Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-130-2014.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/130/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou, v právnej veci navrhovateľa H. E., bydliskom M. A. XX/XX-XX, G. X. Y., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti odporkyni Š. J., bydliskom L. XXXX/XX, G. X. Y., štátnej občianke SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/71/2007-51 zo dňa 22.10.2007, sa z r u š u j e s účinnosťou od 04.06.2014.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni od 04.06.2014 a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C/71/2007-51 zo dňa 22.10.2007, právoplatným dňa 19.12.2007, mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť k odporkyni na sumu 3.500,- Sk (116,18 eur). Poznamenal, že o odporkyni nemal dlhodobo žiadne informácie o priebehu jej vysokoškolského štúdia, a preto vychádzajúc len z vlastných poznatkov o predpokladanom čase skončenia štúdia na Univerzite veterinárneho lekárstva podal dňa 10.08.2012 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý bol zamietnutý z dôvodu, že odporkyňa sa naďalej pripravuje na budúce povolanie, keď zanechala štúdium na Univerzite veterinárneho lekárstva a od 01.09.2011 začala študovať na fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity vo forme denného štúdia, pričom sa jednalo o trojročné štúdium s termínom predpokladaného ukončenia v júni 2014. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 03.06.2014 mu bolo doručené potvrdenie o ukončení štúdia, podľa ktorého bola odporkyňa študentkou tejto školy od 01.09.2011 a štúdium ukončila vykonaním štátnej skúšky. Má za to, že odporkyňa je po ukončení štúdia schopná sama sa živiť od 04.06.2014, a preto jeho vyživovacia povinnosť najneskôr od tohto dňa zanikla. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti a dodala, že výživné si neprebrala od júna 2014, pričom ak jej bude toto opätovne zaslané, nepreberie si ho opäť. Nesúhlasila s náhradou trov konania navrhovateľovi, nakoľko je po ukončení školy nezamestnaná. Zároveň súhlasila s tým, aby súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania.
Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo možné rozhodnúť iba na základe predložených listinných dôkazov, nenariaďoval súd za súhlasu účastníkov vo veci pojednávanie v zmysle § 115a ods. 1 O. s .p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/71/2007, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 05.09.2013 a potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 03.06.2014 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C/71/2007-51 zo dňa 22.10.2007, právoplatným dňa 19.12.2007, zvýšil súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 2.200,- Sk (73,03 eur) na sumu 3.500,- Sk (116,18 eur) s účinnosťou od 01.09.2006.
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že odporkyňa bola v akademickom roku 2013/2014 študentkou 3. ročníka 3-ročného štúdia v dennej forme s predpokladaným ukončením štúdia v 6/2014.
Z potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 03.06.2014 vyplýva, že odporkyňa študovala na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity od 01.09.2011. Štúdium ukončila dňa 03.06.2014 vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore dentálna hygiena.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd najmä z predložených listinných dôkazov, konkrétne z potvrdenia o ukončení štúdia, z ktorého mal jednoznačne za preukázané, že odporkyňa tým, že ukončila štúdium, je schopná sama sa živiť, v dôsledku čoho dochádza k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušil v zmysle návrhu s účinnosťou od 04.06.2014.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade mal plný úspech vo veci navrhovateľ, ktorý požiadal o náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia si však tieto nevyčíslil, pričom zo spisu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú. Preto súd náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi nepriznal. Pre úplnosť súd dodáva, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu odo dňa 09.07.2014. Navrhovateľ mal teda dostatok času oboznámiť sa s termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia a v tej súvislosti si aj včas uplatnené trovy konania vyčísliť. Súd nie je povinný účastníka na vyčíslenie trov konania vyzývať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.