol už 22.05.2012 - disciplinárnym rozkazom, teda hneď nasledujúci deň po doručení stanoviska žalobkyne a v odôvodnení uviedol len to, že o disciplinárnom previnení žalobkyne sa nadriadený dozvedel dňa 27.04.2012. Nič viac, žiadne myšlienky, ktoré správny orgán použil ako úvahy pri skúmaní vyjadrenia žalobkyne. Cit. ust. § 56 ods. 2 ukladá správnemu orgánu pri rozhodovaní v tejto veci prihliadnuť aj na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Tieto skutočnosti sa samozrejme musia následne odzrkadliť aj v odôvodnení správneho rozhodnutia. V tomto prípade však takisto v rozhodnutí úplne absentujú. Ak správny orgán uvádza, že „pri popise jednotlivých nedostatkov v konkrétnych vyšetrovacích spisoch je podrobne uvedené, akým spôsobom porušila príslušný právny predpis“, ako reakciu na námietku žalobkyne, že odôvodnenie disciplinárneho rozkazu neobsahuje žiadne úvahy, ktorými bol vedený nadriadený, ktorý toto rozhodnutie vydal, je potrebné k tomu uviesť, že tu má zákonodarca na mysli iné úvahy a to tie ktorými bol správny orgán vedený napr. pri hodnotení dôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami žalobkyne, ako aj

s jeho vyjadreniami. Toto sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré súd správne rozhodnutie žalovaného musí zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Pokiaľ ide žalobnú námietku spočívajúcu v nesprávnom pochopení ust. § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. tak za situácii, ktorú v tomto prípade súd skúma, je pre začatie plynutia subjektívnej 30- dňovej prekluzívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia rozhodujúci moment, kedy sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta - žalobkyňa dozvedela o výsledku prešetrovania jej konania, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a ktoré teda bolo predmetom prešetrovania iného orgánu - v tomto prípade kontrolného. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že ho dňa 02.04.2012 podpísal aj Z.. U.. Z., čím potvrdil, že sa oboznámil s jeho obsahom a teda so závermi prešetrovania konania žalobkyne. Z.. U.. Z. bol v čase prerokovania protokolu vo funkcii riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach a podľa názoru súdu, zákonnú podmienku akejkoľvek funkčnej nadriadenosti žalobkyni splnil. Potvrdzuje to aj argument žalobkyne, podľa ktorého listom zo dňa 18.04.2012 označeného ako protokol o výsledku kontroly, oboznámenie - zaslanie, podpísaným Z.. U.. Z. - v tom čase riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach tento oznámil žalobkyni, že z uvedeného protokolu vyplývajú aj jej nedostatky a dal jej možnosť sa k nim vyjadriť. To znamená, že najneskôr dňa 18.04.2012 už o výsledkoch prešetrovania - kontroly Z.. U.. Z. ako nadriadený žalobkyne vedel. Pokiaľ by prichádzala do úvahy 1 ročná objektívna prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia, z obsahu správnych rozhodnutí je len veľmi obtiažne zistiť od kedy táto lehota začala plynúť a pre účastníka konania je rozhodnutie v tejto časti nezrozumiteľné.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov akceptujúc žalobné námietky žalobkyne rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa musel podľa ust. § 250j ods. 2 písm.d) O.s.p., zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Pretože súd opomenul žalobkyni vyrubiť súdny poplatok za žalobu, ktorý činil v čase podania žaloby 66,- eur, súd ju zaviazal k náhrade súdneho poplatku 66,- eur, podľa položky č. 10b prílohy č. 1 sadzobníka k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za register trestov v znení účinnom ku dňu 06.09.2012, a to do 10 dní od doručenia tohto rozsudku.

Žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia súd nepriznal ( § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.), aj keď pri vyhlásení rozsudku jej súd právo na náhradu trov právneho zastúpenia priznal.

Žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 66,- eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 151 ods. 2 O.s.p.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.