Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-49-2014.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach na návrh matky N. Z.Ň. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v N. na ulici W. č. XX zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ulici Štefánikovej č. 8 za účasti otca Mgr. K. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v N. na ulici K.. N. č. XXXX/ XX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 25 v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.9.2013 č.k. 15P/278/2011-114 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.9.2011 do 31.8.2012 a v prevyšujúcom rozsahu návrh zamieta.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2012 v sume 396 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné od otca za obdobie od 1.9.2011 do 21.11.2012 pre maloletú N. zo sumy 117,- Eur na 150,- Eur mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 21.11.2012 v sume 495,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 49,50 Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím vznikli odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. preto navrhol rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že po zrušení veci odvolacím súdom bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku z dôvodu vzniku úplne nového skutkového základu a následným posúdením až rozhodnúť o výživnom. Uviedol, že novou skutočnosťou bola dohoda uzavretá s matkou maloletej dňa 24.9.2012 o výkone rodičovských práv a povinností, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, pričom vzhľadom na rovnocennú dĺžku starostlivosti u každého rodiča sa výživné neurčilo dňom podpisu tejto dohody. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní tento záver nezohľadnil a určil výživné do 21.11.2012. Citoval § 24 ods. 3 Zákona o rodine a poukázal na to, že súd sa nevysporiadal
s tým, že fakticky poskytoval osobnú starostlivosť od septembra 2012, teda pred uzavretím dohody, a sama matka súhlasila s neurčením výživného dňom podpisu tejto dohody, súd teda rozhodol nad návrh. Konštatoval, že právoplatnosť rozsudku schvaľujúceho dohodu má vplyv na vykonateľnosť tejto dohody, nie na platnosť, preto v tomto smere nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. V priebehu konania predložil doklad o tom, že nie vlastným zavinením poberal príplatok za zastupovanie od 1.3.2010 do 31.12.2012 v sume 1.913,67 Eur, ktoré finančné prostriedky bude musieť vrátiť, napriek tomu prvostupňový súd pri zvýšení výživného vychádzal z jeho príjmu 1.052,68 Eur mesačne, napriek tomu, že po odrátaní neoprávneného vyplácaného príspevku za zastupovanie je jeho reálny príjem 865,52 Eur, ktorý činí reálny pokles jeho príjmu 187,- Eur. Nesúhlasil s formuláciou výroku o povolení splátok „spolu s bežným výživným“, pretože nemá zmysel vzhľadom na neurčené bežné výživné.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.
Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú N. od 1.9.2011, pretože maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy, preto odvolacie námietky otca týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto považuje odvolací súd na neopodstatnené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 9C/175/2008-51 zo dňa 5.5.2009 v časti týkajúcej sa výživy maloletej Miriam) so súčasnými pomermi odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom z dôvodu kvalifikovanej zmeny pomerov na strane maloletej nástupom na druhý stupeň základnej školy, a od predchádzajúceho výživného došlo k výrazným zmenám pomerov aj na strane rodičov v tom, že sa zvýšil čistý príjem, najmä mesačný príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy činil 700,- Eur, a čistý príjem, najmä mesačný príjem matky od predchádzajúcej úpravy sa znížil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú
možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí v tomto veku, je možné považovať ich za všeobecne známu skutočnosť, a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov, a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúce zvýšenie výživného pre maloletú N. od 1.9.2011, nakoľko od toho času sa stala žiačkou druhého stupňa základnej školy. Príjmové a majetkové pomery súd prvého stupňa zisťoval vyžiadaním opisov mzdových listín od zamestnávateľa otca, ktorý korešponduje s potvrdením o príjme pracovníka doručeného konajúcemu súdu v priebehu konania, z ktorých správne súd prvého stupňa ustálil výšku príjmu otca za obdobie júl - december 2011 1.052,66 Eur a za obdobie januára - september 2012 930,72 Eur, pričom sám správne z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.8.2013 uzavretej medzi zamestnávateľom otca a otcom, súd prvého stupňa zisťoval, že otcovi bola neoprávnene vyplatená celková suma 1.950,89 Eur v dobe od 1.3.2010 do 31.12.2012 formou príplatku na zastupovanie, na ktorý mu nevznikol nárok. Nakoľko svoju pohľadávku uznal a požiadal o povolenie uspokojiť pohľadávku pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy, služobný úrad povolil otcovi zaplatenie 1.950,89 Eur v lehote najneskôr do 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti dohody, a to pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy, t.j. 35 zrážok zo mzdy vo výške 55,- Eur a jednou zrážkou vo výške 25,89 Eur, preto správne súd prvého stupňa tento neoprávnene vyplatený príplatok na zastupovanie odpočítal z príjmu otca a zároveň správne prihliadol na zlepšené majetkové pomery otca, ktorý na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov nadobudol byt v Michalovciach, čím sa zvýšila jeho životná úroveň. Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca ohľadne jeho neschopnosti prispievať zvýšeným výživným zo svojho príjmu 865,52 Eur, pretože obsahom spisu je preukázané, že súd prvého stupňa dôsledným šetrením, porovnávaním pomerov zisťoval aj zohľadňoval zmeny v majetkových pomeroch rodičov, ich uhrádzanie nákladov na bývanie, a správne zohľadňoval aj ich majetkové pomery, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 1 P. o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť, a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Aj s prihliadnutím na nepochybnú skutočnosť, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné predstavuje denné výživné 5 Eur, aj po zohľadnení otcových mesačných životných nákladov so zreteľom na to, že jeho odôvodnené potreby sú už stabilizované, kým odôvodnené potreby maloletých detí v porovnaní s jeho potrebami sú podstatne vyššie, pretože sú v období intenzívneho psychického a fyzického vývoja a jednoznačne práve matka žijúca s ňou v spoločnej domácnosti finančne participuje na nákladoch na bývanie, na domácnosť a uhrádza všetky jej odôvodnené potreby. Nakoľko rodičia 24.9.2012 uzavreli dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, a vzhľadom na rovnocennú dĺžku starostlivosti u každého rodiča sa na výživnom dohodli tak, že ho neurčujú dňom podpisu tejto dohody. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil do 31.8.2012, nakoľko obsahom spisu bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť bola realizovaná už od septembra 2012, preto v prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol, nakoľko otec dobrovoľne zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú, ako aj svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom v dôsledku zamietnutia návrhu od 1.9.2012 do budúcnosti odvolací súd v dôsledky zmeny rozhodnutia o výživnom vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2012 v sume 396,- Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným v zmysle predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, t.j. 33 krát 12) a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. a povolil otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na to, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená možnosťami splátok a musela tieto uspokojovať tak, ako postupne vznikali, a lehota 90 dní je dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti otcom a tiež vzhľadom na to, že účelom výživného je zabezpečiť dieťaťu jeho odôvodnené potreby, pričom sa jedná o prednostnú pohľadávku a dieťa je na výživné odkázané, preto od neho nemožno požadovať strpenie dlhu v splátkach.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal ( § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.